Tento rok som už druhýkrát vyrazil na sever Európy. Prakticky tá istá vzdialenosť, len Švédsko namiesto Nórska. Aj keď utiekol mesiac a pol, na švédskej prírode to nebolo príliš poznať a na konci mája sa iba prebúdzala. Podľa miestnych mala takmer mesiac oneskorenie a to bolo pre nás dôležitou informáciou, ale čo to urobí s rybou?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2018.
Zoznamovanie sa
Na švédske jazero Lesjön som zavítal už druhýkrát, prakticky v rovnakom termíne. Iba vtedy bolo všetko v okolí zelené, voda plná tráv a neskutočný prietok v rieke. Teraz bola voda veľmi nízka a držala ju hrádza, takže aj dosť kolísala. Bolo jasné, že pobrežnému rybolovu to veľmi neprospeje. Ocenili sme, že miestny sprievodca a majiteľ ubytovania Steinar nám podal pár dôležitých informácií, ktoré boli veľmi zlomové. Nechcelo sa nám veriť, že ryby budú na najhlbších miestach jazera, ale bolo nám jasné, že to pôjdeme čo najskôr overiť. Skvelé bolo, že sme dostali k dispozícii hĺbkovú mapu jazier, čo nám veľmi pomohlo k rýchlemu prieskumu dna. Kedysi som sa tým vôbec nemusel zapodievať, pretože všetky ryby sme automaticky hľadali a tiež našli v blízkosti leknových polí. Nedočkavo sme vyrazili priamo do tých miest, ktoré nám odporučil Steinar. Hladina bola krásne pokojná, mierne pod mrakom a my sme kotvili na hranách okolo 6-9 m. Dno tu rýchlo padalo na cca 15-16 m. Priznám sa, že tu by som prvý deň ryby asi nikdy nehľadal. Steinar mal však pravdu a my sme v priebehu chvíľky dostávali zábery a zdolávali prvé slušné ostrieže. A nasledovali ich aj šťuky. Hľadali sme príčinu toho, prečo sú ryby stiahnuté. Voda mala okolo 11 °C. Bolo jasné, že šťuky sú už vytreté, ale ostrieže ešte nie. A zrejme sa s tým neponáhľali, pretože okrem pár jedincov sme nechytili žiadne chudé rybky.
Každá šťuka nám spôsobovala veľkú radosť.
Naše škatuľky rýchlo redli
Hrany boli rybám zasľúbené, ale našim nástrahám nie. Dno je tu veľmi kamenisté, teda skôr balvanovité, takže naše škatuľky rýchlo redli. A na to, koľko sme v priebehu pár hodín odtrhli nástrah, zase výsledok nebol až taký zodpovedajúci. Martina lov s jigmi veľmi nebaví, jeho srdcovka je dropshot, ktorému som zas ja toľko neveril. Lenže vďaka nemu sme na to prišli. Ostrieže jigy veľmi nezaujímali, ale na nástrahy umiestnené v stĺpci reagovali úplne perfektne. Bolo zaujímavé, že v tej hĺbke nechceli ostrieže ani šťuky žiadne fluo nástrahy. Top nástrahou sa stal Peps v prírodnej farbe vo veľkosti 7 a 9 cm na háčiku č. 1-2. Vôbec sme neriešili bočné nadväzce, ale priamo na kmeň so záťažou 3-7 g. Ťažšie sme už nechávali medzi kameňmi a ani to vlastne nebolo potrebné. Ryby reagovali na vedenie gumičiek ako proti svahu, tak aj naopak. Avšak ťahanie po svahu bolo trochu jalové. Nijako sme sa neponáhľali s vedením, prestávky boli vždy na úžitok. Ale veľmi skoro nastal problém so šťukami, ktoré sme fakt v tej hĺbke nečakali, ale o príčine som už spomínal. Postupne sme museli striedať prúty s väčšími nástrahami a miesto vždy dôkladne prehodiť a pokúsiť sa o ulovenie šťúk skôr, než nám naše menšie nástrahy cvaknú. No darilo sa tak 50 na 50. Snaha o lov s hrubými fluorokarbónovými vlascami sa ostriežom nepáčila, takže sme od toho nakoniec upustili.
Krásne počasie
Po príjazde na Lesjön sme boli trochu v panike s predpoveďou počasia, ale tá nakoniec príliš nevychádzala, aspoň v prvé dni. Vďaka tomu sme nejako veľmi nevymýšľali a jazdili stále na hrany, ktoré boli iba pár minút jazdy od prístavu. Lov sme si náležite užívali. Darilo sa uloviť pomerne dosť ostriežov nad 40 cm, čo u nás nie je práve pravidelný jav. Vždy sme krásneho ulovili, urobili fotku a šup s ním späť. Ale keď nám to už začalo pripadať trochu rovnaké, tak sme ich dávali do veľkého podberáka a fotili ako doublé. Až nečakane spolupracovali, takže aj náš pocit z dvojitého púšťania bol skvelý. Ivanovi sa dokonca podaril krásavec, ktorému chýbal iba centimeter do 50 cm, krásny tučko. Iba nabudúce ho nafotiť trochu lepšie.
