Keď píšem tieto riadky, sedím pred chatou v krásnej prírode lemujúcej brehy našej Slapskej priehrady. Namiesto toho, aby som brázdil jej hladinu s prútom v ruke, premýšľam, ako tento príbeh začať... Mohol by som napísať: prišli sme do Holandska, trénovali 10 dní, 3 ďalšie pretekali a napokon vyhrali, ale to nie je môj štýl.
nezadaný
29.08.2024 (9/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 8
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2025.
Vezmeme to pekne od začiatku, a preto sa teraz na chvíľku vráťme v čase o dlhých šesť rokov späť. Dodnes si úplne presne pamätám prvý článok od Radka Filipa z roku 2016, keď sa s Martinom Štěpkom prvýkrát vypravili na malej loďke Marine na prestížne preteky World Predator Classic do Holandska. Vtedy boli krôčik od dobrého umiestnenia, skončili šiesty a tým dokázali nielen sebe, ale aj pozorným čitateľom fakt, že keď má človek určité skúsenosti, zručnosti, zápal, nadšenie, odhodlanie a trochu rybárskeho šťastíčka, môže aj v takejto konkurencii uspieť. Pamätám si úplne presne aj ďalší rok, keď Radek s Martinom vyrážali do Holandska druhýkrát, už s lepšou loďou od „superclny.sk“, zapožičaným Finvalom EVO 475 a svoje postrehy a zážitky prezentovali formou akéhosi on-line prenosu. Už vtedy okolo roku 2017 som cítil v kostiach, že toto zažiť musí byť úplne fantastické a že presne to by som chcel robiť. V tom čase som bol ešte stále zapáleným kaprárom a tiež aktívnym pretekárom v tejto disciplíne. Mal som to šťastie, že som sa mohol zúčastniť mnohých, prakticky všetkých veľkých európskych pretekov v love veľkých kaprov, či už to bolo IBCC na Balatone, World Carp Classic na Lac de Madine, ale aj World Carp Masters na Lac du Der, a to všetko niekoľko rokov za sebou.
Kľúčové stretnutie s parťákom
Zlomový bol pre mňa nasledujúci rok 2018, keď som sa z kaprára nadobro premenil na zapáleného lovca dravcov a hlavne pretekára. To všetko hlavne vďaka novému priateľstvu s mojím vtedy novým rybárskym parťákom, s ktorým to spoločne ťaháme dodnes. Je ním Jakub Kolář, za mňa jeden z najlepších rybárov, akých vôbec môžeme v Európe stretnúť. Obaja sme od začiatku našej pretekárskej kariéry túžili po zisku nielen českých, ale aj európskych a svetových titulov a úplne všetko v živote sme boli ochotní tomu podriadiť a tiež sme podriadili.
Nebudem sa tu rozpisovať o všetkých našich víťazstvách, ale naša cesta viedla cez výhru kompletne všetkých veľkých českých pretekov cez zisk dvoch titulov majstrov sveta a zisk 4 medailí z nich práve do Holandska, ktoré sme poznali jednak z Radkových príbehov, jednak z videí, ktoré sme našli na internete. Jednoducho od začiatku sme vedeli, že raz budeme chcieť a budeme tiež pripravení bojovať o tituly šampiónov v pretekoch organizovaných na holandských revíroch Hollands Diep, Herringvliet a ďalších. Každý z nás už do Holandska tiež s predstihom podnikol svoju vlastnú výpravu. Ja som mal vtedy v roku 2019 šťastie, že som tieto jazerá po prvý raz navštívil s mojím francúzskym priateľom Frédéricom Jullianom, s ktorým sme sa tam v jednej lodi opäť stretli až vlani, v roku 2023 počas nakrúcania prestížnych pretekov Youtube Predator Cup 2024, čiže YPC boat 2024, kde sme ako adventer&fishing team vybojovali krásne tretie miesto, ale o tom až inokedy (alebo si ten výnimočný projekt pozrite).
Zubáč ulovený s muškárkou.
Moja a Kubinova prvá, skutočne len naša spoločná výprava do Holandska bola už v roku 2020 práve na preteky World Predator Classic, ďalej už len vždy WPC. Bolo to presne rok potom, čo sa Radkovi a Martinovi podarilo splniť si vlastný sen, keď v roku 2019 tieto preteky vyhrali a stali sa tak prvými českými šampiónmi WPC a ako výhru získali kompletne vybavenú loď snov – Nitro Z18.
