Nórsko
V druhej časti nášho nórskeho výletu si povieme aj o love na jazere a vo fjordoch. Počasie počas posledných dní nám celkom vyšlo a odrazilo sa to aj na aktivite rýb. Nachytali sme množstvo pekných lipňov a aj iné druhy. Dozviete sa aj čo si do Nórska vziať, kde nakupovať a ako sa tam dostať.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 7
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
„Uväznení“ na ostrove
Nasledujúci deň na nás čakalo niečo z iného súdka. Už na Slovensku sme sa bavili, že by sme skúsili aj rybačku v blízkych fjordoch. Najbližší z nich bol vzdialený asi 50 km, centrom bolo mesto Storsteinnes. Očakávali sme makrely, chalanov som povzbudzoval zážitkami z ich lovu spred dvoch rokov, avšak asi 1 000 km južne. Totálne ignorantstvo akýchkoľvek rýb a odliv nám na nálade neprispeli, ale aspoň sme si vyskúšali niečo iné a videli sme peknú horskú krajinu fjordov.
Po obede sme sa rozdelili na dve skupiny, Lukáš s Paľom šli na kanoe, Miňo a ja sme chceli dať šancu jazeru Fjellfrosvatnet. Od domácich sme mali autobatériu a elektromotor, mohli sme vyraziť. Lovili sme v blízkosti brehu, v hlbšej vode. Asi 10 minút bolo veľmi produktívnych, mal som dva zábery, jednu rybu a pár sekúnd po jej pustení zakontroval pstruhom Miňo. Veštba o starej autobatérii sa naplnila a motor prestal ťahať tak, ako by bolo potrebné. Silnejúci vietor a čoraz väčšie vlny nás prinútili zakotviť na malom ostrove, iba pár metrov od brehu.
Pozvoľne klesajúce dno sa po pár metroch prepadlo do čiernej hlbočiny, tam bolo potrebné dostať nástrahy. Inštinktívne som siahol po ťažších pilkroch a naservíroval ich cez zúriaci vietor. Práca nástrahy Vibrato nenechala pstruha chladným a po pár metroch ťahania prišiel prvý záber. Ryba však padá. Po ďalšom nahodení podobný scenár.
Na ďalší hod sa mi darí zdolať menšieho sivoňa. Super! Ďalší druh do „herbára“. Podvodný šelf sa, bohužiaľ, stal pohrebiskom mnohých našich ťažkých nástrah. Po ďalšom peknom zábere a zdolávaní veľkého pstruha mi po výskoku padá. Smola, ale som vďačný aspoň za ten pocit a elektrinu v rukách.
Krásna scenéria rieky Fjellfroselva.
Pozrite si viac fotiek z tejto rybačky:
1. fotoreportáž
2. fotoreportáž
Posledný deň výpravy opäť na kanoe
Miňo má záhadne smolu a nedarí sa mu. Keď sa počasie umúdrilo, radšej sme sa vrátili, pretože vietor sa mohol kedykoľvek vrátiť a v ešte väčšej sile. Do prístavu pre nás prišli chalani a rozprávali nám svoje zážitky. Pekne si zachytali v jednom prúde, ale aj ich trápil vietor. To evidentne nevadilo veľkým lipňom, ktoré úspešne ťahali na brázdené potočníky. Lukáš si overil zradnosť bahna na vlastnej koži, keď sa z jeho zovretia dostával dobrých 15 minút. Prišiel posledný deň našej nórskej výpravy. Rozhodli sme sa ho stráviť opäť na kanoe, neďaleko prístaviska, keďže sme kvôli baleniu potrebovali odísť skôr ako v predošlé dni. Ráno sme začali na mieste, kde včera lovili Paľo s Lukym. Tentoraz bolo počasie ukážkové. Teplo, nádherná modrá obloha. V hlbšom prúdiku sme postupne lovili lipne na sucho, ale k slovu prišli aj nymfy. Postupne sme sa dostávali riekou ďalej a ďalej, lipne krásne zbierali a my sme ich ešte krajšie lovili a púšťali. Mne sa v tento slnečný deň mimoriadne osvedčila stará dobrá červenoritka. Lukáš bol akýsi nesvoj, pretože zatiaľ nechytil väčšieho potočáka. Preto prelovoval pobrežné partie, hádzal k trávam a kríkom. Darili sa mu však loviť iba malé pstruhy, čo ho nenapĺňalo. V jednom širokom mieste rieky, kde vytvárala jazero bola mimoriadna aktivita lipňov. Krásne sme si zachytali. Rástli tu však vysoké vodné rastliny, do ktorých sa lipne okamžite po zábere chceli ukryť a zbaviť sa mušky. Bolo potrebné ich ihneď ťahať ku hladine.
