Nórsko
Možností kam na švédske jazero Lesjön vyraziť je naozaj veľké množstvo. Za týždeň aj tak neprechytateľné. Keďže sa nám tu akosi prestalo dariť, zajtra vyrazíme na rieku nad kaskádami, ktoré sú v našej tesnej blízkosti a skúsime ryby hľadať tam.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.
Večerný rybolov
Medzi perejami je tu niekoľko krásnych úsekov, kde sa dajú chytiť pstruhy a lipne. Avšak, už z predošlých skúseností viem, že cez deň to veľmi nemá zmysel. Ryby tu začínajú byť aktívne až tak okolo 20. – 21. hodiny a dajú sa chytať pokojne celú noc, ak to človek so silami vydrží, lebo výdaj energie je tu veľký. Tento rok bol podstatne priaznivejší stav vody pre lov na rieke, lebo to nebol taký hučiak a rieka sa dala lepšie čítať. A hlavne, naše nástrahy sa dali udržať v prúde, nielen v tíšinách. Aj keď je tu dostatok krásnych šťúk a ostriežov, tak my sme sa zamerali hlavne na lipne a pstruhy. Pstruhy je možné chytať i na menších jazierkach, ale toto je trochu iná liga. Skoro sme zistili, že sú hlavne v prúdoch, kde ich šťuky nelovia. Lipne a pstruhy som lovil predovšetkým na voblery, ktoré som dokázal splaviť a podržať za kameňmi. Vždy to vyzeralo na miesto bez ryby, ale zmenou vedenia nástrahy sa zrazu objavil krásny úlovok a súboj v prúde stál za to. V pokojnejších miestach sme často narazili na jalce tmavé. Boli vo veľkostiach 40-50 cm, takže súboj s nimi bol skvelým spestrením lovu. Jalce pritom tento rok na jazere úplne chýbali, ale verím, že akonáhle voda zarastie, tak sa hneď objavia. Večerný lov sme dali asi trikrát a zakaždým to bolo parádne spestrenie dňa, keď sme vymenili šťukový prút za UL.
Nad kaskádami
Nad perejami sa nachádza niekoľkokilometrový úsek s množstvom ramien a zátok. Bohužiaľ, ani tu ešte nerástla vegetácia, takže hľadanie rýb bolo pomerne zložité. Voda je tu podstatne plytšia, ale niekoľko veľkých jám sme našli podľa mapy, avšak rýb tu veľa nestálo. Rozdelili sme sa a kolegovia išli až na vrch, kde je revír rozdelený ďalšou veľkou perejou. Ryby sme prakticky všetci začali nachádzať blízko brehov. Málokedy prišiel záber ďalej ako 3 metre od brehu.
Opäť nám začali fungovať rippery vo veľkosti 15 cm, väčšie nechceli a menšie sme už veľmi neskúšali, pretože nebol dôvod. Strávili sme tu dva dni a každý bol trochu iný, avšak pomerne úspešný. Ryby boli dokonca slušných rozmerov. Pomerne dosť ich bolo medzi 80-90 cm a niekoľko ich atakovalo meter. My s Martinom sme išli preskúmať bočné rameno, ktoré sa asi po dvoch kilometroch rozširovalo na menšie jazero. Tu som mal dokonca úspech na hladinovky. Tri slušnejšie šťuky vydráždila žabka, bohužiaľ, boli jediné, už žiadne ďalšie hladinu neotvorili. Predpoveď tentoraz vyšla na 100 %. Myslím, že 1. júna som ešte na rybách sneh nezažil a tu padal každú pol hodinu a severák mrazil prsty neskutočne. Avšak na rybách to vôbec nevadilo, takže aj my sme si zvykli. Dokonca sme došli s Martinom na jedno miesto, kde prebiehala neskutočná naháňačka malých rybiek, zrejme nejakých sihov. Lietali vo vzduchu a šťuky ich okamžite po dopade brali útokom. Mali sme asi šťastie, ale išli sme pomaly s nimi a z tohto miesta sa nám ich podarilo uloviť 19. Najväčšia mi to vzala priamo pri lodi na metrový nadväzec, našťastie bolo všetko dobre zostavené a šťuka skoro zdolaná. Už sme videli, že meter je skutočne pokorený, ale miera ukázala 97 cm. Bola krásne vypasená, takže preto som sa trochu nechal uniesť. Ale aj tak sme ju večer zapili.
