Žijeme v ultra rýchlej dobe. Informácie sa internetom šíria závratnou rýchlosťou. Objednať si akýkoľvek tovar z druhej strany planéty je otázkou pár kliknutí na počítači
a o pár dní ho máme doma. Ľudia sa naháňajú za najmodernejšími technológiami a v oblasti rybárstva to nie je inak. Pochopiteľne, každý chce byť úspešný, chytať čo najviac a čo najväčších rýb.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Cestovanie za rybami je len otázkou hĺbky našej peňaženky. Možnosti sú nekonečné a za najlepšie oblasti na svete sa platí rádovo desať tisíce eur. V oblasti fotografie je to podobné. Často sa ma ľudia pýtajú aký konkrétny fotoaparát si kúpiť. Čím viac megapixelov a čím väčšia zrkadlovka, tým budem väčší profík. Teda až dovtedy, pokiaľ sa na fotoaparáte nenastaví manuálny režim…
Ako sa vyvíja ľudstvo, tak sa vyvíja i jednotlivý rybár či fotograf. Fotografovaniu, rovnako ako i muškáreniu, sa venujem už niečo cez 10 rokov a mám to šťastie, že sa touto prácou dokážem uživiť. No keď sa z krásneho hobby stane profesia, pomaly sa vytratí to fotenie – len tak pre radosť.
Digitálne či analógovo?
Takto pred rokom som sa však zhodou okolností dostal k analógovému fotoaparátu, teda k fotografovaniu na klasický kinofilm. Priznávam, som dieťa digitálnej doby a okrem pár dovolenkových cvakov z detstva som sa k filmu veľmi nedostal. Skôr narodení si isto zaspomínajú ako po kúpeľniach vyvolávali filmy a bola to proste romantika. Na jeden film nacvakáte
36 obrázkov, fotoaparát musíte nastaviť čisto manuálne a ostríte tak isto ručne.
Pri súčasných cenách, keď za film, vyvolanie a naskenovanie filmu sa pohybujeme okolo 15 – 20 € za jednu rolku, si veľmi dobre rozmyslíme čo, koľko a kedy vyfotografujeme.
Pre väčšinu ľudí je to určite krok späť oproti digitálu, kde nacvakáte tisíce fotografii a vyberiete pár topiek, no ja v tom vidím niekoľko obrovských výhod.
Naučí vás to viac premýšľať čo vyfotografujete a kedy to vyfotografujete. Vnímať svetelné podmienky a cibriť si kompozíciu. Ďalším bonusom je, že nestrávite hodiny pri úprave fotografii za počítačom, ale môžete ich stráviť zmysluplnejšie, napríklad na rybách. V neposlednom rade ten pocit, keď cvakne uzávierka a vy hneď nevidíte čo ste vyfotografovali a dozviete sa to až po vyvolaní filmu. Často ubehne medzi týmto procesom dlhšia doba a niekedy aj zabudnete čo všetko ste odfotili. A nakoniec hodnota dobrej fotky na film sa nedá porovnať s di gitálom.
Nič ideálne pre moju psychohygienu na rybách
A čo má spoločné fotografovanie na kinofilmové fotoaparáty a muškárenie? Ja som v tom našiel pre mňa nádhernú paralelu. Momentálne mám mladú rodinu, a tak toho času na tie rybky a zároveň aj na články, nie je veľa. Prišli iné priority, a tak sa k vode dostanem len z času na čas. Keď som si chcel dobre zachytať, určite som vyberal medzi našimi top revírmi chyť a pusť.
Keď to ide a tečie optimálna voda, rybačka je tam naozaj parádna a máme šancu chytiť skutočne trofejné ryby. Hoci, nie vždy je to ľahké, pretože ryby sú tam už vyškolené. No patria k tomu aj isté negatíva a tie mi poslednú dobu už začali prerastať cez hlavu. Kvantum ľudí rôznej národnosti je dôkazom toho, že organizácie si svoju prácu robia veľmi dobre.
Na druhej strane tie davy ľudí keď nie je pomaly kam zabrodiť, predbiehanie, nadbiehanie len aby mi niekto nevyfúkol top miesto sú proste už moc.
