Škandinávia. Táto severná časť Európy, raj rybárov, zameriavajúcich sa na morské či sladkovodné rybárčenie, bola už dlho na mojom zozname krajín, ktoré chcem navštíviť. Už si ani presne nepamätám, kedy prišlo pozvanie od chlapcov z Liptovského Hrádku na túto expedíciu. Pamätám si len na tie stretnutia, debaty a nespočetné množstvo správ a telefonátov, ktoré tomuto výletu predchádzali.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2018
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2019.
Nadšenie bolo obrovské. Akoby aj nie, keď našim cieľom bol legendami opradený kráľ riek – losos. Priznám sa, nemal som veľa informácií o tejto rybe, ak nepočítam pár gastronomických zážitkov v dobe, keď som ešte ryby jedol a ďalej pár informácií o škodlivosti umelého chovu lososov v rybích farmách a ich negatívny vplyv na pôvodnú populáciu. Chlapci boli na tom už o niečo lepšie. Absolvovali pár lososích rybačiek na riekach v Nórsku a zamotali mi hlavu pár fotografiami a zanieteným rozprávaním o tvrdých súbojoch s týmito majestátnymi rybami. Zdolávanie prirovnávali k idúcemu vlaku na udici. No určite nemali na mysli ten slovenský, ten nemusí prísť podľa posledných udalostí ani na stanicu, alebo predsa? Počas zimy sme utriasali náš plán, vyberali rieky a zisťovali čo najviac informácií na internete a od švédskych kamarátov.
Po rôznych variantoch sme sa nakoniec rozhodli pre rieku na severe Švédska v oblasti nazývanej aj švédske Laponsko. V tejto oblasti ústi do Baltického mora niekoľko lososích riek a fotografie ulovených rýb z posledných rokov nás utvrdili v tom, že sme vybrali správne. Taktiež v prípade veľkej vody je tu viacero možností kam sa dá presunúť. Ako spôsob dopravy a zároveň ubytovania sme zvolili obytný karavan, pre mňa nová skúsenosť, ktorá má svoje výhody aj nevýhody, ku ktorým sa dostaneme neskôr.
Ako som v úvode spomínal, o lososoch som toho veľa nevedel. O to viac ma začali fascinovať, keď som o nich hľadal informácie.
Aspoň niečo v skratke
Lososov je niekoľko druhov, niektoré migrujú z mora do riek iné nie. Našim cieľom bol konkrétne losos atlantický /salmo salar/, ale vo Švédsku dostal prívlastok losos baltický, pretože žije v baltickom mori a je to geograficky izolovaná skupina.
Lososy väčšinu svojho života trávia v mori no za účelom rozmnožovania sa vracajú späť do rieky, kde sa narodili. To dokážu rozpoznať podľa chemizmu vody. V žiabrach dochádza k zmenám, a tak nemajú problém dlhodobo prežiť v slanej aj v sladkej vode. Dorastajú až do dĺžky 150 cm, priemerná hmotnosť v treťom roku života je 9-13 kg, no najťažší exemplár mal až 46 kg. Najviac cenené a najbojovnejšie sú čerstvé ryby, ktoré práve prichádzajú do riek z mora. Tie majú striebornú farbu, ktorá sa počas ich cesty riekou mení na tmavú bronzovú. Ako inak súčasná populácia lososov sa stretáva s veľkými problémami. Či už sú to migračné prekážky, priemyselný lov do sietí alebo choroby. Vo vyspelých krajinách už odstránili priehrady, ktoré znemožnili prirodzený ťah rýb. Popri vodopádoch sa budujú rybochody, aby rybám uľahčili cestu proti prúdu dravej rieky. No jedným z najväčších problémov sú práve rybie farmy vo fjordoch, kde sa chovajú tie „zdravé“ oranžové filety, ktoré nájdete v našich supermarketoch. Totižto v obmedzenom priestore rybích fariem sa šíria choroby, plesne a parazity.
