Pravidelné uverejňovanie príbehov od vody, ktoré nám zaslali do redakcie naší verní čitatelia.
nezadaný
01.10.2008 (10/2008)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Stretnutie s bojovníkom
Každý, komu sa aspoň raz podarilo chytiť amura, vie aká to je nádherná a bojovná ryba, ktorá vie človeka poriadne potrápiť, keď zacíti blízkosť brehu. Ja som mal to šťastie stretnúť sa s týmto bojovníkom dvakrát. Prvýkrát to bolo pred troma rokmi, ale išlo o menšieho jedinca a ani vo sne by ma nenapadlo, že v tejto sezóne sa mi podarí chytiť túto nádhernú rybu druhýkrát v živote.
V pondelok 18. augusta ráno som sa rozhodol ísť s bratrancom oklamať nejakého kapríka na môj obľúbený rybník, na ktorom chytám už pár rokov. Po príchode k vode som váhal s výberom stanovišťa, pretože počasie nebolo veľmi ideálne na lov na mieste, ktoré som pravidelne navštevoval už dlhší čas. No nakoniec som sa rozhodol, že to predsa len tam skúsim.
Lovisko sa nachádzalo asi pätnásť metrov od trstiny na lavici vedľa koryta potoka, v hĺbke asi 1 meter. Pár metrov vľavo od neho boli prekážky v podobe potopených konárov a rôznych naplavenín z potoka. Sem som pravidelne chodieval, keď bolo ideálne počasie a zakrmoval vnadiacou zmesou spolu s kukuricou a pšenicou. Zo začiatku som odtiaľ vytiahol pár menších kapríkov. Postupne prichádzali väčšie 4 – 5-kilogramové kapry. Cez víkend, pred dňom „D“ v sobotu, sa mi tu podarilo chytiť najväčšieho 6 kg kapra. Dúfam, že sa mi s týmito kaprami ešte podarí stretnúť a že neskončia v mrazničke nejakého rybára.
Situácia nevyzerala veľmi dobre, nebolo vidno žiadny pohyb rýb. Na háčik som nastražil chlebovú pufu, do kŕmidla natlačil vnadiacu zmes a nahodil na to správne miesto. Druhý prút som nahodil tak 20 metrov od prvej udice do hlbšej vody. Na tento prút som očakával skorší záber, pretože kapry sa postupne s otepľovaním vody ťahajú z hlbších partií do plytkých, ale záber na tento prút neprišiel.
S postupným otepľovaním vody som pri pozorovaní hladiny zazrel tri amury ako plávajú do malej zátoky a dvoch nad mojim lovným miestom. Ale nebolo to pre mňa nič nezvyčajné, pretože skupinky amurov pravidelne plávali tadiaľto, ale nikdy sa mi ich nepodarilo chytiť. Zrazu amury nad mojimi nástrahami zmizli. O chvíľu som uvidel veľké bubliny, presne odtiaľ, kde bola nahodená udica. V duchu som si pomyslel, že čoskoro by mal prísť záber. A aj sa tak stalo. O jedenástej signalizátor dvakrát pípol a nasledovala jazda.
Hneď po záseku som tušil, že ide o väčšiu rybu. Mal som šťastie, pretože ryba si to nenamierila do prekážok, ale plávala opačným smerom do hlbšej vody. Tipoval som väčšieho kapra, ale bratranec si ako prvý všimol, že je to amur. S podberákom som šiel do vody, pretože väčšiu rybu je veľmi ťažké podobrať z brehu kvôli trstine a vodným rastlinám, ktoré sú všade popri brehu. Keď som ho zazrel, zostal som zaskočený, akého obra mám na udici. Jeho mohutné telo sa prevalilo na hladine, cievka sa roztočila a namieril si to do zátoky k pásom tŕstia a ku koreňom stromov. Už som si myslel, že ho tam stratím, ale pevne som zovrel cievku, prút sa zohol na prasknutie a amur sa našťastie otočil a vyštartoval opäť na voľnú vodu. Tak sa to opakoval niekoľkokrát, až sa nakoniec ocitol v podberáku.
Hneď sme ho premerali a odvážili. Bol dlhý 91 cm a vážil 10,2 kg. Urobili sme pár fotiek a vrátili ho späť do vody. Amur mi ešte zakýval chvostom a zmizol vo svojej domovine. Asi o pol hodinu mi z rovnakého miesta, odkiaľ amur, zabral ešte menší kaprík. A to bola posledná ryba, ktorú som odtiaľ vytiahol. Asi to bude tým, že hladina výrazne poklesla.
Som rád, že som sa aj napriek váhaniu rozhodol skúsiť šťastie na tomto mieste a že ma svätý Peter obdaril touto nádhernou rybou, zatiaľ najväčšou, akú som kedy chytil.
Miroslav Lukáč, Tovarné
Týždeň na Merenye
Po nekonečnom čakaní je tu opäť jar. Príroda sa prebúdza a s ňou aj milované kapríky. Je apríl a mňa to už neuveriteľne ťahá k vode. A keďže žijeme na Slovensku, kde inde v tomto období vyraziť ako do Maďarska.
