DOMOV Magazín OKTÓBER 2019 Kočky na rybách

Kočky na rybách

V predchádzajúcom vydaní sme predstavili šikovnú muškárku z Nemecka. Teraz som pre vás pripravil rozhovor s rybárkou zo susedného Česka, presnejšie povedané z Moravy, ktorá o sebe tvrdí, že je len začiatočníčka, hoci má za sebou viaceré úspechy.

Patrik Kuvik 26.09.2019 (10/2019)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2020.

Zdravím všetky rybárky a rybárov, volám sa Veronika a bývam v Strážnici, čo je malé mesto na južnej Morave. Mám 27 rokov a pracujem ako účtovníčka na voľnej nohe. Rybačke sa venujem zatiaľ iba štvrtý rok, preto ešte stále spoznávam niečo nové. Baví ma hlavne prívlač, lebo je to technika, pri ktorej sa nestíham nudiť. Relatívne kúsok od domu mám rieku Moravu, ktorú som si veľmi obľúbila a rada tam trávim voľný čas. Medzi moje ďalšie záujmy patrí cestovanie, cyklistika a turistika. Rybárčenie a cestovanie sa veľmi dobre dopĺňajú – zatiaľ som stihla navštíviť Švédsko a Mongolsko. Veľmi rada jazdím tiež na túry do Slovenského raja, kde sa mi veľmi páči.

Ako si sa dostala k rybačke?

Už ako malé dievča som chodila na ryby s rodičmi, pretože obaja sú rybári. Často sme sa od vody vracali bez záberu, ale o to väčšiu radosť sme všetci mali, keď sa podaril nejaký ten kaprík, ktorý vždy dostal pusu a potom slobodu. Neskôr prišla puberta a prestala som s rodičmi na ryby chodiť. Asi pred štyrmi rokmi som sa však celkom náhodou dostala na rybársku výstavu ako vystavovateľ a keď som prechádzala jednotlivé stánky, upútali ma umelé nástrahy na prívlač. Zdalo sa mi to úžasne fascinujúce, nuž som si ako prvé nakúpila nejaké nástrahy a až potom som začala riešiť rybársky lístok a skúšky.

Rozhodla si sa pre prívlač, lebo ťa zlákali trblietavé blinkre?

Áno, tie trblietajúce sa blinkre zohrali obrovskú úlohu, ale tiež to, že prívlač mi pripadá akčnejšia ako napríklad kaprárina. Proti kaprárom nemám vôbec nič, len ja by som asi nedokázala na celý víkend zabivakovať a čakať na záber…

Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila? Čo pre teba znamená a čo ťa na nej fascinuje?

Rybárčenie pre mňa znamená

perfektné strávenie voľného času. Odmala som chodila s rodičmi do prírody – na ryby, na výlety, na túry. K prírode som mala a stále mám veľmi blízko, preto mi rybárčenie príde ako super voľnočasová aktivita. Myslím si, že rybárčenie nie je len o chytaní rýb. Často pri vode stretnem veľa zvierat, ktoré sledujem v ich prirodzenom prostredí a mám z toho radosť.

Pamätáš, na ktorom revíri si začínala

a akú rybu si chytila?

Samozrejme, na prvú rybu sa hádam ani nedá zabudnúť. Ako som povedala, od mojich rybárskych začiatkov ma lákala prívlač. Nakúpila som si teda nástrahy, prút a pretože som ešte nemala rybársky lístok, rozhodli sme sa s bývalým priateľom vyjsť na jeden súkromný revír. Zistila som si ako naviazať nadväzec a tiež som si na internete prečítala, kde by sa teoreticky mali vyskytovať šťuky. Jedného krásneho dňa sme sa teda vydali na ryby… Všetko som si nachystala a aby som mala na to svoje prvé rybárčenie pokoj, odskočila som si na toaletu. Po návrate som videla priateľa, ktorý si vzal môj prút a na brehu mal šťuku zhruba 80-centimetrovú. Neskôr sa priznal, že hodil do miesta, ktoré som si vyhliadla a na prvý hod ju chytil. V ten deň som chodila okolo vody a nemala ani záber, čo bolo trochu frustrujúce. Na druhý deň sa mi však tiež podarilo chytiť jednu menšiu zubatú. To bolo radosti!

Máš nejaký obľúbený revír? A prečo?

V začiatkoch rybárčenia som chodila často na stojaté vody. Minulý rok som však spoznala kúzlo rieky a teraz mám drvivú väčšinu vychádzok na rieke Morava. Trvalo mi to dlho, ale konečne som aspoň sčasti spoznala možnosti, ktoré rieka ponúka. Je tam veľa rýb, len treba zistiť, kde sa ktorá ryba vyskytuje a hlavne – ako sa dá chytiť.

Aký je tvoj najväčší zážitok od vody,

prípadne úlovok?

