Sezóna roka sumcov sa v Európe končí. Nastal čas zbilancovať týchto pár mesiacov, počas ktorých sme opäť navštívili známe aj neznáme sumcové revíry. Chytali sme vo vodách, v ktorých sa lovia veľké sumce už desaťročia. Podarilo sa nám však nájsť aj revíry, o ktorých doteraz ucho športového sumčiara ešte nikdy nepočulo. Nasledujúca tour bude nielen o chytaní veľkých rýb, ale aj o množstve nebezpečných, ba až adrenalínových zážitkov, spojených či už priamo alebo nepriamo s lovom sumcov. Budeme sa presúvať zo západu na východ, aby sme nakoniec skončili celkom netradične na severe Európy. Dnes začíname v Taliansku...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nasledujúca tour bude nielen o chytaní veľkých rýb, ale aj o množstve nebezpečných, ba až adrenalínových zážitkov, spojených či už priamo alebo nepriamo s lovom sumcov. Budeme sa presúvať zo západu na východ, aby sme nakoniec skončili celkom netradične na severe Európy. V čase písania týchto riadkov ma čaká ešte jedna výprava na vodu, v ktorej sa doteraz sumce cielene nikdy nelovili. Nám sa tu podarilo počas troch prieskumných dvojdňových rybačiek uloviť 37 sumcov. Darom sv. Petra sa dá nazvať desať hodín vábenia, počas ktorého sme zdolali 22 rýb.
Poďme však pekne po poriadku. Vráťme sa naspäť na juhozápad Európy, do Talianska, na rieku Po. Európska sumčiarska verejnosť sa mohla v nedávnej minulosti presvedčiť, že aj keď je to veľmi ťažká a v ostatných rokoch už dosť prechytaná voda, šance na úlovok viac ako 100 kg ťažkej ryby tu stále sú. To, ako vyzerá a ako sa loví takáto ryba, sa v nasledujúcich riadkoch môžete dozvedieť aj vy.
Smer rieka Po
Je polovica apríla. Štvorica nedočkavých sumčiarov nasadá do dvoch áut a vyráža smer rieka Po. V Maďarsku sa pripájajú ďalší dvaja lovci a sedmičku „statočných“ dopĺňa ďalší deň šéfkuchár z Bavorska - Fero. V kempe ukladáme veci. Odchádzame po úhory a povolenky. O situácii na rieke nás ešte pred príchodom informoval Majo.
Je tu už päť dní. Dozvedáme sa, že ryby veľmi nešli. Hlavný tok je hore. Voda nesie už tretí deň tony „bordelu“ a obrovské stromy. Po zhodnotení stavu je všetko jasné: ideme sa rozchytať na kanál. Do večera stíhame vytiahnuť každý po dva prúty. Svoje prvé talianske sumce v noci chytajú Jožo a Marcel. Sú to síce ryby do 120 cm, no sumčiarskych novicov určite potešia. Ďalší deň prichádzajú zábery už pred zotmením. Najväčšiu rybu zdoláva po peknom súboji Ľubo. Odhadom 20 kg ťažký sumec neodolal 30 cm dlhému pleskáčovi.
Ráno prichádzame k Majovi. Sadáme do lode. Chcem si prezrieť miesto, ktoré som si pripravil už minulý rok. Budeme tam mimo hlavného prúdu v plytkej a pomalej vode. Pri stúpajúcej teplote je to ideálne miesto. Tu sa medzi húfy trenia chtivých pleskáčov presúvajú loviace sumce. Vraciame sa späť.
Bol to veľký sumec!
Večer sa spúšťa dážď, pred polnocou už leje. Zdá sa, že to sumcom nevadí. Zábery prichádzajú na Ferov, Mirov a aj môj prút. Všetko sú to však menšie ryby. Práve keď sa po zábere pokúšame vypliesť spomedzi stromov Marcelovho sumca, registrujem zvonenie zvončeka. Jožov prút, ktorý je od nás asi 50 m, je ohnutý ako luk. Špička udice je na úrovni navijaka. Absolvujem krátky šprint. Rybu zasekávam a pár metrov aj ťahám. Udica sa však po chvíli narovnáva. Vyťahujem len nastraženého úhora. Podľa ťahu bolo zrejmé, že išlo o väčšieho sumca.
Po rušnej noci mi zvoní telefón. Dozvedám sa, že Majo prelomil smolu. Posledný deň mu priniesol peknú, takmer 70 kg ťažkú rybu. Táto správa povzbudzuje aj ostatných. Balíme veci a presúvame sa na miesto, odkiaľ dvoma člnmi všetko prevážame. Voda je stále kalná. Na brehu vidieť, že rýchlo klesá. Do večera nastražujeme niekoľko prútov.
Noc plynie v pokoji. Záber neprichádza. Cez deň sondujeme blízky vracák. Na noc sa tu presúva polovica partie. Pri návrate nám vypovedá službu 10-koňový Johnson. Pomáhame si malou štvorkou. Je však jasné, že pri takejto slabej aktivite rýb budeme potrebovať na hlavnom toku silnejší motor.
