Každý z nás má svoju obľúbenú vodu. Miesto, kde sa rád vracia. Revír, s ktorým nás spája niečo pekné, hoci často už ani nevieme prečo. Jednoducho „srdcovku“. Aj ja mám také miesto. Celé sa to začalo takto...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2023.
Ešte ako chlapec, pred desiatkami rokov, chodil som na ryby na bicykli. Na pleciach batoh, na riadidlách vedro a prút uviazaný o rám. Kolenami som búchal raz o plastovú nádobu od maliarskej farby naplnenú krmivom, inokedy o navijak. Takto som sa dokázal dopraviť len na miesta v okolí môjho bydliska. Mohol som teda loviť len na určitých revíroch. Napriek mnohým obmedzeniam mi to stačilo a bol som šťastný. Ihneď zo školy som naložil bicykel a ponáhľal som sa k vode. Ale potom sa to celé začalo akosi komplikovať. Postupne začali pribúdať obmedzenia v podobe súkromných pozemkov, chatárov, dovolenkárov… A aj nás rybárov bolo akosi viac. Aj keď s bicyklom som sa dostal takmer všade, pociťoval som niečo zvláštne. Chýbalo mi to najdôležitejšie, ten hlavný dôvod prečo som chodil na ryby – pokoj. Rybárčenia som sa nemienil vzdať, a preto som začal hľadať iné miesta. Mobily a Google boli len v plienkach. Jediným dostupným zdrojom informácií bol miestny rybársky poriadok. Prelistoval som si ho a na automape od otca som hľadal štrkoviská v našom okrese. Naštartoval som bicykel a začalo sa pátranie.
Krásne ryby potešili aj najmenšieho rybára.
Našiel som svoj raj
Brodil som sa popri Váhu, cestami aj necestami, a objavoval som nové miesta. Všetko som si zaznačoval do mapy, a keď som bol hotový, začal som premýšľať, kde to skúsim. Najviac mi učarovalo jedno malé štrkovisko, ktoré vzniklo ťažením materiálu pri budovaní diaľnice. Patrilo k sústave štyroch štrkovísk pod jedným revírnym číslom. Problém bol v tom, že bolo asi 20 km od môjho bytu. To už bola poriadna vzdialenosť. S vychádzkami na toto miesto som začal počas letných prázdnin. V iné obdobia roka som sem nechodil. Šliapať do pedálov v „plnej poľnej“ v chladnom počasí som jednoducho nezvládal. Čas plynul a ja som sem chodil menej a menej. Navštevoval som iné miesta, ktoré boli bližšie.
Nekonečná zarážka – jednoduché a efektívne.
Prišlo ukončenie štúdia, prvá práca, prvé auto a s ním nové možnosti. Obmedzenia na najbližšom štrkovisku vrcholili a vtedy som si spomenul na toto zabudnuté miesto. Svoju výbavu, ktorá medzičasom akosi narástla, som naložil do starej Škodovky a vybral som sa tam. Bolo to iné ako na bicykli. Cesta mi trvala omnoho kratšie, no vyskytol sa inakší problém. Ako sa dostať k vode s autom? Po niekoľkohodinovom pátraní a blúdení okolo Váhu som to zvládol.
Zmenilo sa to tu. Voda bola neprístupná, brehy zarastené, hladina pokrytá leknami a riasami. Na pohľad tiché a pokojné prostredie (až na hluk z diaľnice). Vyzeralo to tak, že sem ani nikto na ryby nechodí. Lenže ako tu budem chytať? Bola to pre mňa doteraz najväčšia výzva. Našiel som si malé miesto medzi hustým porastom a začal som si užívať nedotknutú prírodu. Neúspechy striedali úspechy a ja som objavoval, čo všetko sa skrýva pod vodnou hladinou, ale aj na brehu. Večer ma navštevovali zajace a srnky, v noci ma poriadne vyštípali komáre, ráno som pozoroval vodné vtáctvo. Mal som pocit, že som objavil raj.
Neodolateľná kombinácia.
Návrat po rokoch
Roky pribúdali, skúsenosti rástli, rybárske možnosti sa zlepšovali. Chodil som sem rád, ale opäť akosi menej často. Zmenil som rybolovnú techniku. Z kaprára sa stal feedrista. Aktívny lov mi učaroval. Zrazu nebolo potrebné cestovať, uspokojil ma aj neďaleký Váh, kde som si dokázal dosýta zachytať. Potom sa však na scéne objavil method feeder. Nová technika, ktorá sľubovala to najlepšie z najlepšieho. Lov veľkých rýb rýchlo, jednoducho, a pomocou jemného náradia. Začiatky boli ťažké, informácií málo. Trpezlivosťou, skúšaním a špekulovaním som dosahoval prvé úspechy. Cielene som dokázal loviť ryby do 5 kíl. Bol som vo vytržení. Rieka však už nebola dobrá. Method feeder a silný prúd akosi nešli dokopy. Najbližšie štrkovisko sa stalo nechytateľným. Hladinu uzatvorilo vodné rastlinstvo. Loviť sa dalo len pomocou člna, na vyvážku, a s poriadne tvrdým náradím. Nič pre mňa. A tak som sa tam vrátil.
