K vode ma ťahalo odmalička. Môj prvý sumec bol pre mňa osudový impulz. Naštartovalo ma to venovať sa lovu tejto krásnej ryby. Fascinovalo ma, aký je majestátny a tajomný zároveň. Úplne som tomu prepadol. Lov sa stal mojou vášňou a úžasný pocit, keď to „zazvoní“ ma dodnes napĺňa vzrušením a radosťou.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2022.
Prečo malé rieky?
Možno práve pre ich nevyspytateľnosť. Neprístupné a zarastené brehy malých kanálov ma akosi priťahujú. Určitým spôsobom je to pre mňa výzva chytiť rybu tam, kde to nie je až také jednoduché. Občas je to veľmi náročný boj, ale nie nemožný. O to väčšia radosť nastane, ak sa rybačka skončí ťahaním sumca z vody. Ako dobre viete, tlak rybárov sa na celom Slovensku v poslednom období veľmi zvýšil, a preto si hľadám menej prístupné a málo navštevované miesta.
Západ slnka nad horizontom.
Ako si vybrať správny štand?
Najdôležitejšie v týchto neprístupných podmienkach je dobre si vybrať správnu lokalitu. Treba sledovať brehy a okolitú vegetáciu. V mojom prípade platí, že čím viac vegetácie, tým lepšie. Vždy pred lovom (a predtým, než vyložím po strop naložené auto plné rybárskych vecí) prejdem sa po úseku rieky, ktorý sa mi pozdáva a sledujem vodu (nerád by som to totiž robil viackrát). Všímam si, ako sa správa, ako sa zatáča koryto a skúmam hĺbku.
Keď si miesto vyhliadnem, začína tá menej príjemná časť rybačky – kosenie a príprava miesta na lov. Väčšinou sa k samotnému lovu dostanem až na druhý deň, pretože sa usilujem zachovať ticho a pokoj na danom mieste. Pretože, ako dobre viete, ryby reagujú najmä na otrasy a sumec v tomto prípade nie je výnimkou.
Krásne stavaný fúzač.
Ako na ne?
V prvom rade je veľmi dôležité poznať hĺbku vody. Osobne sa mi osvedčil lov medzi leknami alebo vegetáciou v plytkej vode, kde sa občas môžu sumce vyskytovať. Či už kvôli ochrane pred slnkom, oddychu alebo preto, že sa tu zdržiava väčšie množstvo malých rýb. Počas letných mesiacov teda zvyknem pokladať nástrahu do plytčiny, na jar a na jeseň naopak do koryta.
Ako montáž sa mi v letných mesiacoch najviac osvedčilo používanie trhačiek. Ako nástrahu volím živú rybku tesne pod hladinou. Najlepšie ak je to druh, ktorý sa hojne vyskytuje v konkrétnom revíri. V tom prípade sa zákonite musíte trafiť do jedálnička sumca, keďže zhltne všetko, čo sa v jeho okolí pohne. Na jar a na jeseň je mojou obľúbenou technikou lov na podvodné plaváky alebo systém „na ťažko“ (lov s olovom). Ako nástrahu volím červíky a pijavice.
Čo sa týka prútov, tak ja osobne už roky používam výbavu od Black Cat. Samozrejme, že je to veľmi individuálna záležitosť. Sumca nikdy nechytíte na základe výbavy. Je to najmä o šikovnosti a skúsenostiach, ale špičkové vybavenie určite dokáže skvalitniť vašu rybačku.
Na týchto kanáloch a riekach sa hojne vyskytujú sumce v priemernej dĺžke zhruba meter. Obra nad dva metre nečakajte, aj keď vylúčené to nie je. Netreba tieto vody podceňovať. Mne sa tu podarilo chytiť exempláre okolo 160 – 180 cm. Samozrejme, na tento typ nástrah nás môže prekvapiť aj šťuka či zubáč pekných rozmerov.
