Po roku som sa konečne dočkal, opäť vyrážame smer Poľsko a po tretíkrát smerujeme na rieku San. Pre mňa je to vždy čas bez internetu a telefónu, konečne na chvíľu vypnem a nevenujem sa pracovným povinnostiam.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Určite mi dáte za pravdu, že táto sezóna nebola pre muškárov presne to pravé orechové. Začiatok bol sľubný, nízky stav vody po slabej zime umožňoval lov už od skorej jari. Potom však prišiel dážď a takéto upršané leto si veru nepamätám. Vysoké hladiny riek a podkalená voda lovu na muškárku príliš nepriala. Aj preto sme sa všetci nedočkavo tešili na septembrový týždeň na Sane. Verili sme, že tam si určite konečne poriadne „zasušíme“. Predpoveď počasia bola sľubná, čakalo na nás ukážkové babie leto a to, čo sme zažili, sa len ťažko dá opísať slovami.
Neskutočne si to užívam
Na túto výpravu sa nazbierala aj celkom slušná partia muškárov, k nášmu jadru sa pridalo aj pár nováčikov, ktorých zaujali naše predchádzajúce výlety na túto rieku. Samozrejme, nemohli chýbať ani naši poľskí priatelia Michal a Jarek. Spolu 12 muškárov, takže o poriadnu zábavu bolo postarané. Rozpísať každého príbeh by bolo snáď na knihu, preto vám priblížim iba ten môj.
Prvý deň na vode začíname už pod legendárnou chatkou. Prvý pohľad na hladinu a vidím, že ryby zbierajú! Je krásny slnečný deň, po upršanej ceste cez Slovensko priam vymodlený. Beriem svojho 4-kového Crossa a priväzujem suchú podenku šedej farby. Vzápätí chytám prvé lipníky a šetrne ich odopínam vo vode. Fakt si to vychutnávam, tú vôňu vody, tymianu a ticho tamojšej prírody. Pomaly sa presúvam do úseku, kde sa spájajú dva prúdy obmývajúce ostrov. Ryby vo vracáku pravidelne zbierajú hmyz z hladiny a hoci sú dosť vyberavé, takmer každú aktívnu rybu sa mi darí oklamať. Neskutočne si to užívam a hoci to nie sú ryby nad 40 cm, nič viac mi v tej chvíli netreba.
Večer sa už takmer po tme vraciam proti prúdu a pozorujem hlučné lovenie potočákov. Preväzujem na väčšieho potočníka na 12-tke háku a takmer každé nahodenie mám rybu! Je už taká tma, že nevidím pri zábere ani krúžok na hladine a zábery registrujem iba šklbnutím šnúry. Nádhera, po prvom dni si hovorím, že keby som už nechytil nič, stálo to zato!
Príroda v celej svojej kráse
Nasledujúci deň sa presúvame na úsek pri dedine Bachlawa. Naša početná skupina sa roztrhala a ja spolu s dvomi chlapmi šliapeme proti prúdu. Ryby zrána zbierali len sporadicky, ale darí sa mi oklamať tri lipne. Našiel som hlbšiu jamu s rýchlym prúdom, a tak preväzujem zostavu na krátku nymfu, v priebehu pol hodiny dostávam z jamy 7 krásnych potočákov a jedného väčšieho lipňa okolo 45 cm.
K večeru sa presúvame na pomalé „profesorské“ pláne. Ryba sa pravidelne ukazuje na hladine, potočáky nie je problém presvedčiť, ale lipne sú tu poriadne vyberavé. Majú dostatok času obzrieť si naše mušky a spočítať si počet nožičiek a chvostových štetín na našich muchách. Najviac sa nám osvedčili olivové podenky, alebo hnedé a tmavo-šedé emergery vo veľkostiach 18-20#; platilo pravidlo menej je viac, takže sme šklbali z múch CDC, aby na nich bolo len veľmi malé krídelko.
To, čo sa začalo po západe slnka, bolo ako letná búrka na vodnej hladine. Vôbec som nevedel, na ktorú rybu sa mám zamerať, zbierali všade, úplne všade. Snáď najkrajší večerný zber aký som doposiaľ zažil. Keď už balíme prúty, asi 100 m hore prúdom sa cez San pokúša prebrodiť asi 5-členná skupina krochkajúcich divých svíň, príroda v celej svojej kráse. Pri večeri v kuchyni pozorujem tie šťastné tváre chalanov, nie je o čom debatovať a špekulovať komu sa ako darilo, z každého srší šťastie z úspešného večerného lovu.
Na rybách necítiť rozdiely
Je úžasné, že na rybách necítiť rozdiely, či už má niekto vysokú školu, alebo učňovku, či je medzi nami vekový rozdiel 20 rokov alebo máme inú národnosť. Všetkých nás to spája a sme naladení na rovnakej vlne. Začali sa vyťahovať všetky možné historky, zážitky a príhody z minulých výprav a vtedy si uvedomujem, že muškárenie nie je vôbec len o rybách. Tie kamarátstva a zážitky sú na nezaplatenie. Chalani popri búrlivom smiechu doväzujú účinné vzory múch a okolo polnoci padáme totálne unavení do postelí.
