Neviem, či ma prebudil zvuk zátky opúšťajúcej fľašu vína alebo cinkot pohárov, či to bol hluk cikád usadených na strome za naším bungalovom. V každom prípade som bol hore, evidentne v Argentíne, bolo horúce popoludnie a na terase Pavol, Saša a Vlasto popíjali tmavočervené Carmenere a pripravovali nástrahy.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.12.2015.
Južný rytmus života
Vstávať dnes ráno o piatej sa mi nechcelo, ale keď to beriem ako cenu za hodinku spánku po obede, myslím, že to majú Argentínčania dobre vymyslené: za ranného chládku 4-5 hodín pracujú, potom majú 2-4 hodiny pauzu na obed a siestu a popoludní sa ešte na pár hodín vracajú do práce. Aspoň v severnej (subtropickej) časti Argentíny to tak chodí. Toto rozvrhnutie dňa vyhovuje aj nám - rybárom: ráno, keď je príroda plná života a teplota sa pohybuje okolo 20 °C sme na rybách, medzi 11.00-15.00 obedujeme, degustujeme vína a odpočívame a od štvrtej do ôsmej večer zase chytáme. Nie snáď, že by nebolo možné chytať ryby aj cez poludnie, ale nikto z nás sa nechce škvariť na poludňajšom slniečku a navyše je tunajšie poňatie prívlače aj muškárenia veľmi intenzívne a poludňajší odpočinok každý z nás víta.
Pavlovo dorado dĺžky 60 cm.
Pirá‑pitá
Kým ráno popíjali naši sprievodcovia na zahriatie horúce maté, teraz sŕkajú z kalíškov jeho studenú alternatívu - tereré. Chutí trochu ako studený zelený čaj a má mierne povzbudzujúce účinky (asi ako čaj, takže si od tereré ani od maté zase príliš nesľubujte). V každom prípade sprievodcovia s loďami na nás čakali presne podľa dohody, čo samo o sebe bolo pozitívne, ako potvrdí každý, kto má skúsenosti s dochvíľnosťou južných národov. Podľa inštrukcií sme si na popoludnie, okrem prútov na doráda, vzali so sebou aj ľahšie vybavenie vhodné na lov na suchú mušku alebo na vláčenie drobných nástrah. Okrem kujaby – doráda sme sa popoludní mali pokúsiť aj o lov piraní a striebristej ryby, ktorú miestni rybári nazývajú pirá‑pitá alebo salmón (Brykon Laplatský). Brykon vyzerá tak trochu ako plotica s tukovou plutvičkou. Dorastá do dĺžky 40-70 cm a živí sa dravo – pri zarastených brehoch loví drobné rybky, kôrovce a hmyz, predovšetkým ten, ktorý dopadne alebo dosadne na hladinu. Ako sme sa mali presvedčiť, rýchly postreh brykonom naozaj nechýba.
Pira pita-brykon laplatsky.
Hladinové lovy
Len sme nastúpili do lode, motor zahučal a vyrazili sme k druhému brehu. Vincente najprv zašiel k bielej budove Paraguajskej hraničnej polície, tu nahlásil našu prítomnosť v pohraničných vodách, čo vyzeralo asi takto: „Áno, som to ja a mám so sebou dvoch klientov. Nie, nie sú to Američania, sú z Európy. Checoslovaquía. Kde to je? Vraj niekde medzi Nemeckom a Ruskom…“ S posvätením oficiálnych miest plávame do výsostných vôd Paraguaya. Vyzerá to tu úplne rovnako ako o kus ďalej v Argentíne – voda, mokrade a na brehu pás pralesa. „Zájdem do plytkého ramena, kde nad riečnou hladinou rastie veľa krovia a stromov. Pirá‑Pitá stoja väčšinou ukryté blízko brehu a bleskurýchlo útočia na hmyz, ktorý spadne na hladinu. Nahadzujte suché mušky, napríklad potočníky – to je skoro jedno, tá ryba väčšinou nemá čas si nástrahu nijako zvlášť prezerať. Nástrahu ukladajte tak 20-50 cm od potopených kríkov a stromov alebo nahadzujte pod koruny stromov, ktoré sa skláňajú nad hladinou“, vysvetľuje didakticky Vincente stratégiu lovu. A pretože sme z domova zvyknutí počúvať, navyše sa už ráno ukázalo, že rybám a rybačke naši sprievodcovia naozaj rozumejú, urobili sme presne to, čo nám povedal. Rýchly prúd unáša našu loď pozdĺž brehu, Vincente plavidlo pribrzďuje elektromotorom, a keď sa blíži sľubné miesto, loď na pár sekúnd zastaví celkom. Máme tak dosť času sústrediť sa na nahodenia a ukladáme mušky presne podľa jeho slov – do bezprostrednej blízkosti predpokladaných stanovíšť rýb. „Častejšie nahadzujte. Mušku nechajte na hladine ležať len 3-5 sekúnd, dlhšie to nemá zmysel - keď sa pirá‑pitá muška páči, bude pri nej hneď, ako dopadne, uvidíte“, upravuje našu taktiku Vincente. A mal pravdu!
