Každý sa stretáva s rôznymi výzvami v súkromnom aj pracovnom živote. Výziev sa netreba báť, treba sa im postaviť a vyrovnať sa s nimi, vždy nás to posunie o niečo ďalej. Pred jednou takou výzvou sme sa ocitli tohto roku aj my s Paľom, keď sme sa zúčastnili najväčších prívlačových pretekov v Čechách na Slapoch.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2022.
S myšlienkou zúčastniť sa týchto pretekov sme sa pohrávali už skôr, ale vždy nás odradila tá diaľka, časová náročnosť a v neposlednom rade aj rozloha priehrady Slapy, s plochou 1162,7 ha (11,626 km2), dĺžkou 44 km a maximálnou hĺbkou 58 m. Keď si uvedomíte tieto údaje, tak vám najprv zabehne a potom si poviete – čo tam budeme robiť?! Na neznámej vode potrebujete stráviť nejaký ten čas, aby ste mali aspoň aký‑taký prehľad. Nikdy v živote sme tam neboli a nemali sme o tejto vode absolútne žiadne informácie. No na začiatku tohtoročnej sezóny bol na našej už tradičnej predvádzacej akcii Superčlnov na Kráľovej aj Tomáš a Jirka z Čiech, ktorí spomínané preteky už poznali a zúčastnili sa na nich.
Pri registrácii dostanete
aj zariadenie GPS pre
monitorovanie vašej polohy
a meranie rýchlosti.
Na začiatku boli banány
Na našich akciách vždy panuje dobrá nálada a keď sme sa dozvedeli, že „hoši z Česka“ veria poverám (a nielen oni, ale všetky tímy na pretekoch), že „banány v člne prinášajú nešťastie a nič nechytíte“, tak viac nám nebolo treba. My s Paľom máme totiž banány v člne ako povinnú výbavu, lebo – veď to všetci poznáte – času na jedlo je málo aj keď ryby neberú a banány sú skvelým zdrojom rýchlej energie. A keďže sme prajní a radi sa podelíme, celkom samozrejme sme banány dali do člna aj chalanom na Kráľovej. Ibaže sme im o tom akosi zabudli povedať, a to ste mali vidieť tie tanečky na člne, keď zistili, že majú v člne čiernych pasažierov (hoci banány boli ešte žlté!). Najprv nevedeli, či majú ísť cez palubu oni alebo banány. Ani vám nemusím vravieť, ako to skončilo. Ten smiech z našich člnov a ich nadávky (slová od srdca) bolo počuť asi až do Serede. Hneď nám sľubovali odplatu, najlepšie na pretekoch King of the Lake, ktorých sa oni s určitosťou zúčastnia. Ubezpečili nás, že sú to vysoko profesionálne preteky, s dobrou partiou ľudí a perfektnou atmosférou. O tom sme sa neskôr presvedčili aj osobne. A keď kamaráti Chris s Majom vyhlásili, že by sa pridali aj oni, bolo rozhodnuté, že pôjdeme.
Po registrácii sme vyfasovali aj oficálny meter pretekov.
Rozhodnuté, chystáme a balíme
Nebolo ďalej nad čím váhať, zaregistrovali sme sa a začal kolotoč zháňania informácií o tejto vode, pretože od toho sa odvíja nielen konkrétna príprava na preteky, ale aj plánovanie odjazdu, ubytovanie, ďalej výber nástrah, jigov a všetkého potrebného. Nemôžete so sebou zobrať polovičku obchodu, musíte vyselektovať to najpodstatnejšie a aj tak veziete auto plné až po strechu, a to ešte veziete aj veci v člne. Samotný užší výber prebehne až na mieste v závislosti od aktuálnej situácie, počasia, čistoty vody a podobne.