Na vlne Dexteru sa viezli až do nočných hodín
V ten okamih bol aj trochu čas na experimentovanie s nástrahami. Vody tu bolo do metra hĺbky, skôr aj menej. Takže je hlúposť neskúsiť aj iné nástrahy ako gumy. Mal som v zálohe hladinovky, ktoré na moje prekvapenie úplne prepadli. Môj ďalší tajný favorit Gunki Dogora však nesklamal. Jeho ploché telo vyvaľujúce sa do strán fungovalo rovnako ako Dexter Shad a navyše som sa s ním nemusel tak ponáhľať, stačilo zatiahnutie pod hladinu, iba pomaly priťahovať a pri buchnutí do dna iba na chvíľku pustiť a on sa voľne vybral ku hladine. Martinovi zase sadla Itoka, ktorá sa iba pozvoľna pohybovala a vlnila v úrovni cca 30 cm pod hladinou, čo šťukám úplne imponovalo. Kolegovia to na rieke príliš neriešili, skrátka fungoval Dexter, tak sa na jeho vlne viezli až do nočných hodín. Ďalší deň prebiehal v pohodovom rytme a naše nadšenie trocha pokazili dve epizódy s motorom. Ale obe hlavne našou vinou. Prvá sa stala nám. Nášmu malému dvojtaktu došiel v polovici cesty proti vode benzín. Mohol som ho doliať pred cestou, ale neurobil som to, pretože tých pár deci ani nebolo vidieť, že chýba. Avšak zdanlivá maličkosť pri dolievaní veľmi nestálej látky za silného vetra už maličkosťou zrazu nie je. Kým sa mi podarilo nádrž doliať, tak som trochu rozlial po motore. Aj keď som čakal kým sa odparí, tak asi krátko a pri štarte došlo k slušnému vzplanutiu. Motoru sa našťastie nič nestalo, iba moje montáže boli komplet zničené. Len čo sme došli na naše miesta, volali chalani, že majú problém s motorom a vyzerá to na odťah. Tak sme neváhali, hodinu za nimi išli a po krátkom dohováraní sme motor rozchodili. Medzitým tie potvory rúbali šťuku za šťukou! Ale aj nám to pomohlo k preskúmaniu nových miest a uloveniu ďalších pekných rýb. Ale pravidlá platili stále rovnaké, iba pri brehu a veľmi pomalé vedenie.
Itoka funguje.
Posledný deň
Stále sme dúfali, že sa počasie zlepší, ale aprílové prehánky tomu veľmi nenasvedčovali. Ale zrazu bola posledné ráno predpoveď zmenená na slnečné počasie, avšak, žiaľ, s vetrom. Chalanom to opäť nedalo a vyrazili nad kaskády a my konečne na lesné jazero. Ani tu nebola vodná vegetácia ešte rozbehnutá, ale už boli určité náznaky, že je to iba otázkou pár dní a bude to tu vyzerať úplne inak.
Toto jazero som si pamätal z minula a spomienky boli veľmi dobré. Voda však bola krištáľovo čistá a známe miesta neúspešné. A prišiel ďalší problém s motorom, bohužiaľ, taký klasický, keď sa šnúra nechce navíjať späť. To sa skrátka stáva. Vydržal som celkom v pohode veslovať po jazere a dostať nás na zaujímavé miesta. Už som to ani nečakal, ale trafili sme sa s Martinom do krásnych ostriežov, tie naj mali cez 40 cm a neskutočné farby. Razom boli všetky problémy zabudnuté. Šťukám sa dnes veľmi nechcelo, ale nejako nám to nevadilo. A keď sa nám podaril na záver naštartovať motor a nemuseli sme v protivetre veslovať, tak to bola nádherná bodka za rybárskym výletom do Švédska. Navyše, chlapci si výborne zachytali nad kaskádami, takže náladička bola presne na záverečného Jacka na chate. A padol veľmi rýchlo… potom už iba baliť a bilancovať.
Ivan a ostriež 49 cm.
Neskutočné farby.
Záver
Aj keď som tu zažil trochu niečo iné ako pred rokmi, tak vôbec neľutujem a zase premýšľam, že pôjdem znova. Na čísla sme veľmi nehrali, ale stačilo to k úplnej spokojnosti všetkých, čo je to najdôležitejšie. Nebola jediná ryba, ktorú by sme nepustili späť. Tým sme urobili veľkú radosť správcovi Steinarovi. Sám nám povedal, že už si klientov iba vyberá a niektoré národy tam už nikdy nepustí. My však máme dvere vždy otvorené, čo nás teší. Aj keď sme skúsení rybári, dobrá rada miestneho znalca je vždy veľmi potrebná a nám ukázala správnu cestu. Aj keď by sme si mohli odniesť šťuky a ostrieže na gril, tak nás to za celý čas ani nenapadlo. Ostrieže boli krásne, ale nevytreté. To by urobil iba barbar. Aj keď nám je jasné, že budúci rok to bude zase úplne iné, tak asi pôjdeme zas. Ďakujeme skvelým podkladom CK Pepa, pomáhali po celý čas. Pri odchode sme zazreli prvú rozkvitnutú púpavu, možno znamenie. U nás už všade kvitla repka, čo je, bohužiaľ, iná žltá, tiež možno znamenie… Sme radi, že sme podnikli cestu, dohromady dlhú skoro 5-tisíc kilometrov. Pri vode sme boli sami, spoločnosť nám robili iba vtáky, soby, losy a, samozrejme, rybky. Nestretli sme nikoho nepríjemného, nikoho, kto by nedodržiaval pravidlá, tak ako sa u nás s tým mnohí vyťahujú nad ostatnými a ťapkajú sa po pleciach. Strašná doba, ktorá je u nás. Niet divu, že pomaly prestávame navštevovať naše, kedysi nádherné vody a vyberáme sa takú diaľku iba preto, aby sme si užili náš koníček, ktorý máme tak radi v pokoji a v súlade s prírodou.
Nočný lipeň.
Púšťanie je ten najkrajší zážitok z lovu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