Spolu s Ferom odchádzame do rakúskeho kempu. Berieme si 5 m loď s 20-koňovou Yamahou. Chlapci vo vracáku chytajú jedného menšieho sumca. V tábore sme bez záberu. Čistiaca sa voda nám prináša cez deň prvé zábery kaprov. Po pár menších rybách sa darí Ľubovi vytiahnuť pekného, asi 80 cm dlhého šupináča.
Útek pred remorkérmi
Ďalšiu noc sa vo vracáku striedame. Dvaja ostávajú na brehu. Fero sadá ku mne do člna. Púšťame sa tesne o čosi nižšie. Včera tam bolo počuť zopár loviacich sumcov. Táto noc je však úplne tichá. Pred polnocou však začujem zvuk, ktorý nám prináša problémy. Zhora sa k nám blíži plnou rýchlosťou tlačný remorkér. Keďže kotvíme blízko plavebnej dráhy, okamžite sťahujeme všetky udice. Štartujeme motor a doslova „prcháme“ ku brehu.
Spoza kamennej hrádze sa veľkou rýchlosťou vyrútila celá súprava. Kapitán, ktorý nás určite vidí na radare, si z nášho člna ťažkú hlavu nerobí. Otáčam čln proti prichádzajúcim vlnám. Prvú a druhú úspešne zdolávame. Tretia, najväčšia sa však dostáva cez čelo člna. Všetky veci máme vo vode. Čo je však horšie, namočili sa nám aj stoličky.
Len čo ako tak dáme čln s mokrými vecami do poriadku, začujem zvuk dieslových motorov. Za zákrutou sledujem svetlá ďalšej tlačnej súpravy. Okamžite štartujem motor a snažím sa dostať do úkrytu za blízky ostrov. Tesne pred cieľom náš čln zrazu spomalí. Ako z hrôzou zisťujem, pri presune sme zabudli vytiahnuť kotvu. Fero okamžite chytá lano. Po chvíľke námahy je kotva v člne a my sa v poslednej chvíli ukrývame pred metrovými vlnami za ostrov.
Voda určuje náš program
V prístrešku zapíname plynový ohrievač a sušíme veci. Po chvíli už spíme „spánkom spravodlivých“. Túto noc neprichádza záber ani v tábore a ani vo vracáku. Po krátkej porade sa rozdeľujeme. Jožo, Ľubo a Marcel sa vracajú na kanál. Zvyšok partie ostáva v tábore.
Klesajúca a čistiaca sa voda určuje náš denný program. V trojici s Mirom a Peťom odchádzame vábiť. Prechádzam overené miesta. Na sonare vidím niekoľko reagujúcich sumcov. Po chvíľke prichádza záber, ryba sa však vypína. V krátkom slede mám ešte štyri zábery. Posledný premieňam v celkom slušnú rybu.
Hrana, na ktorej som ulovil už niekoľko pekných rýb, ma znova nesklamala. Večer sa spolu s Petrom usádzame nad jednou z jám, v ktorej sa nám pri dnešnom vábení dvíhali dva obrovské sumce. Dole prúdom spúšťame nastražené ryby. Nočný lov nám však začína znepríjemňovať prudký dážď. Rozhodnutie o odchode padá s prichádzajúcim hlukom blížiaceho sa remorkéra.
Lejak neprestáva. Voda sa znova kalí. Šance uloviť niečo s vábničkou sú opäť takmer nulové. Balíme veci a odchádzame na kanál. Poslednýkrát využívame služby bavorského šéfkuchára. Intenzívny dážď nás sprevádza aj pri návrate do kempu. Tu sa sušíme, dávame do poriadku. Nasadáme do áut a odchádzame.
Zarmútila i potešila...
Exkluzívna bodka za týmto výletom sa udiala v lete. Majovi sa na rovnakom mieste ako na jar podarilo uloviť takmer 120 kg ťažkú a 236 cm dlhú rybu. Sumec zabral o siedmej ráno na úhora. Zdolávanie trvalo asi pol hodinu. Vážiť sumca pomáhali českí rybári. O tom, že to nebolo jednoduché, svedčí aj situácia, keď sa pri dvíhaní ryby na váhe prepadol jeden z českých asistentov do jamy.
Za nami je ďalšia z talianskych výprav. Zažili sme rieku, ktorá dokáže potešiť aj zarmútiť. Napriek všetkým problémom však vidím, že tento revír navštevuje rok čo rok stále viac rybárov. Na tento fakt zareagovali aj miestne úrady. V snahe spraviť poriadok v rezervácii a dostať lov do kempov, zakázali parkovanie áut na hrádzach a prístupových cestách. Zaviedli povinnosť poistenia akéhokoľvek motora, zakázali používať pri love sonar a privlastniť si nad hmotnostný limit väčšie ryby. Uvidíme, ako sa s dôslednou kontrolou karabinierov vyrovnajú desiatky rakúskych, maďarských, českých a slovenských rybárov, loviacich na divoko.
Tým, čo uprednostňujú ticho, pokoj a vodu plnú rýb, bez rybárskeho tlaku, venujem budúcu časť tour z Chorvátska. Dovidenia, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
