Naposledy sme hovorili o tom, ako s uloveným sumcom manipulovať a ako ho prechovávať pred vypustením. Pravdaže, úlovok sumca nie je pre bežného rybára každodenná záležitosť, preto si dnes povieme, ako s ulovenou rybou zaobchádzať a ako sumca v prípade kapitálneho úlovku zdokumentovať.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Ku kvalitnej dokumentácii budeme potrebovať fotoaparát alebo kameru, spoľahlivú váhu a meter. Samozrejme, nesmie chýbať tiež adekvátna podložka.
Fotografický dôkaz o trofeji
V dnešnej dobe mobilných telefónov je problém s fotoaparátom a kamerou vyriešený. Dnes už má aj lacný mobil fotoaparát s parametrami, o akých sa nám pred 20 rokmi mohlo iba snívať. Stačí ho vhodne nastaviť a môžeme fotiť. Je potrebné nastaviť si vhodný režim (najčastejšie to je príroda) a tiež nesmieme zabudnúť na to, aby sme mali fotky v dostatočne veľkom rozlíšení. Pre praktické použitie v tlači to znamená: ak chceme fotku s rozmermi 20 × 30 cm, tak aspoň 1 megapixel, pri rozmere 50 × 70 aspoň 3 megapixely a ak by sme si chceli vyrobiť plagát alebo baner s rozmermi 100 × 150 cm, budeme potrebovať 10 megapixelov a viac. Mne osobne sa v minulosti viackrát stalo, že som na zmenu nastavenia digitálnych fotoaparátov a neskôr aj mobilov spolulovcov neupozornil, a tak sa stalo, že chlapci síce majú desiatky fotiek s pekným sumcom, ale tie sú vhodné akurát tak na prezeranie v počítači.
Tiež si musíme uvedomiť, že aj keď máme nastavenú dostatočnú kvalitu, máloktorá fotka sa vydarí tak dokonale, že ju potom nemusíme upravovať a orezávať. A práve tieto úpravy spôsobia, že z 5 Mpx fotky máme po úpravách fotku 2 Mpx a táto veľkosť je už na fotku formátu A4 nedostačujúca. Samozrejme, ak chceme úlovok zdokumentovať naozaj kvalitne, mali by sme začať rozmýšľať o zrkadlovke, ktorá má aj podstatne viac funkcií a oveľa vyššiu rýchlosť snímania, čo sa nám pri fotení kapitálnej ryby určite zíde.
Správny spôsob držania ryby. Auto v pozadí pôsobí rušivo.
Kontext a uhol záberu
Ak už fotíme sumca na suchu, mali by sme z jeho blízkosti odstrániť tvrdé a ostré predmety, o ktoré by sa mohol pri fotení zraniť. Ak sa chceme správať k rybe šetrne, rozhodne ju neťahajme po suchej zemi a nesnažme sa – ako som to mnohokrát videl aj u tzv. catch and release sumčiarov – napchať jedenapolmetrového sumca na kaprovú podložku a potom sa ešte chváliť, ako som toho sumca s ošúchaným slizom pustil. Podľa možností nefoťme sumca uviazaného na lane, lebo takéto fotky nepôsobia esteticky. Ak chceme ukázať reálnu veľkosť sumca, nefoťme ho položeného na zemi, ryba bude opticky o dosť menšia. V poslednom čase som zase naopak zaregistroval módu, vyrábať z menších sumcov monštrá. Robí sa to tak, že sumca položí rybár hlavou dopredu na šikmý breh, sadne si k chvostu v hlbokom záklone tak aby bolo z jeho tela čo najmenej vidno a tak sa internetom šíria rôzne monštrózne sumce z Labe a iných riek, v ktorých sa nikdy v živote 100-kilový sumec neulovil.
Pekný záber, kde
k dokonalosti chýba správny výber miesta fotografa vzhľadom na slnko.
Kompozícia trofejnej snímky
Ak chceme vyhotoviť reálnu a estetickú fotku kapitálnej ryby, nechajme sumca vo vode. Podľa nepísaných pravidiel pre fotografickú snímku má byť lovec pri hlave, ostatní jeden, dvaja alebo traja lovci sa podľa veľkosti sumca postavia za brucho a k chvostu. Lovec uchopí sumca jednou rukou pod spodnú čeľusť a druhou rukou za prsnú plutvu, ostatní uchopia sumca oboma rukami tam, kde končí brucho a pri chvoste, a tak rybu zdvihnú z vody. Väčšieho sumca spolu s lovcom môžeme pekne odfotiť v plytkej vode tak, že rybu uložíme hlavou k fotoaparátu a lovec si kľakne alebo čupne k chvostu. Pri fotení by sme mali dbať na to, aby sa v zábere nevyskytovali žiadne rušivé momenty ako vedrá, laná či dokonca veci rozhádzané po brehu. Ideálne je, ak je na fotke okolitá príroda, samotný lovec alebo lovci a ryba. Tiež by sme si na fotenie mali vybrať taký čas, keď sú svetelné podmienky najvhodnejšie. Pri nočnom fotení určite využijeme dostatočne silnú čelovku.
