Priatelia, pozdravuje vás rybárska rodinka z východného Slovenska – Ramšakovci family fishing Slovakia. Hneď na úvod sa chceme z celého srdca poďakovať redakcii časopisu Slovenský RYBÁR, že nám opäť dala možnosť podeliť sa s vami o naše rybárske zážitky.
nezadaný
29.08.2024 (9/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2025.
Prvý jún je netrpezlivo očakávaný deň veľkého množstva rybárov na celom Slovensku. Týmto dňom začína sezóna lovu rýb na veľkých priehradách. My na tento deň taktiež každoročne netrpezlivo čakáme, takže ani tento rok nebol výnimkou. Pretože práve v tomto dátume sa nám otvárajú pomyselné brány na našu srdcovku Zemplínsku šíravu. Tento rok bol však špecifický tým, že od 1. júna tam prebiehala súťaž a my sme tak museli čakať trocha dlhšie. Nechceli sme porušiť našu nepísanú tradíciu vzhľadom na lokalitu. Dátum sa nakoniec kvôli okolnostiam posunul až na 10. júna, keď sme konečne na našu srdcovku vyrazili. Predchádzalo tomu pre nás už klasické veľké balenie deň predtým, aby sme mohli ráno vyraziť. Plán bol obsadiť nejaké miesto v oblasti Paľkov alebo Prímestská.
Hľadáme si miesto
Cestou na Šíravu sme stretli dve autá s člnmi, a to neveštilo pre nás nič dobrého. Po príchode do oblasti Paľkov sa naše „obavy“ naplnili. Paľkov bol kompletne plný. Prehodili sme pár slov s rybármi, ktorí sa na jednom z miest akurát vybaľovali a pokračovali sme vo svojej púti ďalej smerom na oblasť Prímestská. Tu však bol problém v tom, že naše auto má iba predný náhon, nemáme 4×4, a preto počet potencionálnych miest, kam by sme sa vedeli dostať, bol značne oklieštený. Aj tak sme však odchádzali sklamaní, lebo všetky dostupné miesta boli obsadené. Jediné, čo mi v tej chvíli napadlo, bolo rýchlo sa presunúť na Lúčky a skúsiť šťastie na starej 1 alebo 2. Nádej, že budú voľné, nebola veľká, ale na výber veľmi nebolo...
Obrovská radosť – sme tu!
Prešli sme teda na druhú stranu nádrže a keď sme vychádzali na vrch hrádze, odkiaľ už bolo vidno, či sú miesta voľné, normálne sa mi rozbúšilo srdce. Tu už bolo reálne v hre, že sa vrátime domov... V aute nastalo ticho. Dievčatá, manželka aj ja sme s napätím sledovali, aký pohľad sa nám naskytne za horizontom. Našťastie, sv. Peter stál opäť pri nás a akoby zázrakom z dvoch najdostupnejších miest bolo jedno voľné. V aute a mohli sme konečne zakotviť na našom lovnom mieste pre prvú výpravu roku 2024.
Rozkladáme tábor
Terén bol dosť rozmočený, ale našli sme si suchšie miesto na tráve. K večeru sme vyviezli prúty. Ja som vyviezol na nejakých 500 metrov prvý prút, ktorý som položil na tvrdý podklad s mojou klasickou dvojkombináciou 2 × 20 mm sladká príchuť. Na druhý prút putovala rovnaká nástraha v rovnakej kombinácii, avšak do bahna na cca 550 m. Staršia dcérka Nikolka si zvolila kombináciu sladkej 20 a 16 mm popky príchute Cukrová vata a položili sme to mierne doľava, vo vzdialenosti asi 200 metrov k neďalekému kamennému násypu.
Nikolka a jeden z jej úlovkov.
Veterné dni ako pomocníci
Prišla noc, počas ktorej sa však okrem prudkého dažďa neudialo nič podstatné. Prebudili sme sa do mokrého rána. Terén v okolí bivaku bol kompletne podmočený a všade bolo množstvo blata. Neostávalo mi nič iné, ako z pláže nanosiť kamene a piesok, ktorými som okolie nášho táboriska trocha skultivoval. Okolo obeda sa rozfúkal vietor smerom na nás a ja som tušil, že práve tento moment by mohol byť kľúčovým pre rozhýbanie rýb. Na Lúčkach som absolvoval množstvo rybárskych výprav a veterné dni tam vedeli rybu vždy pekne rozhýbať.
Pravdepodobne životná ryba...
Okolo jednej hodiny poobede som išiel do auta, že si pustíme nejaký film a vtom na mňa dievčatá z bivaku zakričali, že máme jazdu. Nikolkin prút pišťal ako o dušu. Obliekli sme si teda obidvaja prsačky, nasadli sme do člna a vyrazili na vodu. Stále boli dosť veľké vlny, avšak Nikolka to mala vyvezené neďaleko kamenného násypu, ktorý robil trocha závetrie. No aj napriek tomu to bola zdolávačka ako na hojdačke. Nikolka mala na udici pravdepodobne svoju životnú rybu. Bol to skutočný bojovník, ktorý nás vo vetre potrápil skoro 20 minút, kým sa nám ho konečne podarilo podobrať. Keď sme uvideli jeho nádherné guľaté šupinaté telo, vybuchli sme radosťou! Po zdokumentovaní na brehu a odvážení zastala váha na krásnych 10,5 kg a naša jedenásťročná Nikolka oslavovala svoj osobák!
