Nórsko
Keď sme pred časom dostali ponuku od CK Pepa preskúmať nové možnosti rybolovu na ďalekom severe Nórska, neváhali sme a s prieskumnou výpravou okamžite súhlasili. Malo ísť o muškárenie a prívlač v oblasti južne od Tromsø, asi 50 km od mesta Bardufoss, kde sa nachádza aj najbližšie letisko.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Cestu sme naplánovali letecky, pretože cesta autom do viac ako 3 000 km vzdialenej destinácie by bolo naozaj dosť a z cesty sme sa nechceli najprv 2 dni spamätávať, ale užiť si týždeň rybačky plnými dúškami. Ako som už spomenul, najbližšie letisko sa nachádza v Bardufosse, prípadne je možné letieť do Tromsø (asi 120 km). Na letisku sme si požičali auto. To sme mali už vopred rezervované a celé to prebehlo za asistencie CK Pepa.
Paľov pstruh, ktorý zabral v divokej vode.
Budíček do pekného rybárskeho dňa
Na letisku sa nachádzajú kancelárie troch spoločností, ktoré zabezpečujú prenájom áut, takže ani v prípade predchádzajúcej rezervácie by v tom nemal byť problém. My sme prileteli až okolo 23.30 a otvorená bola iba „naša“ kancelária (slečna čakala iba na nás), preto treba počítať aj s takouto možnosťou a na svoj neskorý príchod upozorniť. Do nového kombíka sme sa ledva popratali, ale nakoniec sa nám to podarilo a mohli sme vyraziť.
Pozrite si viac fotiek z tejto rybačky:
1. fotoreportáž
2. fotoreportáž
Nočná jazda nám ubehla celkom rýchlo, pretože sme sa kochali okolím. Za polárnym kruhom je v túto ročnú dobu aj v noci svetlo, takže problém s kochaním nebol. Cieľ našej cesty sme mali už vopred zaznačený v GPS a bezpečne nás naviedla až pred dvere domu. Nachádza sa na statku rodiny Myrsethovcov. Tak sa aj volá táto časť – Myrset. Po predošlom telefonickom rozhovore s domácimi sme sa dohodli, aby nám nechali domček odomknutý a nechali na dverách papier s nápisom „Slovakia“. Pre istotu. V kuchyni nás čakal čerstvý chlieb a domáca marmeláda – milá pozornosť od pani domácej. Po výdatnom spánku sme sa zobudili do pekného rybárskeho dňa. K ubytovaniu patria aj dve kanoe „zaparkované“ na brehu rieky Fjellforselva. Kľúče od zámku sú v kuchyni v domčeku, pádla a záchranné vesty je potrebné si vziať z domčeka. V dedinke Øverbygd (asi 6 km od Myrsetu) odbočíte za benzínovou pumpou doprava na ostrov, kde je postavený „Film camp“. Miesto je vyznačené aj na mape v dome, ale nie je napísané kde odbočiť, ktorý je to ostrov a pod., preto tento opis.
Obývačka s veľkým oknom a pekným výhľadom do údolia.
Dobre vybavená kuchyňa je samozrejmosťou.
Prvý deň bol asi najslabší
Lipne zbierali všade! Rieka je v tejto časti relatívne plytká (1-1,5 m), ale brodenie komplikuje bahno na dne. Odpádlovali sme niekoľko desiatok metrov proti prúdu, kanoe ukotvili a zabrodili do rieky, kde to nebolo až také komplikované. Na sucho sme tu chytali lipne, kolega Milan skúšal prívlač. Tomu sa darili menšie potočáky, občas sa nechal oklamať aj lipeň. Po čase prišla menšia prehánka s vetrom a ryby prestali aktívne loviť, presunuli sme sa aj my. Počasie bolo chvíľu ako na hojdačke, rozhodli sme sa opustiť rieku a presunúť sa na jazero, z ktorého rieka vyteká. Na brehu jazera stojí niekoľko pekných chatiek a prístreškov. Jeden z nich patrí aj naším domácim. Vo vnútri je malá sauna, ktorú môžu hostia kedykoľvek využiť, kúri sa drevom! Vedľa domčeka je na brehu odstavená loďka – veslica. Tá je takisto k dispozícii, rovnako ako 30 lb elektromotor, batériu vám požičajú domáci. Na trolling tu Milan ulovil menšieho potočáka. Cestu loďou sme brali skôr ako prieskum okolia, chytal iba on.
