Niekedy aj mylná predstava môže viesť k správnemu riešeniu a človek urobí to najlepšie rozhodnutie v živote. Zvolí si koníček, ktorý ho bude napĺňať celý život a je pre neho ako stvorený. Kto by si kedy pomyslel, že aj pre ženu môžu byť najkrajšími darčekmi smradľavé guľôčky a broďáky… Neveríte?
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volám sa Adéla, mám množstvo životných rolí, ako napríklad byť partnerkou, mamou a v neposlednom rade tiež paničkou dvoch psov. Niekedy je pre mňa každodenný zhon vyčerpávajúci, a tak chodievam načerpať energiu do prírody alebo ešte lepšie – na ryby.
Aké boli tvoje rybárske začiatky?
Keď som bola malá, tak ma dedko vzal na ryby k rieke Ploučnici a z tohto nášho malého dobrodružstva som si odniesla zásadný poznatok, že na rybách sa nerozpráva! A to bol na dlhé obdobie môj jediný zážitok z chytania rýb. Keď som potom počula slovo rybár, tak som si predstavila dedkov sediacich mlčky na brehoch riek, čakajúcich na svoj úlovok. To, že som sa veľmi mýlila, som zistila až po zoznámení sa s mojím partnerom, ktorý chytá ryby od detstva. Zakrátko som už sedela pri vode a sledovala, čo všetko žije pod hladinou vody… Vtedy som mu závidela, že má koníček, pre ktorý je taký zapálený. Ako plynul čas, dostala som do ruky prút aj ja. Po prvom zdolanom kapríkovi som mala jasno – toto chcem robiť tiež! K narodeninám som dostala pre ženu netypický darček, a to výbavu na ryby. A tým sa začali moje rybárske dobrodružstvá.
Zimná vychádzka k vode, keď som si mohla užívať sneh naokolo. Ryba neprišla, ale stálo to za to.
Čo pre teba znamená rybačka?
Kým si človek nechytí svoju prvú rybu, tak myslím, že to nikdy nemôže pochopiť. Buď ho tá prvá ryba nechá chladným, alebo tomu jednoducho prepadne, ako sa to stalo mne. Vždy som rada trávila čas v prírode a nerada bola zatvorená doma. Takže rybačka je pre mňa ako stvorená.
Máš nejaký obľúbený revír?
Prevažne sa na lov kaprov vydávame k rieke. Keďže sa k vode dostaneme hlavne cez víkend, tak nastáva problém, že si niet kam sadnúť. Rieka je obsypaná rybármi z každej strany a prísť na miesto, kde nikto nie je, je taký malý zázrak. Takže občas sa stáva, že človek prejde veľa kilometrov, kým vôbec nájde miesto. Ale stojí to za to, plávajú tam pravé poklady a pri troche šťastia sa človeku aj podarí chytiť ich.
Prelomenie zakliateho miesta, kde sa mi nedarilo dlho nič chytiť.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Jeden z mojich najkrajších zážitkov som absolvovala minulý rok v zime – keď sa k zemi znášal sneh a ja som si chcela chytiť rybu na snehu. Vcelku mi bolo jedno, čo by som chytila, všetko by mi urobilo radosť. Keď ešte všetci spali a cesty boli zasypané nočným snehom, tak sme vyrazili… Zima má jednu výhodu, že si človek môže dokonca vyberať, kde chce chytať. Takže miesto sa rýchlo našlo a išlo sa na vec. Z neba padal celé ráno sneh, bolo to jednoducho čarovné. Za celý deň sa nepodarilo chytiť nič, zmrznutá som bola až na kosť, ale bol to pre mňa nádherný zážitok, na ktorý rada spomínam. Veľmi dúfam, že tohtoročná zima bude na sneh bohatá a ja si konečne tú rybu na snehu chytím.
Keby som mala spomenúť najkrajší úlovok, tak to bude jednoznačne tohtoročný riadkač, ktorý mi urobil ohromnú radosť. Nie je to moja najväčšia ryba, ale pri takej nádhere sa na kilá nepozerá. Dostať ho na breh však nebol žiadny med. Pri zdolávaní sa muselo na čln. V tom čase bol zvýšený prietok, takže čln pekne rýchlo utekal po prúde a vo chvíli, keď sa rybu podarilo dostať do člna, tak motoru sa prestalo chcieť fungovať. Každú chvíľu sme schádzali po prúde nižšie a nižšie a pre rybárov, ktorí na nás pozerali od svojich prútov, sme museli byť veselou vsuvkou v inak nudnom ráne. Našťastie sa motor po chvíli spamätal a cesta naspäť mohla začať. Na brehu som si konečne poriadne prezrela chytenú rybu a srdce mi zaplesalo radosťou. Bol to krásny lysec s jedným riadkom šupín na boku. Pre mňa jednoznačná výhra!