Nestihli sme kapríka ani poriadne zdokumentovať a rozbehol sa jeden z prútov mne. Nasadol som teda do člna v ústrety svojej prvej rybe na Zemplínskej šírave v tomto roku. Na konci súboja bol asi 4 kg kaprík, čo mne vôbec neprekážalo a tešil som sa z neho, pretože bol jednoducho prvý.
Nikolkin osobák a nefalšovaná detská radosť.
Húževnatá ryba mi dala zabrať
Následne počas dňa a noci mi prišla séria niekoľkých záberov od rýb v rozpätí 5 až 8 kg a až na tretí deň výpravy ma okolo pol piatej ráno prebudila opäť jazda a podľa jej intenzity a trvania som už tušil, že na druhej strane bude pravdepodobne jeden zo šíravských tankov. Nasledoval obvyklý scenár: vhupol som do prsačiek, nasadol do člna a vyrazil po rybu. Tá si to však potiahla odhadom 100 až 150 metrov k rezervácii, a tak som ju zdolával v postate už v sektore susedov. Bola to silná húževnatá ryba, ktorá ma poriadne vytrápila. Letné zdolávačky na Šírave sú neskutočné, ryby majú neuveriteľnú silu a táto nebola výnimkou. Po zhruba 15-minútovom súboji mi v podberáku skončil krásny šupináč s hmotnosťou 15 kg plus a atypickou papuľou. Nádherná a ľahko rozpoznateľná ryba.
Atypická rybka z kategórie 15 kg .
Stretnutie s Milanom
Deň bol viac-menej pokojný, prišlo nám pár záberov od menšej ryby. Okolo pol šiestej večer za nami pribehli susedia, či im neprídem odfotiť rybu, že majú 20 kg plus, tak som neváhal a išiel som k nim. Keď som rybu zbadal vo vaničke, veľmi som sa potešil. Starý známy kapor a dovolím si tvrdiť už legenda Lúčok s menom Milan na mňa gúľal očami. Spravili sme im pár fotiek a Milan putoval opäť do vodnej hlbiny Šíravy.
Posledná štedrá noc
Schyľovalo sa k večeru a medzitým sme sa s manželkou dohodli, že na druhý deň ráno pôjdeme domov, pretože predpoveď prognózovala silný vietor na najbližšie dva dni. Čakala nás teda posledná noc. Ja som nechcel nič nechať na náhodu a rozhodol som sa, že to tam poriadne rozkŕmim. Okolo ôsmej hodiny večer som previezol prúty, poriadne som to tam rozpumpoval, vrátil sa na breh a spolu s manželkou sme pozorovali večerný západ slnka. Okolo pol desiatej v noci prišiel prvý záber od krásneho lysca 11 kg plus, ktorý začal sériu záberov – neskôr prišla krásna ryba 13 kg plus a ďalšie dve rybky 10 kg plus. V podstate do rána som sa nezastavil.
Asi sa bude oslavovať...
Nadránom, keď už pomaly svitalo, išiel som si trocha ľahnúť. Bol som v lehátku možno 15 minút a bolo niečo pred piatou hodinou ráno, keď prišla mohutná jazda a ryba išla doslova ako parník. Zvuk príposluchu ostro rezal ranný vzduch v bivaku. Ako strela som vyskočil z lehátka, vhupol som do prsačiek, naskočil do člna a smeroval k bójke. Tesne pred bójkou som si všimol, že šnúra sa stáča opäť smerom k rezervácii a všetky indície nasvedčovali tomu, že na druhej strane môže byť big mama. Ryba si to potiahla dobrých 200 metrov priamo smerom po hrane. Keď som sa dostal nad ňu, zacítil som tupý odpor. Prút sa ohol ako luk a začal sa tvrdý súboj.
Prv som mal problém rybu odlepiť odo dna a keď sa mi ju konečne podarilo vytiahnuť pár metrov do vodného stĺpca, zľahka si to namierila opäť ku dnu. Súboj trval už viac ako 15 minút a ja som pociťoval po prebdenej noci značnú únavu. Rybu som pomalým pohybom priťahoval stále bližšie k člnu, avšak jej sila bola neskutočná. Keď som prvýkrát uvidel jej siluetu, potvrdzovalo sa mi, že to bude zrejme magická hranica. Asi po 25 minútach sa mi podarilo rybu konečne zdolať a podobrať. Snažil som sa ju vytiahnuť s podberákom do člna a už podľa úsilia, ktoré som musel vyvinúť, takmer na 100 percent som vedel, že na brehu sa bude oslavovať.
Výprava pamätná dvojnásobne
Po zdokumentovaní a odvážení to bol nádherný šupinatý kapor s hmotnosťou niečo tesne nad 21 kg. Bola to moja druhá „dvacka“ zo Šíravy a všetci sme sa neskutočne tešili. Aj napriek tomu, že sme museli našu výpravu kvôli počasiu predčasne ukončiť, tak sme domov odchádzali maximálne spokojní. Pretože to bola pamätná výprava, kde si Nikolka posunula osobák a ja som opäť mal tú česť prekonať magickú hranicu.
Ing. Miroslav RAMŠAK
Ramšakovci family fishing Slovakia
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