Nasledujúci deň sa s Peťom a Zdenom oddeľujeme od chalanov a začíname tam, kde sme deň predtým skončili. V dedine Średnia Wieś vchádzame do vody a ideme proti prúdu až k legendárnemu Eldorádu. Chytáme veľa potočákov na sucho, ale ryby sú tak do 40 cm. Blíži sa termín muškárskeho festivalu na Sane, a tým narastá aj počet muškárov vo vode, tak plno som tu ešte nezažil.
Konečne sa začínajú zdvíhať aj lipne a práve mám jedného v jame nad sebou, asi len na dĺžku prúta, videl som ho zazbierať, tak sa mu snažím ponúknuť niečo z osvedčených vzorov múch... a nič. Chodí sa mi na muchy pravidelne pozerať, ale to je jediné čo som dosiahol. Priemer vlasca mám 0,10 mm a nižšie už ísť nechcem, je tu veľa vodných rias, kam ryby veľmi rady zamieria po záseku.
Neverím vlastným očiam, on ju zobral!
Začínam prechádzať a striedať všetky suché mušky z muškovnice, a keď už ho ničím neviem presvedčiť k záberu, dávam na koniec vlasca zeleno-oranžového rodenca. Prvé nahodenie a neverím vlastným očiam, on ju zobral! Zásek a ryba sa po 3 sekundách odopína! Nevadí, presvedčil som ho, trafil som muchu, hurá na ďalšie!
Omyl! Žiadne ďalšie zábery na túto muchu sa už nekonajú, skúšam teda vymeniť farbu a zrak mi padá na bordového rodenca. Vzápätí mám ďalšie dva lipne na prúte. Ide to, hoci to nie je vôbec ľahké. Pri neskorom obede s chalanmi plánujeme kam pôjdeme na večerný zber, z prvého dňa ma lákali potočáky pod chatou, tak mierime bez váhania tam. Štyri zaparkované autá neveštia nič dobré, ale môj obľúbený flek je prekvapivo voľný. Aktivita na hladine však takmer žiadna. Darí sa mi uloviť iba dva potočáky. Balíme veci a tešíme sa na večernú pizza párty. Naši domáci Mirek a Dorotka, u ktorých pravidelne bývame, nám pripravili neskutočnú pizzu z domácich surovín. Po dňoch na sladkom pečive, energetických tyčinkách, cestovinách a prihriatych polievkach z domu je to úplná delikatesa!
Na veľké lipne je ešte dosť skoro
Nasledujúci deň si dávam pauzu s cieľom pofotiť chalanov, ktorí lovia na fleku pod Drôtmi. Opäť je slnečný teplý deň a ryba, bohužiaľ (no na šťastie pre mňa bez povolenia), príliš neberie. Jediný Daniel ma zamestnáva svojím nádherným lipňom a potočákom cez 53 cm.
Robíme podvodné fotky, pri ktorých sme sa obaja poriadne zamáčali, ale výsledok stojí zato.
Posledný deň bol pre mňa azda najslabší, všade sú muškári, narátali sme 30 ľudí vo vode, čo na Sanový úsek chyť a pusť je už poriadne veľa.
Celý deň nechytáme nič extra, opäť sme na Bachlawe a chytám iba pár lipňov, Danielovi sa podarilo niekoľko pekných jalcov okolo 53 cm. Až k večeru sa ryby trochu zdvihli a ja som opäť naviazal potočníka s cieľom zamerať sa na zbierajúce potočáky. Bolo pre mňa veľkým prekvapením uloviť naň lipne, čo sa mi za celú dobu ich vyberavého zbierania tento týždeň nepodarilo ani raz! Slnko nás za ten týždeň riadne opieklo a všetci sme sexi opálení podľa okuliarov. Hoci rána a večere boli už chladné, cez deň teplota vystúpila nad 20 stupňov a ochrana pred slnkom je namieste aj v septembri.
Pri odchode z vody sa dávam do reči s domácimi muškármi, ktorí mi potvrdzujú, že na veľké lipne je ešte dosť skoro.
Naozaj, páni, veľká vďaka vám!
K záveru by som sa ešte rád zamyslel nad tým, čím je San iný, prečo nás to naň stále láka. A nielen nás, stretli sme tam už aj veľa zahraničných kolegov, Francúzov, Čechov, Angličanov, Rumunov, Maďarov... Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku už máme i väčšie ryby ako plávajú v Sane, najmä vďaka chlapom z ružomberskej a banskobystrickej organizácie. Veľmi ma tešia budúcoročné zmeny na Turci i Belej. Pretože na vodách, kde je režim chyť a pusť, je vidieť výsledky! Naozaj, páni, veľká vďaka vám!
Slovensko je krásna krajina, s krásnymi riekami, ale vo väčšine riek, bohužiaľ, už bez krásnych rýb. A je úplne jedno či je to vinou človeka, kormorána, vydry. Extrémne zlá situácia si vyžaduje radikálne riešenia. A vody plné rýb, v krásnom prostredí, môžu pohladiť nielen našu dušu, ale aj dušu zahraničných návštevníkov. To koniec koncov pomôže i agroturistike v našich regiónoch. Veď aj my sme museli zaplatiť za povolenia na rybolov, niekde prespať a dobre sa najesť.
A toto majú naši poľskí susedia zvládnuté na 100 %! Inšpirujme sa aj my!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