Čerešnička na torte – losos
Lukáša som vyložil pri brehu, kde sa zabával lovom pstruhov. Konečne bol vo svojom živle, pretože celý čas rozprával o tom, že chce chytať aj pstruhy. Paľo s Miňom sa zatiaľ presúvali po revíri a Paľovi sa podarilo chytiť aj krásneho 48 cm potočáka na suchého potočníka. Pri love potočákov bolo potrebné nahadzovať veľmi blízko tráv pri brehu, kde sa nachádzali veľké množstvá plôdika. Tam si na ne chodili pstruhy ako do supermarketu. Účinné boli maličké strímriky, ale aj nymfy a nechali sa zlákať aj na suchú mušku. Bol však potrebný perfektný hod, na druhýkrát sa pstruh nenechal oklamať. Škoda, že sme na to prišli až posledný deň. Pri fotení potočák vyvrátil malý poter. Po krátkom pátraní sme v trávach objavili húfy poteru lipňa a pstruha. Preto ten občasný špľachot v tráve. Obed sme vybavili opäť na brehu rieky a znova nám poslúžil varič Bio Lite. Paľo s Miňom sa venovali príprave obedu a my s Lukášom sme hádzali neďaleko od brehu. Na koniec vlasca som naviazal škoricového potočníka a nahodil. Vtom prišiel záber ako z veľkej knihy. Bol to určite potočák, pretože nebojoval ako typický lipeň. Využíval silu prúdu, plával hore‑dole, ale bol veľmi dobre zaseknutý, pri zdolávaní som si bol istý. Keď som ho mal bližšie, potočák sa striebristo zaleskol a mňa napadlo, že to môže byť losos. O chvíľu sme si boli všetci istí, ryba bola so silami pri koncoch a plávala tesne pod hladinou. S Lukášovou pomocou som ho podobral a šťastný vyniesol na breh. Rybu som musel potom niekoľko minút rozdýchavať v prúde, potom losos majestátne odplával a ja som mohol spokojne konštatovať, že som ulovil všetky druhy rýb, ktoré sa tu nachádzajú. Po dobrom obede sme sa vybrali naspäť, ale trvalo nám to až do večera, keďže sme sa zastavovali na všetkých dobrých miestach. Posledné navštívené miesto bol dopoludňajší prúdik, kde každý z nás pekne zachytal. Miňo zasekol pekného lipňa, ale, bohužiaľ, po pár sekundách spadol. Boli sme už naozaj unavení, museli sme sa ponáhľať, pretože nás čakal ešte záverečný nákup v potravinách, dotankovanie plnej nádrže auta a nenávidené balenie.
Zo zdolávaného pstruha sa nakoniec vykľul losos.
Treba počítať s vrtochmi počasia
Celú výpravu hodnotíme všetci veľmi kladne. Už počiatočná komunikácia s CK Pepa bola bezproblémová, veľa vecí nám pomohli vybaviť, pár dní pred odchodom sme poštou dostali všetky potrebné inštrukcie, voucher, povolenky. Keďže sme využili leteckú dopravu (150 € na osobu), výlet sme si užili bez akejkoľvek únavy, alebo problémov po ceste (cca 3 000 km). Ubytovanie bolo na veľmi dobrej úrovni, v domčeku Myrset sme sa cítili ako doma. V Nórsku, najmä na severe, treba počítať s vrtochmi počasia, predpoveď sa menila takmer každú hodinu, ale mali sme šťastie, poriadny dážď nám padal iba raz. Keď zasvietilo slnko, bolo veľmi teplo. Komáre a muchničky neútočili tak ako sme očakávali, zgustli si na nás jedine pri spúšťaní kanoe. Ak chcete zažiť muškársku výpravu snov, určite sa vyberte na ďaleký sever. Skúste to hneď v severnom Nórsku, v Myrsete. Neoľutujete.