Keď človek zistí,
že 100 kg váha nestačí...
Potrebujete dlhý meter...
Ak sa rozhodneme sumca zmerať a zvážiť, najvhodnejšie to bude na brehu. Mali by sme mať k dispozícii dostatočne veľkú celtu alebo podložku. Rybu z vody šetrne vynesieme a položíme na mokrú, najlepšie pogumovanú podložku. Rybu meriame od konca čeľuste po koniec chvostovej plutvy. Pri podrobnejších a na porovnávanie vhodnejších meraniach sa zmeria aj obvod brucha. V niektorých krajinách, ako napr. v Maďarsku, sa sumec meria len po okraj tela a lúče chvostovej plutvy sa už do dĺžky tela nezapočítavajú. Pre objektivitu merania je vhodné meranie natočiť. Do výbavy sumčiara by mal patriť aspoň 3-metrový meter. Firma Black Cat sa zrejme pozerá do budúcnosti a predáva sumčiarske metre s dĺžkou 10 m...
Takto vyzerá príprava kapitálneho sumca na zdokumentovanie.
... a poriadnu váhu
Posledným a určite najproblematickejším úkonom pri dokumentácii sumca je jeho váženie. Pri dokumentácii kapitálnych sumcov budeme nutne potrebovať váhu s nosnosťou 150 kg. Ak chceme svoj úlovok zaregistrovať, musíme mať certifikovanú váhu.
Osobne som si mal možnosť vyskúšať, čo to znamená zvážiť 260 cm dlhú rybu. Sumca sme uložili do 5-metrovej celty. Váhu sme pripevnili k drevenému veslu a štyria sme mali čo robiť, aby sme rybu zdvihli zo zeme. Necertifikovaná váha nám ukázala 149 kíl. Keďže sme zistili, že sme prekonali svetový rekord, ktorý bol v tom čase 133 kg, rozhodli sme sa, že zavoláme komisára IGFA a rybu zvážime aj na certifikovanej váhe. Zistili sme, že asi 100 km od nás loví Stefan Seuss z tímu Black Cat, ktorý takúto váhu má. Rozprávali sme aj s komisárom a mojím priateľom Olivierom Portraitom a nakoniec sme sa dohodli, že ak zoženieme certifikovanú váhu a váženie natočíme, IGFA nám rekord uzná aj bez jeho prítomnosti. Certifikovanú váhu sme našli v blízkej fabrike na spracovanie rýb. Keď sme tam sumca v plachte doviezli, zistili sme, že váha má rozmer len 1 × 1 meter. Bolo jasné, že sumca na ňu nedostaneme celého bez toho, aby sme mu neublížili. Spravili sme jeden pokus, pri ktorom sme navážili 123 kg, avšak štvrtina tela ležala vedľa váhy na zemi. Preto sme sa rozhodli, že rybu nebudeme ďalej trápiť a prevezieme ju čo najskôr späť do rieky. Oficiálny svetový rekord sme síce nezískali, no vieme, že táto ryba niekde pláva a raz možno príde čas, keď ju niekto z rybárov znova stretne.
Konkurenciu spojil kapitálny úlovok. Redaktori Markízy a Jojky nám prišli zablahoželať.
Vážme si, čo máme a starajme sa o to
Dostali sme sa na koniec dnešnej časti. Tieto riadky budete čítať niekedy v medzisviatočnom období na konci roka, po Vianociach, ku ktorým patrí neodmysliteľne aj ryba. Doteraz sme chodili na ryby tak, ako sa nám zachcelo. Zrazu však prišli časy, že ísť na ryby do zahraničia už nie je samozrejmosť. Dokonca sme si na vlastnej koži vyskúšali, čo to je ostať uzavretý v okrese. Vážme si skutočnosť, že môžeme loviť ryby, starajme sa o genofond našich rybníkov a riek. Lebo to, čo bolo v minulosti samozrejmosťou, v budúcnosti už bude inak. Požehnané sviatky a šťastný nový rok, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