Okolo fariem sa plavia aj voľne žijúce divoké lososy, a tak dochádza k infikovaniu chorobami a parazitmi, najčastejšie voškami. Lososy z fariem, ktorým sa podarilo ujsť sa pridávajú k divokým a po nerese dochádza ku kríženiu medzi rybami. Preto platí pravidlo, že ak ulovíte lososa z farmy, nemôžete ho vrátiť spať do rieky, aby sa nekrížil s divokými rybami. Článkov na túto tému je dosť, takže to tu nejdem rozoberať do detailov, o tom tento článok nie je.
Výnimka potvrdzuje pravidlo
Čo sa týka samotného lovu lososov, tak to je pre bežného muškára odrasteného na stredoeurópsky riečkach poriadna zmena. Ako prvé si musíte zaobstarať obojručné muškárske prúty – double hand a naučiť sa s nimi nahadzovať. Mne stačilo niekoľko tréningov a pár rád od priateľov a lietalo to celkom obstojne. Výber padol na dva prúty #8 v dĺžke 13,2“ a #10 v dĺžke 15“. K tomu poriadne navijaky, kde musíte napratať aspoň 200 m 30 lb backingu a running line so strelnou hlavou. Aby to nebolo také jednoduché šnúr je, samozrejme, viac druhov: skagit, spey a scandi. Ja som konkrétne používal „scandi kit“ kde som si mohol meniť potápavosť poslednej časti šnúry. Princíp výberu šnúry je taký, že veľká jarná voda a hlboké pooly - potápavé šnúry. Bežný prietok, plytšie výplavy - intermediálne a plávajúce šnúry. No výnimka potvrdzuje pravidlo platí u lososov dvojnásobne. Muchy sú kapitola sama o sebe. V zásade väčšina z nich neimituje nič prirodzené, čo by ste v rieke mohli nájsť. No na každú rieku, dobu dňa a farbu vody má každý svoje tajné tromfy. Pre mňa je to však stále totálna „kolotočarina“. Pretože prichádzame k tomu najdôležitejšiemu a to, akú potravu losos v rieke prijíma? Žiadnu. Dosť šialené. Takže aj to je jeden z dôvodov prečo sa o lososoch hovorí ako o rybe tisícich hodov. Poznám rybárov, ktorí nemali niekoľko rokov po sebe ani len záber od tejto ryby. Skrátka, je to poriadna psychohygiena a nie je to rybačka pre každého.
Na mieste nemajú pre nás dobré správy
Náš termín odchodu sme stanovili na začiatok júla. Sezóna je síce už v plnom prúde, no chceli sme sa vyhnúť počiatočným návalom na rieke a ryby sú už rozlezené po väčšej dĺžke rieky. Avšak prognózy pred našim odchodom vôbec nie sú dobré. Švédsko zažíva extrémne teplá, čo znamená menší prietok vody, zastavený ťah z mora a veľa iných problémov, s ktorými sa stretneme neskôr.
My sa len utešujeme tým, že také pekné počasie v Škandinávii nemôže vydržať tak dlho a určíte nám zaprší, čo by sme potrebovali ako soľ. No pekné počasie vydržalo, celé tri týždne nášho pobytu… Cesta karavanom bola prekvapivo oveľa menší horor ako sme si mysleli. Zatiaľ čo šofér s navigátorom rezali cestu, ďalší dvaja vzadu spali – bezpečnosť prvoradá. Cesta nám trvala dva dni aj s trajektom, čo nie je málo. Nabudúce by som zvolil radšej dopravu lietadlom, ktorým ste tam za pár hodín a ešte v ten deň môžete chytať. Mať však pod jednou „strechou“ posteľ, kuchynku a sprchu s WC je luxus.
Po príchode na miesto kupujeme v kempe povolenky na týždeň za cca 170 €. Ideme sa rozhliadnuť po prvých pool‑och a hneď nám do oka padla oktávia s českou poznávacou značkou. Podľa facebooku som vedel kto by to mohlo byť, a tak sa vítame s Ľubom a jeho kamošmi. Tí nemajú pre nás dobré správy. Za niekoľko dní nechytili zatiaľ žiadneho lososa. Mali iba pár kontaktov a spadnutých rýb. Čas si momentálne krátia lovom lipňov a uvažujú nad zmenou rieky, ktorá, ako sme sa neskôr dozvedeli, bola rovnako bezúspešná.