Počítajte s nami!
Pred prvými pretekmi sme spolu s Jakubom strávili v Holandsku viac ako dva týždne usilovným a úplne vysiľujúcim tréningom, z ktorého sme boli schopní vymyslieť a stanoviť stratégiu do našich prvých pretekov. Už som o tom článok písal, preto len uvediem, že po 3-dennom boji sme na týchto pretekoch obsadili neuveriteľné druhé miesto a len veľmi tesne sme nevyhrali úplne. Radek s Martinom v tom roku obhajovali svoj úspech a tým, že skončili na 3. mieste, tak možno považovať ich obhajobu za viac ako podarenú! To bola prvá česká bedňa pretekov WPC a odvtedy už aj ostatné národy chtiac-nechtiac museli začať s českými posádkami počítať.
Nasledujúce covidové roky neboli pre účasť na zahraničných pretekoch ideálne a museli sme urobiť a podstúpiť všetko možné, vrátane pár dávok očkovania, aby sme sa na pretekoch mohli zúčastniť. Nič nás nemohlo zastaviť, preto sme sa nakoniec do boja pustili aj v ďalšom roku, keď sme obsadili 6. miesto a Martin s Radkom krásne 5. miesto. V tom roku sme urobili zopár drobných taktických chybičiek, ktoré nás stáli keď už nie výhru, tak takmer istú bedňu, ale dokázali sme sa poučiť a v ďalšom ročníku sme chyby neopakovali.
Písal sa už rok 2023, keď sme obsadili celkové 3. miesto z 88 posádok, naši tímoví kolegovia a kamaráti Roman Kuřil s Pepom Vernerom 4. miesto. Celkovo sme pre Česko historicky prvýkrát vyhrali titul šampiónov WPC v súťaži tímov národov, ale aj o tom som už vlani napísal článok. Navyše sa v ňom dočítate, ako sme celými pretekmi postupovali, aké sú pravidlá a tak ďalej, čiže pokiaľ vás to zaujíma, odporúčam dohľadať a prečítať si ho.
Súčasnosť, jún 2024
V tom čase sme vyrážali opäť do Holandska, ale najskôr na iné obrovské preteky, dokonca na vôbec najväčšie, ktorými sú Predator Tour. Každoročne tam súťaží 150 rýchlych lodí vezúcich veľmi skúsených pretekárov a miestnych rybárskych sprievodcov. Počas týchto pretekov aj tréningu pred ním sme spolu s parťákom ulovili mnoho krásnych a cenných úlovkov. Už počas tých pretekov som parťákovi vravel: „No, na víťazstvo Predator Tour to ešte tento rok nebude, ale ak budeme takto fungovať a chytať na tohtoročnom WPC, môže to, kámino, konečne vyjsť!“ Uloviť full house, teda 3 pekné ostrieže, 3 slušné zubáče a jednu šťuku, sa nám už úplne cielene darilo prakticky každý deň, a to často aj niekoľkokrát denne. V týchto pretekoch sme napokon tohto roku obsadili 19. miesto z 20 TOP vyhlasovaných a oceňovaných, naši slovenskí kamaráti Gabriel Beňo a Martin Gablovský 20. miesto, a naši parťáci Roman Kuřil s Pepom Vernerom obhájili svoje minuloročné 5. miesto rovnakým umiestnením – to je v týchto čisto Big Fish pretekoch úplne skvelé a veľmi im ešte raz gratulujeme!
Nastala druhá polovica júna tohto roku a my po 14 dňoch strávených v Česku opäť vyrážame nazad do Holandska. Vybavili sme sa mnohými novými vecami, pretože pre tohtoročnú sezónu sme získali niekoľko nových skvelých sponzorov, ktorých by som rád spomenul. Vyrážali sme vybavení mnohými novinkami v arzenáli svojich nástrah najmä značky Illex a z ktorých konkrétne jedna bola úplne kľúčová – to si zapamätajte! Celý týždeň pred touto výpravou som všetky večery trávil preusporiadaním a reorganizáciou celej lode a všetkého vybavenia v nej úplne novými krabičkami, boxmi a peračníkmi od americkej značky Plano, z ktorej som úplne nadšený. Tieto luxusné boxy väčšinou z radu Plano edge som postupne naplnil aj množstvom nových šťukových montáží a špeciálnych záťaží od nemeckej značky Pikecraft fishing. Tie sú nielen veľmi funkčné, ale aj užívateľsky veľmi príjemné a jednoduché pre nastraženie veľkých nástrah a následný rybolov s nimi. Umožňujú totiž úplne jednoducho meniť záťaž konkrétnej nástrahy a tým si ju vždy presne upraviť podľa aktuálnej hĺbky a techniky, akou chceme rybárčiť. Aj tieto nové nadväzce boli počas pretekov zásadné, ale o tom trochu ďalej.
