Nórsko
V rámci pracovnej cesty na sever Nórska, do kraja Finnmark, sme si naplánovali aj trojdňovú rybačku na polostrove Loppa, konkrétne v okolí osady Sor-Tverrfjord, kde je rybárom od roku 2015 k dispozícii nový dom, ktorý sme chceli vidieť na vlastné oči. V dedine je skoro nemožné v tomto období stretnúť živú dušu, okrem doby pred príchodom a tesne po odchode trajektu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Nebyť tu obchodu so základnými potravinami, čerpacej stanice a prístaviska trajektu, ľahko by človek nadobudol dojem, že osada je v októbri bez života, ale v skutočnosti tu býva 16 stálych obyvateľov. Dlhodobá predpoveď počasia vyzerala veľmi priaznivo a to až nečakane. Podľa nórskych webových stránok www.yr.no, ktoré sme priebežne kontrolovali, malo byť viac‑menej jasno s teplotami okolo 10 °C a vietor, až na výnimky, len minimálne.
Vzhľadom na to, že vo všetkých domčekoch, kde sa dá v osade ubytovať, je dostupné pripojenie k internetu prostredníctvom wi‑fi, je možné pomocou tejto webovej stránky plánovať výjazdy na vodu a miesta vhodné na lov presne podľa aktuálnych poveternostných podmienok. Nechápem, podľa čoho daná stránka prognózu počasia vytvára, ale v reáli bolo presne tak, ako znela predpoveď.
Špecialista na mieňovca
Prvý deň sme rybárčili len necelé dve hodiny, potom, čo sme loďou odviezli nášho nórskeho kolegu do susednej dediny na trajekt. Zdeněk, znalý miestnych pomerov, nasadil vysoké tempo a v priebehu krátkej chvíle zdolal halibuta 110 cm (cca 10 kg), druhý sa mu vypol tesne pri lodi a ulovil aj nejaké menšie tresky do 80 cm. Ja som na prívlačový prút dostal asi päť mieňovcov a nech som robil, čo som robil, iný druh sa mi nepodaril. Zdeněk si zo mňa, samozrejme, uťahoval, že vraj som špecialista na mieňovca. Druhý deň vstávame okolo šiestej ráno, keď hory na druhej strane fjordu začínajú vystupovať z tmy. Raňajkujeme, pripravujeme desiatu a čaj do termosky. Na vodu vyrážame hodinu po úsvite, asi o siedmej. Pretože sme vďaka yr.no vedeli, že sa okolo poludnia má zdvihnúť silný vietor, naplánovali sme si trasu podľa toho. Začíname chytať na rovnakom mieste, kde sme boli včera. Vychádza slnko a okolité hory sa začínajú farbiť odtieňom hnedej a zlatej. Ja som opäť začal ťahať mieňovce a prepadať depresii, pretože som si nechal v chate cigarety.
Pekná, 112 cm treska obyčajná.
Treska obyčajná 95 cm.
Čísla hovoria jasne – 157 cm a 49 kg
Potom Zdeněk zasekol a sucho konštatoval, že to bude niečo väčšie. Po prekvapivo krátkom boji bol pri lodi halibut veľmi slušných proporcií a Zdeněk na mňa štekal povely: „Rob, uhni, priprav gaf, gafuj, choď do…“. Než som stačil nájsť a podať gaf, bol halibut zase pri dne. Na druhý pokus sme prišli o gaf, keď nevydržal krúžok, ktorým som ho pripevnil k remienku. Na tretí pokus už plochá ryba nedostala šancu a zrazu bola v lodi (dodnes nechápem, ako som ju dokázal zníženým, ale úzkym priestorom v zadnej časti lode Dolmoy pretiahnuť). Až v lodi bolo vidieť, čo je to za hovädo, ale čísla hovoria jasne – 157 cm a 49 kg. Gratulujem Zdeňkovi a čakám, až mi prestane krvácať prst poranený v zápale boja. Fotím a potom idem zase trápiť mieňovce. Na moje prekvapenie začínam chytať tresky, žiadne obry, ale 80 cm s prehľadom majú. Zdeněk vytiahol ešte ďalšie dva menšie halibuty a niekoľko tresiek. Zhruba na poludnie končíme lov, pretože sa naozaj dvíha nepríjemný vietor.
Ulovený halibut s mierami 157 cm a 49 kg.