Môj najväčší kapor
s hmotnosťou 24 kíl.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mojím snom je chytiť na rieke kapra dosahujúceho takú hmotnosť, že ho ani neunesiem. Jedného dňa sa možno usmeje na mňa šťastie a ja budem mať zážitok na celý život. Len by to chcelo mať o trochu viac času na to, aby som mohla sedieť pri vode. Rada by som sa tiež pozrela do Slovinska na jazero Bled…
Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Určite mi kaprárina zasiahla výrazne do života. Musím priznať, že keby som mohla, tak sedím na rybách stále. Takže každú voľnú chvíľu smerujem k vode. Keby mi to niekto povedal pred pár rokmi, tak by som si klopala na čelo. Veď, čo je lepšie, ako sedieť pri vode, že?! Tiež by som nikdy nepovedala, že najlepším darčekom k narodeninám môžu byť broďáky, ale človek myslí a život mení. Tiež sa mi páči, že aj syn s nami zažíva toto dobrodružstvo. Spanie v bivaku, chytanie plotičiek, spoznávanie prírody…, ktorému dieťaťu by sa to nepáčilo? Možno, keď bude väčší, budeme mať rovnakú vášeň a budeme sa o ňu deliť.
Keď v lete zaprší, tak mám super miesto, kde sa mi vždy podarí chytiť niečo pekné.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Mám jednu veľmi obľúbenú nástrahu, na ktorú nedám dopustiť. Chytám na ňu prevažne celý rok a je to boilies KOK pro od firmy Vasr.cz. Pre mňa to je stávka na istotu a verím tomu, že keď tam ryba je, tak nemá šancu uniknúť. A niečomu veriť, to je pre mňa základ úspechu!
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to – povedzme si na rovinu – nie vždy najpríťažlivejšie vonia?
Kaprárina je skvelá disciplína – postavíš si bivak, najlepšie niekam, kde je kľud a máš pohodičku. Nikam sa nenaháňaš a užívaš si pokoj. Keď sa ráno prebudíš a otvoríš oči, tak si v prírode a ešte väčšinou s krásnym výhľadom na vodu. Za mňa je to úplná rozprávka. A že to nevonia? Mne teda áno!
Sprevádza ťa na rybačke tvoj partner alebo chodíš radšej sama?
Na ryby jazdím s partnerom, keď sú teplé noci, tak vyrážame celá rodina. Ale to zase začína sranda – napchať celú výbavu do auta, navyše tam bezpečne usadiť syna a ešte umiestniť dva psy. Je to už potom taký „tetris level 100“. Úprimne musím povedať, že by som sa na nočku sama nevybrala. Mať tam toho chlapa so sebou, je pre mňa akási istota.
Double
z veľmi akčnej vychádzky, keď mi ryby nedovolili ani sadnúť.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Asi ako každý rybár chcem mať nejaký komfort pri vode, nechcem premoknúť ani premrznúť. Takže sa snažím vyberať hlavne funkčné oblečenie, ktoré mi pomôže predísť drkotaniu zubov. Som naozaj taký klasický „zmrzlík“, takže mať na sebe čiapku v auguste nie je pre mňa žiadny problém.
Chodíš na ryby aj v neprajnom počasí?
Kým nejako extrémne nemrzne, tak rada vyrážam k vode. Túžba po úlovku je väčšia, ako mať nohy v teple. Pravdou ale tiež je, že ak už sú teploty veľmi dole, tak už na rybách neprespávam. Strach zo všemožných ohrievačov alebo konvektorov mi za to nestojí. Tiež je dôležité povedať, že s klesajúcou teplotou ubúda rybárov pri vode, a to je potom tiež príjemná zmena.
Myslíš, že medzi ľuďmi ešte panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Ja osobne som sa so žiadnymi predsudkami nikdy nestretla. Je to taký prežitok, že rybár môže byť iba muž. Ale keď sa dnes rozhliadneme okolo seba, tak žien rybárok pribúda a myslím si, že pribúdať aj bude.
Ja a Míra – nie je nič lepšie, ako keď si partneri nájdu spoločného koníčka.
Čo by si odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Ja by som odkázala všetkým ženám – nech už doma majú rybárov alebo nie – aby vzali do rúk prúty a chytili si tú svoju prvú rybu, pretože je možné, že tak získajú krásny koníček na celý život.
Ďakujem za rozhovor, Adéla, a prajem ti, aby si mala vždy dostatok času venovať sa tomuto najkrajšiemu koníčku na svete a chytila si toho svojho vysnívaného kapra, čo ti budú pomáhať ťahať z vody… A možno, jedného dňa sa pozrieš aj do Slovinska na ten Bled!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