Štartovať sa musí za každého počasia.
Robíme to, čo milujeme
V tomto roku sme do Holandska vyrazili na kratší čas, ale aj tak sme mali pred pretekmi na tréning desať celých dní a tie sme využili na 110 %. Počas tréningu, keď v Holandsku panovalo doslova tropické počasie a teploty v tieni boli cez 30 stupňov, bolo absolútne bezvetrie a jasno, tak si predstavte, ako asi bolo uprostred otvorenej vodnej plochy v našej lodi bez štipky tieňa. Aj tak sme však na vode trávili denne intenzívnym tréningom 10 až 14 hodín, vracali sa na breh väčšinou až za tmy unavení, spálení, ale šťastní, že celé dni môžeme robiť to, čo milujeme najviac, teda chytať veľké dravce z lode.
Počas náročného tréningu, sme zažili mnoho úžasných chvíľ, našli veľa nových miest a potvrdili si nové fungujúce taktiky, štýly vedenia či učili sa používať nové nástrahy, ktoré sme tu skúšali vôbec po prvýkrát. Jednu takú, ktorú som už spomenul, som z prúta nedal dolu takmer celý tréning a hoci išlo o primárne veľkú, 25 cm dlhú nástrahu na cielený lov šťúk, niekoľkokrát mi za ňou až k lodi prišiel aj zubáč, čo potvrdzovalo jej účinnosť a efektivitu. Kľúčová bola na nej správna rýchlosť vedenia. Keď som ju ťahal príliš pomaly, ryby ju iba sledovali a prichádzali často až úplne k lodi veľké šťuky aj zubáče. Stále mi to vŕtalo v hlave, čo môžem zmeniť a potom Kubovi hovorím: „Už to mám, vole! Musí sa to výrazne zrýchliť a uvidíš. Nesmie dostať šancu veľmi si to prezerať a určite ju hneď zostrelí...“ Lebo o tom, že veľkých dravcov zaujíma, už nebolo pochýb, tých sledovačiek bolo naozaj veľa.
Práve sme prišli do jednej z top šťukových oblastí, kde sme počas Predator Tour ulovili krásne ryby, keď na svojom sonare – konkrétne na side image (bočné snímanie) vidím v plytkej, len asi 2-metrovej hĺbke jasnú siluetu veľkej šťuky. Ukazujem to parťákovi som si istý, že táto veľká šťuka číha na korisť. Počas druhého driftu nasadzujem už niekoľkokrát spomínanú nástrahu, ktorú skutočne veľmi rýchlo jerkujem nad hustou podvodnou vegetáciou, keď v tom dostávam do prúta takú ranu, že som myslel, že ho neudržím. Po razantnom záseku nasleduje krátky, ale intenzívny súboj s veľkou rybou, ktorý pre nás dopadá dobre, lebo veľká šťuka končí v pripravenom podberáku. Meria krásnych 111 cm a rýchlo ju fotíme v tom prísnom slnku, ktoré spaľuje všetko okolo nás. Šťuku v poriadku a spokojne púšťam, pričom parťákovi presne popisujem, ako som nástrahu rýchlo viedol a aká to bola rana. Na to skrátka nikdy nezabudnem, hovorím, keď nahadzujem asi piatykrát po vypustení šťuky. Ďalej pokračujeme rovnakým driftom, rovnakou oblasťou. Nahodil som trochu neštandardne, zo špičky cez celú loď a kormu, úplne opačným smerom ako doteraz. Nástrahu som sa snažil viesť úplne rovnako, práve bola už len asi 15 metrov od lode, keď po niekoľkých zajerkovaniach v pauze prichádza ďalší razantný záber, čomu v prvej chvíli nemôžem ani uveriť, ale inštinktívne zasekávam.