Parťák Ludo a náš ranný budíček.
Prečo ísť na ryby?
Človek je síce tvor spoločenský, ale občas nastanú chvíle, keď treba vypnúť od všetkého a všetkých. Nepoznám krajší pocit, ako keď skočím v piatok po práci do auta a vyrazím na rybačku. Naložil som aj moju polovičku s tým, že ideme niekam na samotu, chceli sme mať súkromie a pokoj. Veci zbalené, jedlo nakúpené, nádrž plná a ide sa…
Dorazili sme na miesto, vybalili feederky a konečne je to tu – čas na nástrahové rybky. To je záležitosť mojej polovičky. Po tom, ako si konečne zvykla a skamarátila sa s kostnáčmi (chvíľu to síce trvalo), akosi jej to prischlo na všetkých rybačkách a teraz je naším hlavným dodávateľom plotíc, pleskáčov, jalcov a všetkého ostatného, čo sa dá použiť ako nástraha. Keď neberú, musíme sa uskromniť aj s červíkmi a pijavicami. Ja mám zatiaľ čas na montáže (samozrejme, až po tom, ako som musel vyložiť tú horu vecí z auta a uvariť kávu).
Pekne sfarbený sumček.
Všetko je pripravené…
Bivak rozložený, nástrahové rybky pochytané, káva na litre navarená. Spať sa v noci rozhodne nebude! A to mi teda verte, že aj keby človek chcel, tak to nepôjde. Po západe slnka začína šichta komárom (a tie teda makajú ako divé!). Nuž, s tým treba v okolí vody počítať. Repelent je záchrana a v tomto prípade platí: „Kdo nemaže, ten nejede“. Altánok s moskytiérou je istota až do momentu, kým nezačne fúkať a liať s takou intenzitou, že neviete, či ratovať prístrešok alebo schovávať varič na kávu. Nespoliehajte sa na počasie. Predpovedané „polojasno, miestami oblačno“ môže znamenať, že bude dve hodiny vkuse liať a ty budeš jednou rukou držať prístrešok a druhou vylievať vodu zo strechy (vraj nepremokavej). A to je práve tá chvíľa, na ktorú sumce čakajú… Načasovanie – level 3000, mokrý až do treniek, nevieš čo skôr a vtedy to zvoní. Teraz čo?! Halucinácia? Či hromy‑blesky? Dobre počujem? Pozrieš k vode a udica v pravom uhle. Vtedy kašleš na všetko. Prístrešok‑neprístrešok, káva na zemi, preskočíš frajerku, ktorá bráni vaše posledné suché oblečenie vlastným telom a ťaháš… Ten, kto to nezažil, tak to asi nikdy nepochopí! V tom momente sa vo mne nahromadí toľko adrenalínu, že zabúdam na všetko okolo. Pred očami len vidina krásnej ryby a očakávanie, či sa poddá a či ju zdolám. Neexistuje krajší pocit, ako po niekoľkominútovej zdolávačke zazrieť na hladine obrys veľkej ryby. Očami ju v momente premeriaš – má meter, aj viac. Fotka na brehu je už len bonus. Nič sa nevyrovná tomu pocitu, keď si uvedomíš, že si víťaz. Keď sa ako víťaz poďakuješ a rozlúčiš so sumcom, ktorý aj vďaka tebe možno už nabudúce urobí radosť niekomu druhému. Ešte posledné zamávanie a už je preč. Odišla tak rýchlo, ako prišla. Nádherná ryba, majestátna…
A to je tá krása! Musíš milovať prírodu, vnímať ju a rešpektovať. Podmienky nebudú vždy ideálne. Zažiješ si nekomfort, zimu aj teplo, dážď i sucho. Treba zabojovať a nevzdávať sa po prvom neúspechu. Úspech sa raz dostaví a vtedy si uvedomíš, prečo to všetci robíme a prečo to tak milujeme. Petrov zdar!
Pekná odmena.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
