V tomto prípade „zapracovala“ šťastná náhoda, ktorá zmenila žienku domácu – vychutnávajúcu si chvíľky pokoja pri vínku
a Hriešnom tanci, kým bol priateľ na rybách – na amazonku, čo si otvára pivo nožom a nocuje pri vode pod širákom, loví myši, no ešte stále sa bojí dážďoviek. O tom všetkom porozpráva ona sama...
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volám sa Vanda Speváková a žijem v Banskej Bystrici. Mojimi záľubami sú rybolov, hubárčenie a záhradka. Rybolovu som sa začala venovať len pred dvomi rokmi, takže som v tom ešte nováčik.
Ako sa ti to s rybárčením „prihodilo“?
Úplnou náhodou. Priateľ začal dosť hovoriť o tom, ako jeho kamaráti chodia na ryby, tak som ho trošku podkušiavala, aby aj on chodil s nimi. Veď predsa ako mladší chodieval na ryby s otcom, tak to hádam nezabudol. Oco je tiež vášnivým rybárom. Asi mu to začalo vŕtať v hlave, a tak išiel do toho. Vybavil si všetky papiere, kúpil udice, nástrahy, krmivo a ostatné príslušenstvo, ktoré potreboval. Začal teda odchádzať z domu na ryby, niekedy aj na celý víkend. Myslím, že so mnou bude súhlasiť väčšina žien – len čo zavrel dvere, pomyslela som si „konečne mám na chvíľu byt pre seba“... Oddych, vyložím nohy, dám si pohárik vínka a bez šomrania si zapnem Hriešny tanec. Jedného dňa sme si boli na záhradke grilovať, keď priateľovi volal kamarát, ktorý bol s manželkou na víkendovej rybačke, z ktorej museli odísť skôr, že má zakŕmené, či nechce ísť chytať a ja som mu povedala, že pôjdem s ním. Šli sme domov, pobalili veci a vyrazili sme.
Moja prvá rybačka mi pripadala ako nejaká reality šou... Drsný boj o prežitie v prírode! Večer po nahodení udíc hodiny sedím a pozerám na vodu, no žiadny záber. Neskôr v noci som toto čakanie vzdala a uložila som sa spať. Aj keď tam bola maringotka, spali sme pri udiciach pod holým nebom, veď čo ak by bol záber... Nadránom ma zobudila zima, bola som celá mokrá od rosy. Šli sme teda priložiť do ohňa, keď zrazu v lesíku pár metrov od nás praskot. Mysleli sme, že nejaká srnka, no po chvíli prišiel k nám rybár, ktorý prišiel chytať o kus ďalej a vraví, aby sme si dali pozor, že po ceste vyplašil medveďa a ten vbehol do hôrky nad nami. Viac mi nebolo treba! Povedala som si, že viac ma sem nikto nedostane. Po chvíľke zrazu zvuk signalizátora. Konečne záber! Bežala som k udici a zasekla som. Bol to mierny boj, ale vyhrala som a vytiahla som svojho prvého kapra. To bol ten moment, keď ma rybačka uchvátila a priateľ zistil, že ho to vyjde draho.
Pamätáš si revír, kde si začínala a čo si chytila?
Áno, pamätám, bolo to na zátoke Gôtovany a chytila som tam pár kaprov, pritrafil sa aj nejaký pleskáčik a myš... Mala som záber, zasekla som a vyzeralo to, že tam mám nejakú rybu. Po chvíli sa mi ryba vypla, tak som navíjala ďalej, že znovu nahodím. No ostala som v šoku, keď som z vody vytiahla na háčiku myš. Bolo to vtipné...
Asi šťastie začiatočníka.
Máš nejaký obľúbený revír?
Obľúbený zatiaľ asi nemám. Keďže sa ešte rybolovu venujem krátko, hľadám nové miesta. Napokon, každý revír, ktorý som zatiaľ navštívila, bol niečím zaujímavý.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Mojím najväčším úlovkom je zatiaľ kapor. Meral 89 cm a vážil bezmála 10 kíl. Bola to nádherná ryba! V ten deň som okrem toho najväčšieho chytila ešte ďalšie dva o pár centimetrov menšie. Mať na udici takého kapra je niečo úžasné. Ale mojím najväčším zážitkom zatiaľ asi zostáva moja prvá rybačka...
Láska na prvý pohľad.
Čo okrem rýb ti dáva rybačka?
No, samozrejme, teraz dokážem prežiť v prírode a otvoriť si pivo nožom... Dalo mi to šancu spoznať veľa úžasných ľudí, či už pri vode alebo v našom rybárstve. Keď mám v práci ťažký deň, pri vode si oddýchnem a vyčistím hlavu.
Venuješ sa len kaprárine?
Venujem sa lovu kaprov, no v poslednom čase skúšam aj prívlač. Zatiaľ sa mi nepodarilo nič chytiť, ale chcem sa v prívlači zdokonaliť. Veruže niektoré blinkre a návnady sú také pekné a blyšťavé, že by som na ne skočila aj ja!