Cesta
Najbližšie letisko sa nachádza v meste Bardufoss vzdialenom asi 50 km. Severnejšie je letisko Tromsø, vzdialené je 120 km. Na letisku je možné prenajať si auto, ako to býva zvykom, dostanete ho s plnou nádržou, vrátiť ho musíte opäť s plnou. Kľúče sme skoro ráno vrátili do schránky na letisku, kde sa nachádza aj kancelária požičovne. Jazdí sa tu veľmi pokojne, žiadne besné predbiehanie ako sme zvyknutí doma. Dodržiavanie rýchlosti je normálne! V celom Nórsku si treba na ceste dávať pozor na divokú zver, najmä losy.
Ubytovanie
Domček Myrset sa nachádza asi 6 km severne od dediny Øverbygd, most cez riečku Takelva vás privedie k malej usadlosti takmer na brehu jazera Fjellfrosvatnet. Na prízemí domu je WC so sprchou, chodbička, perfektná obývačka s obrovským oknom a skvelým výhľadom do doliny, kuchyňa a dvojposteľová izba. V kuchyni je umývačka riadu, indukčná doska, kompletné vybavenie a malá špajza so zásobami, ktoré tam nechali väčšinou hostia. Na poschodí sú tri izby po dve postele a WC s umývadlom. Celkovo sa v dome vyspí 8 ľudí, núdzovo aj viac. Je tu dokonca Wi‑Fi!
Možnosti nákupu
V dedine Øverbygd je možné nakúpiť potraviny v slušne zásobenom obchode. V dedine sú dve čerpacie pumpy a malá vojenská základňa. Celkovo na nás pôsobila dedinka ospalým dojmom, nestretli sme veľa ľudí.
Rybolov
Týždenná povolenka na lov v jazere Fjellfrosvatnet a ostatných jazerách v okolí plus riekach v okolí stála 300 NOK (asi 10 €) pre jedného! Všetko vybavila CK Pepa, poštou sme dostali vytlačené povolenky. Odporúčame muškárenie, prút AFTMA 4-5, menšie mušky v prirodzených farbách, úplne postačia vzory, s ktorými sa chytá u nás doma. Prívlačou sme chytali minimálne, ale takisto stačí výbava bežne používaná na našich riekach, príp. niečo ťažšie na lov s väčšími nástrahami na jazere, alebo pri trollingu. Na jazere veľmi dobre fungovali pilkre Sébile Vibrato. Nástrahu bolo potrebné dostať čo najďalej. Miestni lovia aj na prirodzené nástrahy – červy a pod. ťahané za loďou. V domčeku sú vytlačené mapky s vyznačenými dobrými miestami pre rybolov, podľa ktorých sa dá dobre orientovať v okolí. V jazere žijú veľké pstruhy potočné, resp. jazerné a arktické sivone. V riekach sú to najmä lipne a pstruhy potočné. Z lososej rieky Malselva občas vytiahne aj losos atlantický.
Z môjho pohľadu (Pavol Hoza)
Rybačku v Nórsku považujem ako splnenie jedného môjho rybárskeho sna. Nádherné scenérie, príroda, množstvá rýb, neskutočné možnosti rybárčenia a pokoj. To sú superlatívy, ktoré tam naozaj zažijete. Denne nie je problém chytiť na jedného rybára 30 lipňov priemerne okolo 30 cm a 1-3 nad 45 cm. Môj najväčší mal okolo 50 cm. A to všetko väčšinou na sucho. Mnoho možností je na veľkom jazere s rozlohou 671 ha za farmou, kde sme bývali, na ktorom som ani nechytal. Domáci tam chytajú na trolling a najväčšie ryby pochytali okolo 3 kg. Môžete tu chytať 12 hodín denne a nikto vás nekontroluje, rybárov sme za celý pobyt stretli asi siedmich a to jedného dvakrát. Toto všetko sa vám u nás skrátka stať nemôže a to už sú argumenty, ktoré stoja za ďalšiu návštevu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