Kapitálny ostriež 54 cm.
Nasleduje ďalší dramatický súboj s veľkou šťukou, ktorá vyzerá vo vode oveľa väčšia... Aj som si vravel, že by mohla byť väčšia ako môj osobák šťuky s dĺžkou 118 cm. Bola to prekrásna, zdravá a hlavne tučná holandská šťuka! Aké však bolo naše prekvapenie, keď jej dĺžka bola na centimeter rovnaká s predchádzajúcou. Asi to boli sestry, opäť rovných 111 cm, len vo všetkých smeroch oveľa silnejší jedinec. Toto sú tie chvíle, na ktoré sa nezabúda do konca života. Parťákovi iba utrúsim: „No nič, nechám si osobák až na preteky...“
Taký bol náš tréning...
Počas tréningu sme takmer každý deň ulovili ostrieže cez 50 centimetrov, na čele s mojím novým osobným rekordom v dĺžke 54 cm! Aj keď bol ostriež, samozrejme, vytretý, teda oproti našim zimným „pruhovaným kaprom“ o poznanie chudší, išlo o majestátnu trofejnú rybu snov, z ktorej mám obrovskú radosť. Parťák Jakub zase počas tréningu viac času než prívlači venoval rybolovu s muškárskym prútom a zaznamenal tiež mnoho úlovkov šťúk a zubáčov práve s muškárskym vybavením. To je ďalší z našich rybárskych snov a boli chvíle, najmä v tej úmornej horúčave a totálnom bezvetrí, keď ryby reagovali na ním prezentované strímre lepšie než na konvenčné prívlačové nástrahy. Zvyšok času venoval parťák rybárčeniu so „živou sondou“ Garmin live scope a podarilo sa mu takto uloviť niekoľko naozaj pekných zubáčov.
Taký bol náš tréning, ktorý vždy končil spoločnou večerou v neskorých večerných hodinách v našom prenajatom dome, o ktorý sme sa delili s kamarátmi Robertom a Tondom, tiež účastníkmi tohtoročných pretekov WPC. Užívali sme si spoločne strávený čas a dobré jedlo i nálada boli aj vďaka nim úplne perfektné, čo je pre dobré psychické nastavenie do náročných pretekov takisto veľmi dôležité. Kamarátom za to ďakujem!
Tréningové dni sa skončili, bol posledný, voľný deň pred pretekmi, keď do Holandska dorazilo charakteristické premenlivé a drsné počasie, úplne odlišné než počas tréningu. Holandsko začali bičovať veľmi silné vetry a búrky, ktoré priniesli aj radikálne ochladenie o viac než 10 stupňov a silné dažde.
Posledný deň pred pretekmi sme sa ako vždy venovali už len prípravám všetkých osvedčených nástrah, prekovaniu všetkých trojháčikov, napichnutiu nových gumových nástrah na nové jigy, ale aj previazaniu všetkých našich prútov... Nové fluorocarbony, nové lanká, skrátka všetko musí byť na preteky pripravené na 110 %! Strávil som v lodi oveľa viac času, než som chcel, trvalo mi to prakticky úplne celý deň, ale všetko som mal podľa svojich predstáv. Navyše som pripravil aj niekoľko nových šťukových nástrah, ktoré som nikdy predtým nevyskúšal, ale vždy som vedel, že raz príde ich čas a že to bude určite veľké! Tie som osadil novými systémami značky Pikecraft a uložil ich starostlivo do boxu, kde mali čakať na svoju prvú príležitosť. Do prvého súťažného dňa sme teda šli v totálne protikladnom počasí, vo veľmi silnom vetre, daždi a v prudkom ochladení.