Keď už sme pri blinkroch, predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc.
To je pravda. Topánok a nástrah nikdy nie je dosť. Ja milujem krabičky! Je toho toľko, že si človek ani nevie vybrať.
Ukážkový šupináč.
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to – povedzme si na rovinu – nie vždy najpríťažlivejšie vonia?
Áno, musím priznať, že niektoré návnady a krmivá nevoňajú najpríťažlivejšie, ale už som si zvykla. Niektoré mi dokonca voňajú. To, čo vonia mne, vonia aj im. Veď predsa aj ja som ryba, mala by som vedieť, čo ich láka – jahoda, ananás... Mňam! Horšie je to keď umývam podberák. To mi teda vôbec nevonia!
Keď už sme pri vôňach, preferuješ nejakú, ktorú používaš častejšie alebo sa vždy prispôsobuješ situácii?
Najradšej mám lososovú peletu s ananásovou popkou a jahodové bobule. Samozrejme, závisí to tiež od rybníka, nie všade im chutí losos.
Chutilo im aj v noci.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ, alebo chodíš radšej sama?
Chodíme spolu. Je nám spolu veselšie a dopĺňame sa. A poviem ti, keď máš záber na obe udice naraz, potom si šťastný, že tam s tebou je a vytiahne tú druhú. Nehovoriac o tom, aké je to romantické, keď v noci spolu pozorujete hviezdy...
Ak sa jedného dňa rozhodne tvoj priateľ požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Priateľ ma už o ruku požiadal. To sme ale na ryby ešte nechodili. No predstava, ako ma žiada na rybách, je celkom zaujímavá – pobavilo ma to. Svadbu by som však chcela mať na našom zimnom štadióne v Banskej Bystrici, keďže priateľ žije hokejom, chodí pravidelne fandiť nášmu tímu a rekreačne aj hráva. Dlhý čas som tam pracovala a tam sme sa aj spoznali.
Veľký bojovník.
Riešiš nejako svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Ani nie, skôr mi ide o to, aby som mala niečo ružové, nech ladím s udicami... Nie, srandujem! To, že mám skoro na každej fotke niečo ružové, je pravdaže náhoda, nie zámer... Pre mňa je dôležité hlavne, aby som sa cítila pohodlne, vypnúť vlasy, aby sa mi nemočili vo vaničke spolu s kaprom a mať pribalené teplé oblečenie. Večer pri vode býva chladno.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Prestať sa báť dážďoviek, vytiahnuť 20-kilového kapra – hoci by som ho ani nezdvihla, no zážitok by to bol určite nezabudnuteľný. Ďalej: chytiť aspoň metrového zubáča a veľa iných nádherných a veľkých rýb, ale hlavne tú zlatú.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Ja skôr patrím k tej väčšine mužov. Nemám rada zimu.
„Mega“ úlovok, šťastie začiatočníka.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Ženy dokážu byť dobré vo všetkom, čo si zaumienia. Ja som už na rybách stretla veľa žien. Dá sa povedať, že zatiaľ všade, kde som bola, boli aj ženy. Buď len ako partnerky rybárov alebo aj sami chytali... No určite sa stále nájde pár žien, u ktorých tento predsudok panuje.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Povedala by som, že pozitívne. Väčšinou obdivujú moje ružové udice...! Podľa mňa sa chlapom páči, keď vidia ženu s udicou v ruke... Raz sme sa vybrali po práci na ryby. Rozbalili sme sa a nahodili. Kúsok od nás bol rybár, s ktorým sme sa dali do reči a zoznámili sa. Zlatý bol. V noci, keď mi bolo trochu chladno, doniesol mi pohár vínka a deku. Takže nielenže ma vnímajú pozitívne, dokonca sa o mňa aj postarajú... Páči sa mi, že keď sa hocikomu pri vode pozdravím, odzdraví sa. A keď sa prihovoríme, nemajú problém dať sa do reči. Dokonca mám v práci kolegu, ktorý je tiež šikovným rybárom a keď máme trocha času, tak sa rozprávame
o rybách. Keďže je zo Žiliny, zatiaľ sa nám nepodarilo ísť na ryby spolu, ale to napravíme.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Všetkým čitateľom prajem veľa krásnych rybárskych zážitkov a úlovkov! Dúfam, že raz zo mňa bude taká rybárka, ako ste vy, dievčatá. Ak ma stretnete pri rybníku, nebojte sa prísť na kus reči.
Ďakujem za rozhovor, Vanda, a prajem ti, aby si ulovila svoje vysnívané ryby, hlavne tú zlatú. Ale nie žilu! Aby si mala svadbu na zimnom štadióne a čím skôr sa zbavila tej dážďovkofóbie!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise.
Kontakt posielajte na e-mail: clanky@slovenskyrybar.sk.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