Lososie monumenty môžete nájsť po celej krajine. Zľava Rišo, Kurt, Michal a Zdeno.
Pred lovom vždy pozorujeme aktivitu na pool-e.
Obojručné muškárske prúty vám uľahčia nahadzovanie na veľkú vzdialenosť.
Motivácia rastie s každým šplechnutím
Informácie od domácich Švédov nie sú o nič lepšie, rýb je vraj v rieke dosť, ale teplota vzduchu 28 stupňov a teplota vody 19 stupňov nie je pre túto oblasť vôbec bežná. Domáci v takomto počasí na lososy vôbec nechodia, a tak sme celý týždeň na rieke takmer sami. Volíme teda taktiku lovu v noci, aby sme znásobili naše už aj tak mizivé šance. Noc sa tu však líši od tej našej. Žiadna tma, žiadne hviezdy. Slnko sa tu v tomto období schová za kopce aby o kúsok vedľa o cca 3 hodinky zase vyšlo. Náš deň teda vyzerá nasledovne: Na ryby ideme okolo 20:00 a chytáme do svitania, ktoré je medzi 3:00-4:00 hodinou rannou. Potom ideme spať a prebúdzame sa na príšerné teplo v karavane vyhriateho od obedňajšieho slnka. Prvá noc nepriniesla žiadny kontakt. Videli sme vyskočiť asi dve ryby. Chytali sme prvé pool‑y od mora, no keďže čerstvé ryby teraz neprichádzajú do rieky, musíme ich hľadať vyššie proti prúdu. Nasledujúci deň sa presúvame asi 30 km proti prúdu rieky k veľkému vodopádu v skalnej rokline. Po oboch stranách rieky sú vybudované rybochody, na začiatku jedného je dokonca pod vodou umiestnená kamera, ktorú môžete sledovať online na webe. V oboch rybochodoch sú nainštalované aj počítadlá rýb. Zaujala nás však tabuľa s nápisom „lososie observatórium“ a tak pokračujeme po chodníku. Ten nás vedie dolu po schodoch do miestnosti, ktorá má jednu stenu presklenú a vidíte priamo do rybochodu. Nechýba LCD displey, na ktorom je živý prenos z kamery pod vodopádom, fotobunkové svetlá a ako čerešnička na torte vedie do tejto miestnosti aj výťah pre imobilných na vozíčku. Toto všetko je v dedinke, v ktorej nie je ani len obchod s potravinami. Iný svet, sme v nemom úžase. Ten je znásobený hneď keď v rybochode, uvidíme dva asi metrové lososy. Navnadení schádzame k poolu asi 500 m pod vodopádom, pretože priamo pod ním sa logicky chytať nesmie. Ja s Michalom sme na pravej strane rieky a Richard so Zdenom na ľavej. Začína sa nekonečný kolotoč nahadzovania. Ryby vidíme často vyskakovať nad hladinu, alebo robiť delfína, takže motivácia rastie s každým šplechnutím na hladine.
Rišo prečesáva začiatok pool-u.
Výber správnej muchy je viac menej o šťastí.