Prvý deň pretekov – tušenie, inštinkt, šiesty zmysel
Prvý deň odštartoval a 100 lodí sa vydalo do obrovských vĺn, každá na svoje vopred vytypované miesto. Náš plán bol začať ostriežmi, potom prejsť na zubáče a zvyšok času venovať cielenému lovu naozaj veľkej šťuky. Dorazili sme na ostriežové miesto a začali rybárčiť plní nervozity, očakávania a napätia. Podarilo sa nám uloviť prvého ostrieža, ale voda v jazerách vplyvom vetra a dažďov veľmi silne prúdila, čo finnes, teda veľmi jemnú prezentáciu komplikovalo. Museli sme preto zmeniť miesto a hľadať ďalšie ostrieže, čo sa podarilo až na našom treťom mieste, keď sme už boli trochu nervózni. Dva ostrieže sme však mali, hoci veľkostne nie úplne také, aké by sme chceli na score karte mať. Aj keď to často nerobíme, niečo ma ťahalo vrátiť sa na prvý spot a skúsiť tam rybárčiť po prúde, teda v opačnom smere než predtým – parťáka som na to nahovoril. Hneď na druhý hod Kubo pridáva nášho ďalšieho ostrieža, potom ďalšieho... Máme ostrieže splnené, ale takýmto spôsobom sa nám ich darí ešte zväčšiť, ba čo viac, medzi ostrieže sa zamotala aj menšia šťuka, čo je bonusový úlovok pre naše upokojenie. Ostávali nám už len 3 zubáče, po ktoré sa okamžite vydávame. Súťažný deň trvá štandardne len 8 hodín, a tak nikdy nie je čas strácať čas a už vôbec nie počas pretekov. Na našom zubáčovom mieste nikto nie je, ufff, oddychujeme a začíname rybárčiť.
Našťastie, zubáče sú dnes pri chuti a my rýchlo plníme našu kartu tak dlho, až máme full house! Teda všetky potrebné druhy vo všetkých potrebných počtoch. Bolo zhruba jedenásť hodín a my sme mali kartu plnú, dobré ostrieže, slušné zubáče, ale malú šťuku. Taktika bola jasná – je čas upratať jigovacie prúty, vytiahnuť Big Bait vybavenie a ísť po veľkej šťuke. Aj oblasť, kde začneme, sme mali starostlivo vybranú, takže zostávalo len vydať sa na cestu. Hneď po príchode na miesto ďakujeme všetkým svätým, že tu nikto nerybárči, púšťam loď do historicky úspešného driftu a ešte len vyberám šťukový prút, keď Kubo už začína oblasť prehľadávať live sondou pre pelagický lov. Vtom ma niečo osvietilo a ako prvú nástrahu volím spomínanú včera novo nastraženú veľkú šťukovú gumu osadenú novým Pikecraft systém stingerom, ktorá nikdy predtým na mojom prúte nastražená nebola. Parťák sa ma ešte stihol opýtať, prečo začínam práve týmto, ale ja som mal skrátka tušenie, inštinkt, šiesty zmysel alebo pri mne stál svätý Peter... Neviem, ťažko povedať, ale na druhé alebo tretie nahodenie dostávam strašnú, ale strašnú ranu a kričím „je tam!“ na celé jazero. Obrovská šťuka sa ihneď otočila na hladine a snažila sa veľkej nástrahy zbaviť. Opatrne ju so špičkou prúta pod hladinou priťahujem k lodi, kde už parťák rovnako nervózny ako ja čaká s podberákom a po chvíľke tvrdého boja s touto obrovskou rybou ju tiež úspešne podoberá!
„Jooo!“ kričíme už spoločne na celé jazero, pretože bolo viac než evidentné, že môj vtip o ponechaní si nového osobáka až na preteky sa pravdepodobne stal skutočnosťou. Šťuka meria 122 centimetrov a stáva sa tak nielen mojím novým osobným rekordom, ale aj našou historicky najväčšou rybou z pretekov.
Nemôžeme uveriť vlastným očiam, čo sa nám podarilo počas pretekov uloviť. Je iba pol jednej, do konca pretekov stále zostáva veľa času, preto pokračujeme presunom na voľnú vodu, do pelagickej zóny s cieľom zväčšiť nášho najmenšieho zubáča. Ja sa starám skôr o polohu a stabilitu našej lode vo vlnách, kým Kubo nahadzuje na veľké zubáče pohybujúce sa v stĺpci. Po chvíli sa mu to podarí a triafa veľkého zubáča 71 cm, čo našu dnešnú score kartu dostáva do úrovne, o akej sme vari len dúfali vo sne. Ďalšiu rybu sa nám prvý deň už zväčšiť nepodarilo, ale s týmito úlovkami snov obsadzujeme stále „len“ priebežné 3. miesto, čomu je skutočne ťažko uveriť. Aj tak je to však perfektná pozícia pre ďalšie dni pretekov.
Honza HUBKA a Jakub KOLÁŘ
Tropic Fishing Illex team CZ
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