Rovnako ma nemilo prekvapilo, že poniektorí rybári nemajú slušnosť ani len pozdraviť. K tomu si prirátajme mestský charakter týchto revírov, čo pochopiteľne chápem, pretože sú lepšie ustrážiteľné, no vlaky, autá, autobusy a zvuky fabrík nie sú práve ideálnou kulisou pre moju psychohygienu na rybách.
A tu prichádza môj druhý návrat ku koreňom, a tým sú malé riečky či potoky, kde som začínal s muškárením. Ruku na srdce, o nejakých trofejných rybách tu, bohužiaľ, nemôže byť reč, hoci sem tam nás dokáže prekvapiť aj väčšia ryba. Ale o to viac ma to poteší.
O úlovky zväčša nie je núdza
Túlať sa sám riečkou len s jednou jemnou udicou, prechytávať jamky a prúdy, navôkol počuť len zvuky prírody. Výrazný piskot dravého vtáka na oblohe, alebo kokŕhanie bažanta v húštine. Sem tam ma zaskočí vysoká zver, ktorá sa prišla k rieke napiť, no a medveď mi dal zatiaľ najavo svoju prítomnosť iba čerstvými stopami v piesku či trusom.
O úlovky zväčša nie je núdza, lipne, pstruhy potočné, sem tam pstruh dúhový či jalec. Najčastejšie tu lovím na malé nymfičky no keď ryba pasie občas sa dá krásne zachytať i na sucho. Ako som spomínal, žiadne giganty tu neočakávame no ryba okolo 40 cm sa tu dá považovať za parádny úlovok. Na jemnom dvojkovom prúte s tenkým nadväzcom 0,10 až 0,12 mm a je o zábavu určite postarané.
Niekedy sa vyberiem po rieke len tak sám, inokedy ideme dvaja. To je také maximum, keď sa buď striedame po jame, alebo si jeden nadbehne väčší úsek, aby sme nechytali obaja rovnakú časť riečky.
Večer po rybačke stráviť pri ohníku so šálkou dobrého čaju, alebo kávy, dobrým jedlom a hviezdami nad sebou. Prespať v stane a ráno pokračovať, no čo viac si priať? Občas treba aj takto spomaliť. Nenaháňať sa kto chytil viac a kto väčšie. Proste si to užiť tu a teraz.
Doba je rýchla, času je málo, občas spomaliť neznamená urobiť krok späť, ale často nám to môže ponúknuť oveľa viac ako by sme čakali. To platí nielen pri rybačke, ale i pri fotografovaní.
Foto tip
Všetky fotografie v tomto článku, okrem titulnej fotky, boli nasnímané na film. Majú jedinečný retro nádych, šum i farby. Nie všetky sú dokonale ostré, ale majú dušu. Nie je to len ďalší jpeg súbor v počítači, ale fyzický negatív uložený v archíve, z ktorého kedykoľvek môžete vytlačiť fotografie do albumu. A ako sa vraví, iba vytlačená fotografia má hodnotu. Takže či už sa rozhodnete niekedy vyskúšať toto retro, alebo zostanete verný svojmu digitálu, rozhodne si svoje fotografie nechajte vytlačiť a založte si fyzický album. Nielen album na sociálnych sieťach. Pretože fotografie sú cestou k spomienkam.
Eko tip
Nedávno som na jednej menšej riečke, ktorá preteká niekoľkými dedinami, sprevádzal klienta z Nemecka. Keď sme vyšli z vody všimol som si, že za opaskom svojich broďákov mal nasúkaných niekoľko plastových fliaš, ktoré postupne pozbieral počas chytania.
Zahanbene a bez slova som ich hodil do kufra auta a vyhodil do najbližšieho kontajnera na plasty. Skúsme si vziať príklad od človeka, ktorý tu bol na návšteve prvý a možno aj poslednýkrát. Bez nadávania, automaticky zobral so sebou, čo mohol. Určite nie všetko, čo v rieke nemá byť, ale aspoň niečo. A to sa počíta.
Tak, ako aj naša partia deň pred otvorením pstruhovej sezóny vyčistila breh hrádze na VVN Bešeňová a nazbierali sme spolu 4 veľké vrecia odpadu. Nasledujúce dni sme chytali z úplne čistého brehu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