Domček so saunou na brehu jazera.
Dostali sme sa k výtoku z jazera, kde sme potom lovili menšie lipníky, alebo potočáky. Po pár desiatkach metrov sa pokojný tok mení na dravú riavu. Tam skúšal šťastie Paľo a prekvapený nám potom rozprával, že dokonca aj v takej rýchlej vode dokázal niečo chytiť a mal jeden veľmi razantný záber, ktorý mu odtrhol celý nadväzec. Ryby postupne stratili záujem, neskôr aj my o ne. Prvý deň bol asi najslabší čo sa týka rybačky, poňali sme ho skôr ako taký zoznamovací.
Úžasná príroda navôkol
Druhý deň sme doobeda venovali lovu na riečke Takelva, ktorá sa pod Myrsetom vlieva do rieky Fjellfroselva. Rozdelili sme sa na dve skupiny po dvoch. Darilo sa nám chytať malé potočáky, ale nebola to hitparáda. Riečka je dosť rýchla, navyše kamene na dne sú pokryté nepríjemnou riasou (akoby vata), takže pri použití ťažších nýmf sme ich vždy vyťahovali obalené.
Napriek tomu sme si to užili, pretože príroda navôkol bola úžasná. Objavili sme niekoľko chát na brehu riečky, mali pekne upravené okolie, mach na strechách, skrátka idylka. Okrem toho je nutné pripomenúť, že nikde sme na brehoch nevideli neporiadok a špinu. Aj pri love malých potočákov nás pri srdci hrial pocit, že všetko sú to ryby z prirodzeného výteru, žiadna násada. Aj maličké pstrúžiky bojovali veľmi srdnato, boli to predsa ozajstní vikingovia zo severu. Po čase sme sa všetci stretli a autom sa presunuli na základňu, kde sme si dali rýchly obed. Po ňom sme vyrazili na kanoe.
Plavili sme sa proti prúdu. Ten je tu taký slabý, že sa zdá, že voda stojí, takže plavba na kanoe je bezproblémová. Chytali sme väčšinou z lode, kde bola možnosť bezpečne brodiť, využili sme ju. Každú chvíľu bolo na hladine vidno koleso od aktívnej ryby. Tam kde sa objavilo, smerovala naša muška a väčšinou prišiel okamžite aj záber. Na otvorenej vode nebola núdza o lipne, potočáky brali hlavne pri brehu, pod kríkmi a podobne, kde sa zdržiavali malé rybky a plôdik.
Muškárenie z kanoe je zaujímavým zážitkom.
Štyria brodiaci rybári rybám asi vadili
Takto sa nám podarilo uloviť aj dva pekné pstruhy na maličkú mušku na 18 háčiku. Po ataku nasledoval výskok nad hladinu a pekný súboj. Pri plavbe po rieke sme stretli miestnych rybárov, ktorí lovili buď na prívlač a používali relatívne veľké nástrahy, alebo na trolling (detto). Nemali sme však pocit, že by veľkosť úlovkov nejako extra prevažovala nad tými našimi. Ryby tu skrátka berú veľmi dobre na všetky nástrahy a je potrebné počítať s akoukoľvek veľkou rybou. Osobne sme sa o tom presvedčili, keď Miňovi dvakrát po sebe vyštartoval za nástrahou obrovský, asi metrový losos. Operoval v hlbokej jame a z kanoe sme ho mohli pekne vidieť. Bol to naozaj veľký zážitok, takéhoto salmonida nevidieť každý deň. Ďalší deň sme sa po porade nad mapou rozhodli ísť trochu ďalej ako doteraz. Autom sme sa odviezli za Øverbygd a poľnou cestou sa vrátili v smere, akým sme prišli, teda proti prúdu rieky. Dostali sme sa do akejsi chatovej osady, kde sme na vyznačenom mieste nechali auto a pár sto metrov došli k vode. Chvíľu sme zotrvali na mieste a keďže ryby nebrali tak ako by sme si želali (už sme boli dosť rozmaznaní), brodili sme proti prúdu. Tu brali lipne ako z rozprávky. V jednom z prúdov ich Paľo ťahal ako na bežiacom páse. Používal nymfu a šlo to veľmi dobre. Prezbrojili sme aj my a už to išlo. Jeden za druhým. Po čase aj toto miesto „vyhorelo“, ryby boli jednak dopichané a štyria rybári brodiaci v čistej vode rieky im predsa museli aj trochu vadiť.