To sa diali veci
Tretí deň je počasie, že keby mi to niekto rozprával, tak neuverím - jasno, teplo, skoro bezvetrie. Človek by v októbri na severe Nórska takéto počasie nečakal, ale podľa miestnych to nie je nič neobvyklé a dokonca tvrdia, že touto dobou je počasie veľmi stabilné bez prudkých zmien, na ktoré sú zvyknutí rybári, ktorí navštevujú Nórsko začiatkom sezóny. Síce nie je vidieť 24 hodín denne ako v lete, ale za tých skoro 13 hodín svetla (na severe Nórska je v septembri a začiatkom októbra o niečo dlhší deň ako u nás v tej dobe), ktoré sme mali k dispozícii, nebol problém sa „vychytať“ bezo zvyšku.
Vyrazili sme na lov na západnú stranu ostrovčeka Loppa, asi 30 minút jazdy loďou od Sor‑Tverrfjordu a diali sa veci. Ryba za rybou, tresky okolo metra, občas nejaká väčšia, Zdeněk zdolal dva menšie halibuty a potom konečne prišiel na rad môj prvý halibut v živote (93 cm) a potom hneď ďalšie dva! Zdeněk si zase konečne chytil mieňa, holt kto vie, ten vie. Okolo tretej hodiny popoludní začíname smerovať k domovu a po ceste staviame ešte na pár zaujímavých miestach v blízkosti útesov. Keď už sme sa rozhodli, že pôjdeme najkratšou cestou domov, na sonare sa nad 50 m hĺbkou objavil obrovský húf rýb, rozhodli sme sa, že dáme posledných pár nahodení. Spúšťam kopyto do hĺbky a len čo sa dotkne dna, je tam ryba. A pekná! Som z celodennej rybačky poriadne unavený a v priebehu zdolávaní si musím krátko oddýchnuť, ale tresku úspešne zdolávam. Pri fotení už sotva dvíham 117 cm dlhú rybu tak, aby nemala chvost na zemi. Ten deň by naše úlovky naplnili snáď celú loď.
Halibut 93 cm.
Z rybárčenia na severe Nórska som úplne nadšený
Posledný deň ráno sa ideme na pár hodín rozlúčiť s vodou. Na východe žiari obloha tónmi oranžovej a modrej, slnko farbí vrcholky okolitých hôr a na úplnej pohode na lodi chýba len pohárik niečoho ostrejšieho. Hladina fjordu je ako rybník a my chytáme iba tresky (a Zdeněk jedného mieňa). Pred poludním sa zhodujeme, že naše ruky, chrbát i ramená majú zdolávania rýb dosť a ideme sa pripraviť na odchod – osprchovať náčinie od soli, upratať domček, zabaliť batožinu i časť úlovku na cestu lietadlom. Trajekt odchádza o piatej a navyše nás naša hostiteľka pozvala na obed, čo sa, samozrejme, neodmieta. Zajtra ráno si ešte v Nórsku splníme nejaké pracovné povinnosti a popoludní nás čaká let domov, kde je, na rozdiel od nórskeho severu, sychravo a daždivo.
Severní Nóri – zvláštny živočíšny druh
Za seba môžem povedať snáď len to, že z rybárčenia na severe Nórska okolo Sor‑Tverrfjord som úplne nadšený. So stredným Nórskom, s ktorým už skúsenosti mám, sa to nedá porovnať. Okolie je krajšie, hory sú vyššie, rýb je viac a sú väčšie, ľudia sú zaujímavejší (aj keď trochu zvláštni). Zarazil ma neporiadok v okolí severonórských dedín – na pobreží okolo Sor‑Tverrfjord sú odložené rôzne veci: vyradené kotly, kosačky, pár vrakov automobilov, staré pluhy na sneh a ďalšie už nepotrebné haraburdy. Miestni starousadlíci, rovnako ako väčšina ostatných obyvateľov odľahlejších častí na severe Nórska, sú zvláštny živočíšny druh a podobné veci ich nechávajú v úplnom pokoji, nikam sa neženú, užívajú si život a čas nechávajú bez stresu plynúť. Po chvíli strávenej na podobnom mieste tiež získate pocit, že stres je len slovo v slovníku cudzích slov. Veľkým prekvapením bolo počasie – nikdy by som nečakal, že v tomto čase býva na severe tak krásne a prívetivo.
Októbrové poludnie na Sor Tverfjord.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