Hulákam od radosti
Záber však zatiaľ neprichádza. Nad hlavami máme mračná komárov, no repelenty našťastie fungujú skvelo. Okolo druhej nad ránom sa presúvam na koniec pool‑u, takzvaný výplav, kde som videl vyskočiť viacero pekných rýb. Za týmto výplavom začínajú silné kaskády a naozaj si neviem predstaviť, čo by bolo, keby sa mi do nich losos rozbehol. Jeden z nás by to isto neprežil. Opäť som videl spraviť delfína, a tak opakovane hádžem na to isté miesto. Tieto miesta tesne nad vodopádmi sú pre lososy prvou métou po namáhavej ceste cez kaskády, a tak sa tu zastavujú, aby nabrali nové sily. Vraví sa, že práve v tomto okamihu sú poriadne agresívne, a práve preto zaútočia na našu mušku. V hlave si dookola prehrávam nejakú slohu z piesne, keď tu zrazu cítim šlkbnutie! Podľa inštrukcií uvoľním jednu slučku aby losos s muchou mohol kúsok klesnúť a pomaly zdvíham udicu. Tá v momente ožíva a dostávam do nej riadne bomby! Losos vyskakuje nad hladinu a mieri proti prúdu rieky do pool‑u. Hulákam od radosti, dovíjam šnúru, ktorá vzápätí sviští von z navijaka, losos si to namieril k opačnému brehu, opäť vyskakuje nad hladinu a odhadujeme mu okolo 90 cm. Neskutočne silná ryba. Ťah však razom povolil a ryba je preč. Posledný meter 40 mm fluorokarbónového nadväzca je totálne rozstrapkaný a prerezaný o skaly na dne rieky. Odtrhol mi to ako slovenský rušeň vagóny. Hoci tento súboj trval asi len 2 minúty, zanechal vo mne jeden z najsilnejších rybárskych zážitkov. Niekedy vyhráš, niekedy prehráš. Taký je život. Ďalšie dni sa nesú v rovnakom duchu. Počas spánku nás vyciciavajú komáre, cez deň sa ideme okúpať na neďaleké jazero a hľadáme nové miesta na lov. Voda v rieke sa naďalej zohrieva a klesá. Kamera pod vodopádom už nie je ani úplne pod vodou. Chlapcom spadlo niekoľko rýb, čo prisudzujeme najmä malým trojháčikom veľkosti 10 na trubičkových muchách. Malá voda – malé muchy.
Tam šťastie nehľadáš, ono si ťa nájde.
Richard so svojim úlovkom baltického lososa. Losos v tejto veľkosti sa nazýva Grilse, je to ryba, ktorá sa prvýkrát vracia z mora do rieky.
Rišo sa nevzdáva
Ja si čas pred lovom lososov krátim lovením lipňov na sucho. Nie sú extra veľké, ale v takejto situácii, keď donekonečna iba nahadzujete potešili aj tie. Kontaktujem kamarátov zo Švédska či má zmysel presunúť sa na niektorú rieku v blízkosti, ale všade je to rovnako zlé. Dokonca tak zlé, že niektoré rieky z dôvodu prehriatej vody a zníženého obsahu kyslíka doslova zatvorili pre rybárov. Chyť a pusť niekedy nie je len o tom rybu pustiť, ale keď si to situácia vyžaduje aj prestať loviť ryby v záujme ich ochrany.
Poslednú noc sa vraciame na pool pod vodopádom. Aktivita rýb je pomerne slušná a vidieť hlavne prichádzajúce ryby ako skáču ponad kaskády smerujúc do pool‑u. Rišo obsadil miesto, kde sa mi podarilo druhý deň zapnúť rybu a trpezlivo prehadzuje rieku. Po asi hodine dostáva záber. Nad vodou sa vo výskoku ukázala asi 80 cm dlhá ryba, no po pár sekundách opäť padá z háčika. Rišo sa však nevzdáva a vytrvalo hádže na to isté miesto a po asi trištvrte hodine dostáva ďalší záber, no tentokrát sa mu konečne podarilo rybu úspešne zdolať. Dal to ako pán, na „Vágnera“ – posledný deň, poslednú hodinu. Konečne podoberáme asi 60 cm dlhého baltického lososa.
Týmto zakončil našu lososiu rybačku. Hoci sme za tento týždeň toho veľa neulovili, no v takýchto podmienkach, aké sme mali, považujeme za úspech každý jeden záber. Ďalší deň sa presúvame do vnútrozemia, kde sa chceme povenovať miestnym pstruhom, lipňom a šťukám. Ako to dopadlo a či sa nám podarilo niečo v tých teplách uloviť, sa dozviete v pokračovaní..
Ak zvládnete techniku, máte radosť z každého pekného nahodenia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