Potvora sa trepe ako divá
Prvé útoky zažili naše mušky pod rozložitou korunou akéhosi tropického stromu, ktorá doslova visela nad hladinou. Nahadzovali sme bokom tak, že nástraha kopírovala hladinu a doslova vletela do priestoru medzi hladinou a vetvami. Len čo sa muška dotkla hladiny, čosi ju strhlo pod vodu. Ryba meria necelý pol metra, ale bojuje zdatne, navyše jej pomáha silný prúd, ktorý mieri priamo pod breh plný koreňov a konárov. Kým doráda pri zdolávaní skáču, táto potvora sa trepe ako divá, ale drží sa pod hladinou. Než stihnem brykona doviesť k lodi, zasekáva ďalšieho aj Jirka. Kým moja pirá‑pitá bola celá strieborná, Jirkova je pekne žltozlatá. Chvostovú plutvu majú pozdĺžne rozdelenú napoly čiernym pruhom – podobne ako doráda. Ďalšia hodina rybárčenia prebieha v bláznivom tempe: nahodiť, nechať 2-3 sekundy ležať na hladine a znovu nahodiť, a tak stále dokola. Niekedy som mal pocit, že pirá‑pitá zhltla mušku skôr, než stačila dopadnúť na hladinu. Tento unáhlený spôsob muškárenia je veľmi efektívny – keď sa muška ocitne v akčnom rádiu brykona, dravec ju schmatne, „skôr ako by si povedal švec“. Keď dopadne muška príliš ďaleko od predátora, ten sa k nej zo svojho stanovišťa neženie – že by sa bál vzdialiť zo svojho úkrytu? Možno. Zubatých čeľustí je v rieke viac než dosť.
Guľôčky
Keď míňame skupinu stromov, z ktorých nad vodnú hladinu visia drobné plody, otvorí náš sprievodca škatuľku s nástrahami a každému podá háčik, na ktorom je navlečený obyčajný korálik s priemerom 7-10 mm. „Naviažte to na kúsok lanka, ktoré nič neprehryzne“, znie krátka, ale jasná inštrukcia. Kým naväzujem, nakukujem do Vincentovej škatuľky – okrem strímrov na doráda a suchých mušiek na brykony je v nej asi tucet háčikov s navlečeným korálikom hnedej, žltej, bielej alebo oranžovej farby. „Veľa rýb v rieke sa živí rôznymi plodmi, ktoré zo stromov a kríkov padajú do vody. Teraz zreje len málo plodov, ale keď sem prídete v marci alebo apríli, tak stačí, aby fúkol vietor a na hladinu miestami doslova pršia rôzne bobule. Ryby potom majú úplné hody. Ja sa teraz s loďou vrátim kus proti prúdu, kde bolo niekoľko stromov so zrelými bobuľami. Vy nahadzujte pod stromy a nechajte guľôčku padať ku dnu, aby nástraha spadla do vody, ako keď spadne zo stromu“, vysvetľuje Vincente.
Boga
Nahadzovať niekoľko gramov ťažkú guľôčku na sedmičkovom prúte nebolo úplne jednoduché a občas niektorý z nás sykol, keď ho zle nahodená nástraha trafila do chrbta alebo do hlavy. Po štvrť hodine tohto podivného „nymfovania“ konečne Jirka zasekáva. Ryba sa drží pri dne, ale po pár minútach odporu už pózuje na fotografovanie. Podobá sa mrene. „Toto je boga. Dorastá do dĺžky až 80 cm. Možno ste si všimli niekoľkých motorových lodí zakotvených uprostred rieky, z ktorých rybári chytali na ťažko. Sú to Brazílčania – jazdia sem autobusom na rybárske zájazdy a chytajú pri dne práve tieto ryby a sumca suruby. Mne to príde ako nuda, sedieť celý deň na slniečku a čakať až sa niečo zavesí na háčik. Ale majú na lodiach chladiace boxy s pivom a chľastanie studeného ležiaka je možno to, čo sa im na tomto športe páči najviac, uvažuje Vincente nahlas.