Naplánovaný odjazd do Čiech sme mali v utorok 21. septembra. Optimálne by síce bolo stráviť na neznámej vode aspoň päť dní pred pretekmi, ale pretože sme mali posunutú uzávierku nášho časopisu Slovenský RYBÁR na pondelok 20. septembra, nebolo možné odcestovať skôr. Ako sme naplánovali, tak sme aj vyrazili…
Ešte potme sa musí všetko pripraviť na štart.
Sme na mieste a musíme sa dobre vyspať
Cesta prebehla bez komplikácií a ešte aj počas jazdy tam sme sa snažili dostať k nejakým aktuálnym informáciám. Na miesto konania pretekov sme dorazili v popoludňajších hodinách. Čln na vodu sme si nemohli dať sami, ale musel nám ho spustiť pracovník hotela. Samozrejme, za poplatok a len vo vyhradených hodinách. Nasledovalo ubytovanie, občerstvenie a zvítanie sa s kamarátmi, potom „šup do hajan“. Na druhý deň sme totiž chceli vyraziť hneď zavčas rána na vodu a využiť celý deň na sonarovanie a vytypovanie si čo najväčšieho množstva lovných miest. Pri štartovnom poli s 88 posádkami ich potrebujete mať v talóne veru dostatok.
Masový štart za šera je zážitok.
Charakter vody, harmonogram a plán presunov
V ten deň sme ani nechytali, nebol na to čas, ale ryby sme našli. Boli v hĺbkach od 10 až 12 metrov. Čo nás veľmi prekvapilo, bola farba vody. Bola ako tmavý pigi čaj, skôr rašelinového typu. Na takej hlbokej vode, so strmými, skalnatými brehmi prudko padajúcimi až do vody, by som to nečakal. Vo štvrtok nás už pálili prsty a museli sme si nahodiť a trocha sa zžiť s vodou. Okrem toho sme si museli urobiť aj časový harmonogram a zmerať si, koľko času nám zaberú presuny z jednotlivých lovných miest. Pri takých veľkých vzdialenostiach je to veľmi dôležité nielen z hľadiska správne zvolenej taktiky, či venujete viac času presunu alebo samotnému rybolovu, ale aj z hľadiska včasného návratu do miesta štartu pretekov po jeho ukončení. Pretože na to máte vyhradenú maximálne 1 hodinu, inak môže dôjsť k odpočítaniu bodov, prípadne k vašej diskvalifikácii.
Kotvisko, štart a cieľ pretekov, vybavené všetkým, čo na kotvenie potrebujete.
Klasická diskusia plná klamstiev
Po návrate na základňu sme sa zaregistrovali a prebiehala klasická diskusia – čo, kto a kde chytil a na čo. Kamarát Gio to nazýva týždeň plný klamstiev, lebo kto už vám povie pravdu, keď každý chce vyhrať. No aj tak so správne zvolenou vypočúvacou technikou sa dá dopátrať k relevantným informáciám. Musíte ich len získať z maximálneho možného počtu zdrojov, a to v čom sa prelínajú, obsahuje aspoň trochu pravdy. Veď sa všetci nemôžu dohodnúť, aby klamali rovnako, takže ak sa nejaká infoška pravidelne opakuje z rôznych zdrojov, môže byť na nej niečo pravdivé…
Vedeli sme, že to budú veľmi ťažké preteky. Uloviť ostrieža v tréningu nebol problém, ale ostatné druhy rýb sa chytali len sporadicky. Nastal deň D a my sme ešte pred štartom museli absolvovať povinnú kontrolu člna a vyfasovať nálepku na meter, inak by úlovky na ňom merané neboli platné.
Aj malý ostriež môže priniesť veľa bodov.