Potočák na maličký suchý palmer.
O zajtrajšom postupe bolo rozhodnuté
Milanovi sa nedarilo tak ako nám, pretože stále bojoval s prívlačou, a tak sa rozhodol pre objaviteľskú expedíciu. Po návrate nám uveličený opisoval nádherné scenérie vodopádov, spenenej riavy rútiacej sa úzkym priestorom a rozbíjajúcej sa na milióny kvapiek vody. O zajtrajšom cieli bolo rozhodnuté. Teraz nás však úplne pohltilo objavené „lipňovisko“. Miesto, kde sa relatívne rýchla a plytká rieka vlievala do jazierka bola domovom nespočetného množstva lipňov všetkých kategórií. Niečo podobné sme v živote nevideli. Lovili tu s takou kadenciou, že to nebolo možné! Zo začiatku nám brali takmer na každý hod, najmä Paľovi, ktorý miesto objavil, resp. naň prišiel prvý. Keď sa vrátil prieskumník Miňo, skúsil si muškárenie aj on. Zistil, že toto bude asi efektívnejší spôsob. Bolo rozhodnuté o ďalšom zajtrajšom postupe.
Úžasné miesto na lipne. Milan zdoláva jedného zo svojich prvých lipňov na mušku.
Muškárske prúty v rukách každého z nás! To, čoho sme sa báli pred odchodom do Nórska, prišlo práve v nasledujúcich chvíľach. Dážď! Asi dvojhodinová sprcha nás dôkladne osviežila a preverila kvalitu našich membránových búnd. Našťastie to bol jediný takýto dážď, ktorý nás stretol počas našej týždennej návštevy. Po prehánke sa aktivita lipňov zvýšila ešte asi o 200 percent. Jediná smola bola v tom, že začali byť extrémne vyberavé a zábery prichádzali čoraz zriedkavejšie.
Tesne pred našim odchodom sa z ničoho nič objavil miestny rybár, ktorého sme stretávali pri plavbe na kanoe. Chvíľu sme podebatovali ako to ide a o klasických rybárskych témach a rozlúčili sa. Večer sme doväzovali mušky, pretože škatuľky sa začali povážlivo vyprázdňovať. Jeden z tých dní, ktorých je v živote málo, bol už za nami.
Na dobré veci sa oplatí tešiť
Keďže sme mali jasný cieľ a na dobré veci sa oplatí tešiť, nasledujúce ráno sme sa v plnej poľnej vybrali lesom a malebnými cestičkami. Išli sme na staré známe lipňovisko, avšak dostať sme sa k nemu mali z opačnej strany, po návšteve Miňových vodopádov. K nim však viedla cesta, ako inak, po vode a tú sme, samozrejme, museli dôkladne prečesať. Bolo zamračené, fúkal vietor, takže žiadna sláva. To sa podpísalo aj na aktivite rýb a po ceste sme, okrem pár potočákov, nechytili nič významné. Náladu nám však okamžite zlepšili vodopády! Nedalo sa ich minúť, pretože hukot vody nás spoľahlivo priviedol pred brány prírodného divadla. Okolo sa dalo bezpečne prejsť lesnou cestičkou a pri každom peknom mieste s výhľadom bolo ohnisko zo skál. Celkovo sa okolo rieky pohybovalo veľmi dobre, pretože všade viedli cestičky, a tak sme sa nemuseli predierať hustým brezovým porastom, alebo hlbokým machom.
Keďže prišiel čas obeda, rozbalili sme tábor pri jednom z vodopádov a takmer prírodným spôsobom sme si s pomocou variča Bio Lite pripravili chutný obed. Plní síl sme sa vybrali na zostup k rieke, keďže sme kempovali pár desiatok metrov nad ňou. K lipňovisku to dolu kopcom nebolo ďaleko. Už takmer pri ňom sa Paľo oddelil a skúšal šťastie pri jednom z menších vodopádov, v dosť divokej vode. A darilo sa mu! Ulovil tam minimálne 3 pekné potočáky, najväčšia bola 45-ka a v prúdnej vode to bol veľmi pekný zážitok zo zdolávania. My ostatní sme sa bláznili lovom lipňov, aj Miňo to už začínal mať celkom v ruke. Celkom unavení, ale šťastní z úspešnej rybačky sme zatrúbili odchod.
Paľov pekný lipeň s "vlajkou".
Luky s lipňom z rieky Fjellfroselva.
Pokračovanie nabudúce...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
