Druhá reportáž od Petra Vizičkaniča, ktorá je taktiež do súťaže SHIMANO a DYNAMITE BAITS s názvom - Mon amor AMUR.
info
Kategória: Recenzie
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Som rybárom už druhé desaťročie a aby som sa čestne priznal, rybár som priemerný. Raz chytím menšiu rybu, inokedy o trochu väčšiu a keď sa šťastie unaví, občas sadne aj na mňa. Raz si tak sedím u nás na odstavnom ramene rieky Nitra, na Zátiší v Topoľčanoch a vidím ako práve na druhej strane rybár chytil na zrnko kukurice 88 cm amura. Tíško mu závidím, mne sa to ešte nikdy nepodarilo, všetci vravia, chytiť amura je náhoda. Prídem domov a začnem študovať všetku možnú literatúru, ako na to. Treba urobiť z nástrahy panáčika, použiť bambusovú dužinu rákosu, lístok z vŕby, nastražiť slivky a ďalšie zlepšováky. Toto sa udialo asi pred dvoma rokmi a ja som sa rozhodol pre slivky. Boli najdostupnejšie a vedel som kde rastú.
Celý týždeň som deň čo deň chodil kŕmiť miesto, kde som amurov videl. Vysypal som do vody minimálne metrák sliviek, deň som počkal a išiel večer na ne. Jedna udica na dno, druhá na panáčika ,jedna noc, druhá noc, tretia noc a ani len ťuk. Nakoniec záber ale prišiel a po chvíľke som mal v podberáku.... krásneho 67 cm kapra. Neuveriteľné sklamanie a týmto sa moja amuriáda definitívne skončila. Až asi pred troma týždňami sedím znovu na ramene a počujem, ako čosi padne na hladinu a zrazu veľká vlna. Asi kapor myslím si a nevenujem tomu žiadnu pozornosť. O chvíľku znovu a znovu, pozerám čo to padá do vody. Nad húštinou kríkov stoja javorové stromy, z ktorých padajú akési vrtuľky - semená, padne to na hladinu a zrazu čľup a vrtuľka je preč. Vezmem jednu napichnem na háčik spolu so zrnkom kukurice s penou, hodím match prútom asi dva metre od kraja. Prejde hodina, potom druhá a nič. Vidím ale, že to ryby zbierajú tesne pri kraji pod kríkmi, kde to prirodzene padne na vodu. Premýšľam ako tam dopraviť nástrahu, keď pôjdem medzi kríky ryby určite vyplaším a odtiaľto sa tak blízko nedá nahodiť.
Náhle si ale spomeniem na Vianoce, manželka mi vraví, aký by som chcel dostať darček a ja ako správny rybár hovorím, že by som si prial bolonézu. Už dávno po nej túžim. A naozaj, pod stromčekom si nájdem v peknom modrom púzdre bolonézu a to nie hocijakú, ale Shimano Nexave 8 m. Je silná, pevná, krásna a pritom ľahulinká. No povedzte nie je tá moja žienka zlatá? S bolonézkou môžem nástrahu tesne po hladine priviesť až pod kríčky, kde sa ryby zdržiavajú. Pekne krásne tak aj urobím a zrazu prásk, silón sa pretrhol. Rozmýšľam či som nezavadil o konár, ale nie, môj 0,17 mm silón nemal žiadnu šancu. Už ani nenahadzujem idem domov a mením druhý navijak s 0,28mm silónom a mením si aj môj podberák, ten na motýle, za riadny kaprový. Takto vybavený idem skúsiť šťastie opäť. Vrtuľku dopravujem bolonézkou pod kríček a.....kde je nástraha?
Zrazu obrovská rana do udice, až mi otvorilo cievku navijaku, silón sa nekontrolovateľne odvíja, ryba je preč, myslím si. Zavriem preklápač a pozerám na navijak, on sa mi hádam roztaví, 50 m silónu preč, 70 m, 100 m chytím navijak druhou rukou a rybu zabrzdím. Buď ju otočím, alebo prídem o všetok silon. Darí sa to a ryba sa otáča,letí na mňa a už ťahá silón na druhú stranu. Bleskove skladám bolonézu, takú dlhú by som medzi stromami zlomil a nechávam si len posledné tri diely s ktorými rybu zdolávam, mýlim sa, ona zdoláva mňa. Prejde 10 minút, 20 minút po 30 minútach ryba leží na hladine a je to nádherný Amur. Idem ho podobrať, ale to som nemal robiť, vyskakuje mi z podberáku ako šťuka. Ešte pár výpadov a je môj, môj prvý Amur 95 cm a 10 kg, neuveriteľné, ruky ma bolia a celý sa trasiem. Pár fotiek a je preč, stráca sa pod hladinou.
Cez týždeň chodím so synom na liečenie do hyperbarickej komory do Trenčína a tak sa na ryby dostávam znovu až cez víkend. Budú ešte tam, chytím niečo? Moje obavy sú zbytočné, len tam položím nástrahu a príbeh sa opakuje, tentoraz má však Amur 102 cm a 14kg. Fotka na pamiatku a púšťam rybu späť do vody. Po takomto súboji nemá žiadny zmysel pokračovať v rybačke a tak balím udice a idem domov. Prejde ďalší týždeň a už sedím znovu na starom známom mieste. Nahadzujem nástrahu, ale záber neprichádza. Ryby sú preč. Prejde večer, celá noc už svitá nový deň a ja bez záberu. Hovorím si, myslel si si, že budú čakať len na teba ale mýlil si sa. Otázky, mal som chodiť častejšie a bol by si ich chytil viacej my bežia hlavou, od únavy zatváram oči a podriemkavam.
Sníva sa mi sen, letí pri mňa komár a bzučí mi okolo ucha...Otvorím oči, ale komára nikde, ten zvuk robí šialene odvíjajúca sa cievka navijaku. Napnem ruky a zasekávam, ešte napoly rozospatého ma okamžite vystrelí zo spacáku. Vraví sa, že najväčší bojovník je mrena, ale čo potom toto? Sto metrov silonu preč, valí si to medzi rastlinami pri kraji, hovorím si, nemáš žiadnu šancu, neskoro si zasekol. Nevzdávam sa, bojujem ďalej, ryba nepláva ona letí nad hladinou hádam aj 10 metrov, ponorí sa a zasa vyletí, je to neriadená strela zem- vzduch. Prešlo hádam aj 40 minút pokým rybu unavím, 50 metrov napravo, otočí sa a 50 metrov naľavo, takmer nekonečný príbeh. Ruky aj chrbát ma bolia padám od únavy, ale nakoniec ho zdolávam!
Amur má neskutočných 111 centimetrov a 19 kg. Celý čas čo som rybárom ani jeden a teraz takéto krásne ryby. Som šťastný, plný adrenalínu, vyčerpaný, unavený, ale ten pocit spokojnosti a radosti zo zdolávania týchto rýb sa nedá ničím nahradiť. Niekedy sa oplatí počkať si na tú vysnívanú rybu aj roky, ale keď to príde, tak to bude určite stáť za to. Pre takéto zážitky chodím na ryby rád, zas a zas.
Článok neprešiel gramatickou kontrolou.
Zapojte sa aj vy do súťaže (viac informácii po kliknutí na tento link).
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