Tak sa aj stalo a 15. apríla vyrážame smer Maďarsko. Cestou priberáme kamaráta Jožka z Rožňavy a náš tím v zložení otec, Jožko, Zlaťa a ja je kompletný. Cesta prebehla v pohode a o piatej ráno sme na mieste. Vodu už poznáme z minulého roka, kedy sme tu strávili niekoľko dní. Dokonca aj miesto, ktoré máme rezervované už od zimy, máme rovnaké ako na jeseň.
Po príchode na miesto sme mierne zhrození, pretože celý breh pokrýva riedke blato, ktoré siaha po členky. Na kraji však nachádzame trochu trávnatej plochy. Tam sa rozkladáme a začína sa klasický kolotoč. Pri ukladaní bójok sa nedá veľmi špekulovať, pretože dno je tu rovné s nánosom bahna a hĺbkou 2,5 metra. Preto každú bóju dávame na inú vzdialenosť, aby sme kapry lokalizovali.
Pre túto výpravu sme zvolili mrazené boilies z dielne MK PRO CARP, čo sa neskôr ukázalo ako perfektná voľba. Rozhodli sme sa pre mixy na báze rybích múčok v kombinácii s ROBIN REDOM, s príchuťami brusnica a frankfurtská klobása. Okrem toho mal každý z nás rôzne druhy hotoviek.
Rybačku štartujem 8,5-kilovým šupináčom zdolaným o polnoci v blate a v ponožkách. Týmto kaprom sa spustila séria záberov, bohužiaľ, nie na mojich prútoch. Oco začína nasledujúci deň dvoma nádhernými štrnástkami. Hneď od úvod triafa do čierneho a od každej svojej bóje má nepretržité zábery. A takto to ostáva skoro po celý týždeň. Ja som si na záber musel počkať dva dni.
Postupne však máme zábery takmer od každej bóje a pekné ryby ťaháme aj ja a Jožko. V noci z pondelka na utorok sa ponad nás prehnala búrka so silným vetrom, ktorá dáva ryby do pohybu. Daždivé počasie pretrváva aj celý utorok, ktorý sa stáva najproduktívnejším dňom celej výpravy. Ryby berú počas celého dňa, je úplne jedno či je ráno, obed alebo večer. Najviac to „hrá“ na otcovom stojane; za deň sa mu darí zdolať okolo 10 rýb a niekoľko sa mu vypína. Najväčší kapor je lysec s hmotnosťou 16,2 kg.
Kapry sú aj naďalej pri chuti a my zdolávame striedavo ryby z vyšších aj nižších hmotnostných kategórií. Vo štvrtok už od rána fúka silný severák, kvôli ktorému sa nedá vyjsť na vodu, takže celý deň ležíme v bivakoch. Vyvážať možno až po zotmení, keď vietor trochu poľavuje.
Vonku sa dosť ochladilo a my sa nazdávame, že studený vietor prekazil aktivitu rýb. Opak je pravdou a krátko po vyvezení dostáva Jožko krásnu jazdu. V podberáku končí nádherná ikernačka ťažká 17,6 kg. Táto noc patrí mne, dostávam 5 záberov, medzi zdolanými rybami je aj 7,7-kilový amur. Ráno odchádza Jožko s otcom do obchodu. Chvíľu potom zasekávam rybu na Jožkovom prúte, no vypína sa tesne pri podberáku.
Len čo som uložil udicu späť do stojanu, kapor šponuje swinger na mojom ľavom prúte. Kapor robí pri brehu niekoľko výpadov. Už viem, že ide o väčšiu rybu a pred očami mám všetky tie vypnuté ryby. Zlaťa mi však bezchybne asistuje s podberákom a kapor je konečne v ňom. Je to veľký, do oranžova sfarbený lysec, váha ukazuje po odčítaní saku 17,8 kg.
Cez víkend sa výrazne otepľuje a zábery sa dostavujú už len v noci. V nedeľu ráno nastáva čas odchodu. Prežili sme tu 8 dní a 8 nocí po členky v blate, pri všelijakých rozmaroch počasia, ktoré nás dokonale preverili. Úlovky sme poctivo zapisovali do povolenky, ktorú sme dostali pred začiatkom lovu, takže viem presne koľko sme ulovili. Dosiahli sme asi 80 záberov a zdolali 53 kaprov. Dvadsaťsedem z nich malo 10 a viac kilogramov, z toho 3 boli nad 15-kilovou hranicou.
Z príchutí jednoznačne bodovala frankfurtská klobása. Stretli sme sa tu so zaujímavým faktom a síce, že niektoré dni nám začala padať z háčikov jedna ryba za druhou. Vďaka tomu sme stratili okolo 30 rýb. Čiastočne sme to riešili predĺžením nadväzcov a zväčšením háčikov. Vzhľadom na dosiahnutý výsledok nás to až tak netrápilo. Ale nabudúce si na to určite posvietime.
Radovan Hudák, Prešov
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