Boga ulovená na imitáciu zeleného plodu.
Pirane
„Lenže ja som nečakal, že ulovíte túto rybu. Ja dúfam, že sa vám podarí uloviť pacú - plodožravú piraňu, ktorá môže vážiť aj 10 kg!“ – vysvetľuje náš sprievodca, keď ideme s loďou k ďalšej skupine stromov, na ktorých dozrievajú akési plody. Driftujeme loďou brzdenou elektromotorom pozdĺž brehu a do podvečerného ticha sa ozýva žblnkanie, s ktorým nahadzované guľôčky dopadajú na hladinu. „Mám“, hlási konečne Jirka a len s vypätím všetkých síl drží špičku prúta k oblohe. Meter za metrom stráca šnúru a Vincente musí nakoniec s loďou proti prúdu, aby Jirka o úlovok neprišiel. Ryba sa statočne drží pri dne a vôbec nechce opustiť svoje stanovište. „Je to pacú, na neho môže byť sedmička prút málo“, prednáša spokojne sprievodca. Po chvíľke je pacú medzi nami – tvarom tela pripomína pleskáča a jeho ústa sú ozbrojené ostrými zubami, ktoré dokážu prehryznúť každý vlasec a rozdrviť aj ten najtvrdší orech. Alebo prst. „Pacú je veľmi dobrá ryba, ale my dnes máme večer hovädzie stejky, tak ho pustíme“, znie verdikt. Slnko sa prikláňa k západu, a pretože chceme pred zotmením poštekliť veľké doráda, ktoré za súmraku často lovia pri skalnatých ostrovoch, mením guľôčku za takmer 15 centimetrov dlhý zeleno‑čierny strímer. Vlani v júni som s ním slávil úspechy na šťukách vo švédskej Karlskrone, tak možno sa bude páčiť aj dorádam. Kým Jirka stále dráždi s guľôčkou pacú pod previsnutým brehom, skúšam si pár nahodení ku konárom potopených stromov. Na moje prekvapenie prichádza razantný záber. Ale ryba neskáče, snaží sa držať na jednom mieste pri dne. Žiadne výpady ako pirá‑pitá alebo výskoky doráda. Len šklbanie a trepania pri dne. Po chvíľke vyťahujem do lode skoro 45 cm dlhú piraňu. „Pozor, táto má pravé zuby, nie ako pacú“, varuje ma Vincente. A naozaj, papuľa je plná trojuholníkovitých zubov ostrých ako britva, na čo doplatila moja muška, ktorú piraňa dokonale oholila.
Piraňa-palometa, zvládne ostrými zubami úplne zničiť nástrahu.
Plodožravá piraňa - pacú, ulovená na rotačku.
Večer
Za súmraku prichádzame ku skupine skalnatých ostrovčekov neďaleko kotviska lodí. Proti zlatočervenej západnej oblohe sa pár stoviek metrov od nás rysujú siluety lodí našich kolegov, ktorí lovia na prívlač. Ten večer sme už žiadne doráda neulovili, ale v prístave, kde sa s príchodom tmy stretáva štvorica našich lodí, sa dozvedáme, že Pavol k svojmu rannému dorádu 73 cm pridal ešte jednu „šesťdesiatku“ a pár menších a Radek okrem doráda lovil na rotačky úspešne polmetrové pirá‑pitá a 40 cm pirane‑pelamidy. Po vynikajúcej večeri a pár pohároch červeného múdro debatujeme (vlastne inak to pod vplyvom silného vína ani nevieme) a plánujeme zajtrajší lov. Prvý deň rybačky nám síce na prúty priniesol celý rad pekných dorád, ale o väčšinu sme prišli. Naväzujeme nové lanká, prerábame nadväzce a niektorí prívlačiari menia šnúru za vlasec. Nočné ticho potom už rušia len cikády, cinkanie pohárov a chrápanie unavených rybárov.
Večerný lov dorada pri skalnatých plytčinách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