Skvelý zážitok už od štartu
Zoradili sme sa na štart podľa výkonu motorov: najsilnejšie dopredu, a tak postupne až po tie najslabšie, pretože štart prebieha masovo. Je to čisté šialenstvo plné adrenalínu. Viete si predstaviť, keď na vodu vyrazí 88 člnov na plný výkon? Voda vrie, vlny sa na vás valia z každej strany a vy sa snažíte dostať odtiaľ čo najskôr a chytiť tú správnu brázdu. Jednoducho, už štart je zážitok na celý život! Podarilo sa nám dostať na nami vytypované miesto a preteky sa začali. Potvrdili sa naše obavy, že to bude mega ťažké… Čas bežal a aj ľahko chytateľný ostriež bol zrazu problém. Našťastie sa Paľovi podarilo jedného chytiť, a tak sme sa mohli sústrediť na ďalšie druhy. Bodovací systém bol nastavený tak, že z každého druhu sa počítala najdlhšia ryba. Ostriež bol „krát 2“, čiže za každý začatý centimeter boli 2 body a ostatné ryby boli „čo centimeter to bod“. Ak ste chytili v jednom dni tzv. Full House, t. j. 1 zubáč, 1 ostriež, 1 šťuka a 1 boleň, získali ste +50 prémiových bodov. To sa podarilo za celé dva dni len jednému tímu, ktorý nakoniec aj zvíťazil. My sme za celý čas pobytu boleňa ani len nevideli zaloviť a neboli sme sami.
Náš prvý bodovaný ostriež.
V druhý deň pretekov sa nám podarilo relatívne skoro chytiť ostrieža a neskôr aj zubáča, a tak sme sa pokúšali viac ako 4 hodiny chytiť šťuku alebo boleňa. Prehľadávali sme všetky možné nádejné miesta a hádzali a hádzali a hádzali… Takéto preteky sú nielen mentálne, ale aj fyzicky náročné! Napriek všetkým prekážkam musíte ostať sústredení a nevzdávať to až do samotného konca. To sa nám už potvrdilo na niekoľkých pretekoch a takmer rovnako to bolo aj tu. Desať minút pred ukončením pretekov vybehla Paľovi za voblerom dobrá šťuka, ale v poslednej chvíli sa pri člne otočila a nedobrala ho. Menili sme nástrahy a skúšali, čo to len šlo, ale už sa nedala prekabátiť. Škoda, ale taká je rybačka.
Na náš Finval Rangy 510 SC sa môžeme spoľahnúť
v každej situácii.
Na „keby“ sa na rybách nehrá
Boli to veľmi náročné preteky a tiež veľmi tesné, rozhodoval každý bod. Nakoniec sme sa umiestnili na 31. mieste. Keby sa nám bola podarila tá šťuka, boli by sme v prvej pätnástke. Ale na „keby“ sa nehrá, možno na budúce. Pri vyhlasovaní výsledkov sme boli prekvapení, že sa chytilo tak málo rýb a že niektoré špičkové tímy ostali za nami. Zaslúženým víťazom sa stal Garmin Fishing Team v obsadení Josef Verner a Roman Kuřil, ktorí sa stali kráľmi jazera pre rok 2021. Týmto im aj touto cestou ešte raz gratulujem – kráľ zomrel, nech žije kráľ!
Odťahovka pri poruche rozhodcovského člna.
Zo súperov sa stali priatelia. Ďakujeme!
Na záver musím vyzdvihnúť profesionalitu, s akou sú tieto preteky organizované a aj logisticky perfektne zvládnuté. Preto by som rád aj za nás s Paľom poďakoval organizátorom Jiřímu Koláčkovi a Jaromírovi Liškovi nielen za neopakovateľné zážitky, ale hlavne za vrúcne prijatie. A to platí o všetkých zúčastnených! Prišli sme ako konkurenti a odišli sme ako priatelia. Jedno je isté, boli sme tam prvýkrát, no určite nie naposledy. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.
Všetkým vám vrelo odporúčam prežiť tú jedinečnú atmosféru a zmerať si sily s tými najlepšími. Budeme radi, ak sa k nám pridáte aj vy. Registrácia je už spustená a ak potrebujete s čímkoľvek poradiť, neváhajte nás kontaktovať.
Tak kto bude nový kráľ, priatelia? Petrov zdar!
Síce malá ryba, ale dôležitá.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