Zážitkov od vody mám veľa, ale najväčší úlovok mám predsa len jeden. Minulý rok som mala možnosť zúčastniť sa rybárskej výpravy do Mongolska s cestovnou kanceláriou Ingol do kempu Tengis. Ako začiatočník som si od výpravy veľa nesľubovala a na cestu som sa vydala s obrovskou pokorou. V rieke Shishkid sa vyskytujú veľké tajmeny, na ktoré sme sa všetci zamerali. Dlho som sa trápila a asi v polovici pobytu mi zabral tajmen, s ktorým som bojovala asi pol hodiny. Triasli sa mi ruky, nohy, mala som pocit, že ho nemôžem vytiahnuť, ale chlapci ma tak vyhecovali, že som ho predsa len zdolala. Náš sprievodca Peter na mňa kričal, že je to fakt veľká ryba a po zmeraní som skoro odpadla, keď som zistila, že mal 145 cm. Po fotodokumentácii a poďakovaní rybe som kráľa rieky pustila a nádherne odplával späť tam, kam patrí. V ten deň som už vôbec nechytala, len som sa spokojne usmievala a mala neskutočnú radosť.

Aký je tvoj najväčší rybársky sen?

Možno to bude znieť ako klišé, ale rada by som chytila šťuku, ktorá bude mať tú „magickú hranicu“ 100 cm. V júni vo Švédsku som takú rybu videla na vlastné oči, keď sa kamarátovi Františkovi, s ktorým sme jazdili na kajaku, podarila práve metrová šťuka. Nijako to však nesilím a myslím si, že ak to má prísť, tak to skôr či neskôr istotne príde.

Čo ti toto hobby dalo? Zmenila si sa?

Ťažko povedať, či ma toto hobby nejako zmenilo. To by ste sa asi museli opýtať mojich blízkych, ja na sebe žiadnu zmenu nepozorujem. Rozhodne mi však rybárčenie niečo dalo – vidím v tom možnosť neustále sa zlepšovať a posúvať sa ďalej.

Máš nejakú obľúbenú nástrahu?

Najobľúbenejšie nástrahy mením často, a to podľa úspešnosti lovu. Pri love mrien mám napríklad najradšej nástrahu od značky Savage Gear – 3D Mayfly, ktorá imituje nymfu hmyzu. Nedávno som sa vrátila z rybárskej výpravy vo Švédsku, kde som chytala prevažne na hladinové nástrahy – hady, kačky aj žaby. Tie zábery v trávach na hladinové nástrahy sú veľkým adrenalínovým zážitkom.

Na rybačke ťa sprevádza priateľ, alebo chodíš radšej sama?

Vzhľadom na to, že priateľa v súčasnosti nemám, chodím na ryby často sama. Mám však pár kamarátov – rybárov, s ktorými sa občas dohovorím a ideme na ryby spolu. V lete často brodím a tak je aj lepšie ísť s nejakým parťákom – nikdy neviete, čo sa na rybách prihodí a je lepšie byť s niekým, kto o vás vie a nenechá vás v štichu. Často však chodím brodiť aj sama, ale to len tam, kde to naozaj poznám a som dosť opatrná. Len čo sa mi niečo nezdá, nejdem tam.

Riešiš aj svoj zovňajšok a outfit,

keď ideš na ryby?

To vieš, že riešim, ale myslím, že v rozumnej miere. Ja ani v osobnom živote netrávim hodiny pred zrkadlom, takže kvôli rybám to už vôbec nejako vážne neriešim.

Chodíš na ryby aj v nečase, keď väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?

Samozrejme, niekedy ma tiež prepadne lenivosť, nechce sa mi a som radšej v teple. Ale viem zaťať zuby a ísť na ryby i v škaredom počasí. Len to chce dobré oblečenie a vydržať trochu nepohody.

Stretávaš sa s názorom, že rybačka je výhradne pre mužov?

Určite áno. V ľuďoch je zakorenená predstava, že muži sú lovci, ktorí musia uživiť rodinu, a preto vzniká takýto predsudok. Na sociálnych sieťach však čoraz viacej vidieť aj loviace ženy, ktoré dokazujú, že môžu byť v rybačke rovnako úspešné ako muži.

Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?

Zatiaľ som sa vždy stretla len s príjemnými reakciami tak pri vode, ako aj na rybárskych výstavách. Väčšinou ide o fajn stretnutia, pri ktorých je o čom debatovať.

Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?

Všetkým slušným rybárom prajem príjemné chvíle strávené pri vode – buď doma, alebo na rybárskych výpravách v zahraničí – a nech budú spestrené nejakou peknou rybkou. Nuž – Petrov zdar!

Ďakujeme za rozhovor, Veronika, a prajeme všetko dobré. Nech sa ti podarí prekonať tú magickú hranicu jedného metra pri šťuke a nech si chytíš aj nejakého správneho priateľa. Ale pri ňom už neaplikuj pravidlo „chyť a pusť“, a po pusinke na rozlúčku mu nedaruj slobodu.