Niečo sa deje
Ráno tretieho dňa sme vyrážali na vodu na pekné ostrieže na naše miesta. A bola to paráda. Hneď prvé hody a krásni pruhovaní už boli na lodi. Neskutočná chytačka trvala asi hodinu a zrazu akoby niekto otočil vypínačom. Ako keď niekto tleskne, tak nastal bezkontaktný čas. Chvíľu trvalo, kým sme si to uvedomili. Po telefonáte s kolegami nám začalo byť jasné, že sa niečo deje. Ani oni nemali asi hodinu žiadny kontakt. Takže nezostávalo nič iné, ako razantné rozhodnutie vyraziť pátrať na plochu, kam sa ryby vytratili. Navyše sa začal dvíhať vietor, ale nič dramatického. Volím pozvoľný prejazd do spojenej sústavy jazier, kde vyskúšame, či nebude väčší záujem o naše nástrahy. Som trochu prekvapený, že ani v plytkých jazerách nie je voda oveľa teplejšia. Takže aj tu chýba vodné rastlinstvo, ktoré by plochu jasne rozdelilo a nám sa ľahšie hľadali stanovištia dravcov. Ale tie si aj tak pamätajú určité miesta, a tak vyťahujeme väčšie šťukové montáže s nástrahami okolo 20 cm a snažíme sa o záber šťúk. Pomaly plávame jazerom od okraja ku kraju, skúšame rôzne hĺbky, nástrahy a bez kontaktu. Tieto zmeny sú vždy dobrým úderom do rozbehnutého rybárovho srdca. Ak niečo niekoľko dní funguje bez problémov a náhle sa musí na niečo prísť, stojí to veľa energie. Najhoršie je asi to, že človek nevie, či je chyba v ňom samotnom, alebo skrátka ryby nežerú. Ale poľaviť sa nemôže. Teda aspoň ja to nemám vo zvyku.
Nestál som o menšie ryby
Pred rokmi neskutočne fungovali hladinovky a dnes ani náznak kontaktu. Opäť zosilnil vietor, premiestnili sme sa do pokojnejších miest, do asi kilometer dlhej spojnice medzi jazerami. Je tu množstvo tráv, ktoré trochu znepríjemňovali lov, pretože sme nástrahy stále očisťovali. Už ma napadlo, či je to možné, veď tu bolo toľko rýb a neverím, že by sa vyparili. Bol som presvedčený o tom, že skrátka zostanem pri tých veľkých gumách, ale nikam to neviedlo. Povedal som si, že o niečo zmenším, tak na 15 cm, len s 5 g hlavičkou a uvidíme, čo sa bude diať. Nestál som o to, aby som chytal menšie ryby. Radšej menej, ale väčšie. Lenže vzápätí som zistil, že toto pravidlo tu dnes skrátka neplatí. Do miesta, ktoré som prehadzoval asi 15 minút, som poslal menšieho Dextera vo farbe Pike. Po dvoch otočeniach kľučky prišla silná rana do prúta. Bolo mi jasné, že toto už nebude veľkostne ako šťuky ťahané z hĺbok okolo 70-75 cm, ale o niečo ťažšia ryba. A hurááá. O chvíľu už bola šťuka 90+ v podberáku. Okamžite jej Dexter vypadol z tlamy. Klasika, háčik bol zatlačený ešte z Mongolska. Zmenu nám potvrdzujú ešte ďalšie dve šťuky, o niečo menšie. Pokračujeme ďalej ramenom medzi jazerami a chytáme ďalšiu slušnú dávku šťúk, ale už o niečo menších. Stále zosilňujúci vietor a neskoré hodiny nás nútia vyraziť späť. Kolegovia z druhej lode (Ivan Fabian a Ivan Görčöš) tiež hlásia úlovky na menšie nástrahy. Ale sú už v prístave a varujú nás pred cestou, vlny sú vraj veľké. No zatiaľ to tak nevyzerá. Teda pokiaľ som nevyšiel bližšie k hlavnému jazeru. Biele čiapky naznačovali, že to nie je príliš dobré. Najskôr ma napadlo, že by sme mohli loď zakotviť a zavolať chalanom, aby nás prišli autom vyzdvihnúť. Ale zrazu sa vietor trochu utíšil a po dohovore s Martinom som vyrazil. Cesta bola strašná a ten kto to trochu pozná, pochopí, že cesta z bežných 15 minút trvala skoro hodinu a pol. Skrátka priamo sa ísť nedá a človek musí dosť nadchádzať, zvlášť keď ide víchor z boku. Tu je trochu rozdiel oproti moru, lebo tam mám vždy veľkú loď a silný motor, tak sa to zvláda trochu lepšie.
Šťuková topka - Dexter Shad.
Čo ďalej?
V chate rekapitulujeme dnešný deň a skúmame predpoveď na ďalšie dni. No nič príjemné nehlási. Obloha bude asi každú chvíľu iná, skôr aprílová a teploty majú dokonca klesnúť v noci kúsok pod nulu a cez deň iba niečo málo nad ňou. To je na začiatok júna pre nás, Stredoeurópanov trochu neobvyklé. Avšak tu nič výnimočné. Problém však predstavuje vietor, ktorý je hlásený veľmi silný.
Takže na naše najväčšie jazero to s vyplávaním veľmi nehrozí. Našťastie možností kam vyraziť je tu naozaj veľké množstvo. Za týždeň aj tak neprechytateľné. Zajtra vyrazíme na rieku nad kaskádami, ktoré sú v našej tesnej blízkosti a skúsime ryby hľadať tam. Ale dnes opáčime ešte riečny úsek.
Ďalší Martinov hrbáč.
Ivanovo torpédo.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
