Od malička chodí do prírody rada, miluje pobyt v nej, adrenalín a pokoj. To sú podľa mňa všetky predpoklady na to, zvoliť si najkrajší koníček na svete – rybačku. Ak máte navyše v rodine rybára, tak to ani inak nemôže dopadnúť. Alebo áno? To už porozpráva šikovná rybárka zo susedného Česka...
nezadaný
29.08.2024 (9/2024)
0
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 50
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2025.
Ahoj, volám sa Eliška Havelková a som od útleho detstva rybársky fanatik. K vode som začala chodiť od štyroch rokov s otcom a kamarátmi. V súčasnosti jazdím po výpravách aj sama. Rada trávim voľný čas v prírode a mám veľa koníčkov, ktorým sa aktívne venujem. Rada fotím, športujem, kreslím a varím. To sú moje doplňovačky popri rybárčení.
Prečo ťa rybačka uchvátila a čo ťa na nej fascinuje?
Úprimne, neviem odkiaľ pri tejto otázke začať skôr. Rybárstvo do seba zapadá ako celok, zbožňujem prírodu, adrenalín a pokoj. Od detstva chodím rada po lese a ukladám spomienky na SD kartu svojho digitálneho foťáka. K rybám som si vytvorila úctivý vzťah. Fascinuje ma podvodný svet.
Pamätáš ešte, kde si začínala a akú rybu si chytila?
Áno, pamätám a z nostalgie na ten revír občas zájdem. Prvú rybu v hlave nemám, veď som malo len okolo štyroch rokov, ale čriepky z tých vychádzok mi v hlave zostali. S otcom sme chytali na klasickú položenú všetky druhy kaprovitých rýb násadových rozmerov. Rada spomínam na naše začiatky. Mám niekoľko obľúbených revírov, ale najradšej mám tie, kde môžem zavážať. Lákajú ma veľké zväzové priehrady, pieskovne a vôbec vodné plochy obrích rozmerov.
Prvá dvacka v šestnástich rokoch.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody?
Najväčší zážitok je asi môj prvý kapor cez dvadsať kíl zo zväzovej vody. Bolo to pred dvoma rokmi, keď som vyrazila s kamarátmi na zväzovú pieskovňu. Bol september, ale počasie aprílové... Teploty sa striedali ako na hojdačke a záber prišiel v najväčšej búrke. Súboj trval viac ako pol hodiny a na konci montáže som mala tú česť so šupináčom cez 24 kíl! Ide o môj doterajší osobák.
Tvoj najväčší rybársky sen?
Mojím rybárskym snom je venovať sa rybárčeniu na sto percent v kombinácii s „full time“ prácou. Rada fotím a natáčam videá zo svojich výprav a chcem sa v tom naďalej rozvíjať.
Zmenilo ťa nejako toto hobby, pomohlo ti v niečom?
Nepovedala by som, že zmenilo, pretože s týmto koníčkom vyrastám od útleho detstva, ale kaprárina ako taká mi dodala dosť sebavedomia. Som introvert a občas mám problémy s vystupovaním pred ľuďmi. Prezentáciou na sociálnych sieťach som získala viac vnútornej odvahy.
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to príliš nevonia?
Rybačka všeobecne nie je najčistejší koníček. Človek musí byť natoľko spätý s prírodou, aby mu nevadilo, že sa z neho po týždni pri vode stane „Krovák“. Rozhodla som sa pre kaprárinu, pretože rada kempujem a najradšej mám výpravy, na ktorých môžem tráviť viac času na jednom mieste, pokiaľ nehovorím o presune z miesta na miesto. Týždenné výpravy majú jednoducho svoje kúzlo.
Leto vyšlo
na jednotku – rekordný amur.
Predpokladám, že máš viac škatuliek s nástrahami ako šperkovníc...
Originál v každom smere. Poličky s nástrahami musia byť vždy urovnané, ale nie som majiteľom šperkovníc, na šminky a šperky ma nikto nedostane.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Mám niekoľko obľúbených nástrah, na ktoré nedám dopustiť. Ak by som si však mala vybrať, tak boilies B17 a ananásová plavačka, ktorá ma na žiadnom revíri nesklame. Pop up nástrahy sú také všestranné, že si na ne človek môže aktívne zachytať, ale zároveň som na ne ulovila niekoľko kapitálnych kúskov.
Tvoja obľúbená montáž?
Najradšej chytám úplnú klasiku s tým rozdielom, že nadväzec trošičku vylepším, čo sa týka selekcie. Dosť rybárov na mňa pozerá ako na blázna, ale pokiaľ mám na kŕmnom mieste násadové kapry, predĺžim vlasový príves. V extréme idem aj do 7 cm.
Pri vychádzke na ryby riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit?
Úprimne, ani nie. Mám v skrini niekoľko firemných tričiek, ktoré vždy nahádžem do tašky a idem. Nemaľujem sa ani doma, nieto ešte pri vode! Stačí, keď dodržiavam základnú hygienu...
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď aj muži zasadnú radšej do tepla k pivku?
Keby som mala porovnať rybárčenie v extrémnom a ideálnom počasí, tak idem radšej do extrému. Brehy sú kompletne bez ľudí a všade je pokoj, len ja uprostred „Mordoru“. Milujem ten adrenalín, keď sa pre nárazové vlny nemôžem dostať späť na breh. K vode jazdím celoročne aj v tých najväčších mrazoch, horúčavách
alebo nebezpečných búrkach. Som trošku blázon...
Stretla si sa s predsudkom, že rybačka je výhradne pre mužov?
Stretávam sa s názorom, že vídať dievča pri vode je veľká rarita. Zatiaľ som však od nikoho nepočula, že rybačka je výhradne pre mužov.
Nezvaný hosť na kŕmnom mieste.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Je to rôzne. Drvivá väčšina ma podporuje a fandí mi. Väčšinou ide o pozitívne ohlasy, snažím sa svoju rybačku prezentovať tak, aká v realite naozaj je. Veľa ľudí zistilo, že pri vode fungujem rovnako ako každý iný rybár, navyše z 90 % jazdím k vode sama. Sú však aj výnimky, ktorí tvrdia, že je divné, keď dievča jazdí na ryby alebo že úspech zberám vďaka imaginárnemu priateľovi alebo sponzorovi. Na sociálnych sieťach je každý sudcom, lenže z takýchto názorov si ťažkú hlavu nerobím.
Čo by si odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Správajte sa k prírode tak, ako chcete, aby sa správala ona k vám a choďte k vode s láskou. Nebojte sa byť sami sebou a odlišní, vyberte si svoju vlastnú cestu a taký životný štýl, ktorý vás bude napĺňať. Hlavne nech to stojí za to!
Ďakujem za rozhovor, Eliška, a prajem ti, aby sa ti splnil sen o tom, že tvoje hobby bude aj tvojím zamestnaním!
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