Medzičasom sa z môjho „raja“ stal úplne bežný revír. Na rybárskych brigádach sa upravila prístupová cesta i lovné miesta. Miestna organizácia „obetovala“ najvzdialenejší revír do režimu chyť a pusť. To mi vôbec neprekážalo. Naopak, bola tu skvelá rybačka a odradilo to tých, čo tento štýl neuznávajú. Nasadili sa sem pekné ryby a potom? Nič… Každý rok počas záplav sa toto miesto spojilo s Váhom a okolitými štrkoviskami. Niektoré ryby jednoducho rieka zobrala, iné priniesla. V zime zase niečo odniesol kormorán, inokedy, žiaľ, aj ten dvojnohý… Rýb ubúdalo, s rybami aj rybárov.
Method Gel dokáže upútať aj letargické ryby.
Pre starý revír mám nový motív
Neodradilo ma to, práve naopak. Intenzívne som tento revír začal navštevovať. Možno sa pýtate prečo. Stal som sa majiteľom a zakladateľom značky Method Feeder Fans. Splnil som si životný sen a začal som podnikať v oblasti rybárstva. To je však iný príbeh, o ktorom možno napíšem niekedy inokedy. Dôvodom bolo teda testovanie. Štrkovisko mi ponúkalo mimoriadne ťažké podmienky a práve to som potreboval. Vedel som, že ak budú návnady a nástrahy fungovať tu, spoľahlivo budú fungovať aj inde. Testoval som, samozrejme, aj na iných vodách, testovali aj iní vybraní ľudia z nášho tímu, no ja som najradšej chodil sem. Tých posledných pár „mohykánov“, ktorí tu plávali, som pravidelne dokázal dostať na háčik. Niektoré ryby som podľa ich špecifických znakov lovil opakovane.
Našiel som svoj raj.
Na jar sa to rozbieha
Jar na tomto štrkovisku bola veľmi špecifická. Začal som ihneď po rozmrznutí. Zvolil som najjemnejšiu techniku. Najtenšia šnúrka, najmenší háčik, najtenší vlasec, najľahšie krmítko a najatraktívnejšia návnada a nástraha. Nekŕmil som veľa. Len zopár gramov, ktoré som mal v method‑feedrovom krmítku. Pod háčik som na návnadový osteň napichoval Soft Pellet, ktoré dokázali aj v studenej vode zaujať opatrné, skrehnuté ryby. Tie skvele reagovali na ponúkaný method mix, drobné peletky som vynechával. Pre zvýšenie atraktivity som to celé zvýrazňoval Method Spray‑om. Najlepšie mi fungovali príchute jahoda a cesnak. Podaril sa aj jeden raritný úlovok, pekný zubáč. Samozrejme, išlo o náhodu a pravdepodobne ho vyprovokovala pohojdávajúca sa nástraha červenej farby. A možno som mu to len trafil niekde do hniezda a bránil svoje potomstvo. Bol totiž čas, keď dával pozor na svoje budúce zubáčatá. Potešil, a s najväčšou opatrnosťou som ho pustil späť. To som však netušil, že podobných súkmeňovcov tu tento rok ulovím hneď niekoľko. Koncom jari s otepľujúcou sa vodou som mnohokrát nedokázal uloviť poriadneho kapra. Nech som skúšal čokoľvek, večne hladné pleskáče ho vždy predbehli.
Posledný mohykán.
Mimoriadne teplé leto
Na začiatku leta, počas prvých dní nonstop lovu som sa sem vybral na noc. Nočný lov na method feeder nepatrí práve k mojim obľúbeným, no ak som chcel uloviť krajšiu rybu, nemal som na výber. Náradie už bolo o poznanie tvrdšie. Hrubší vlasec aj šnúrka, väčší háčik, objemnejšie rebrové krmítko a väčšia nástraha. Tentoraz som siahol po popke Duo Energy. Verzia 12 mm bola málo a pleskáče ju pohodlne nasávali, prešiel som preto na 15 mm veľkosť. Opäť skvele fungovala jahoda, ku ktorej sa pridal aj ananás. Method mix vystriedali drobné peletky, sprej som nahradil Method Gel‑om, ktorý mi dlhšie vydržal na kŕmení. Leto bolo akési zvláštne. Mimoriadne teplé počasie spôsobovalo to, že raz som si kráľovsky zachytal, inokedy to bolo slabšie.
Jesenné double.
Jeseň bohatá na úlovky
Tešil som sa na jeseň, pre mňa najobľúbenejšie ročné obdobie. Horúčavy ustali, voda začala chladnúť. Bolo načase zmenšiť nástrahy a o niečo zjemniť koncovú montáž. Pod háčikom sa ocitli trvácnejšie Wafter Dumbbell a gumové kukurice Fake Corn. Príchuť Krill sa postupne dostávala do popredia. Zvyčajne som lovil doobeda, pokým boli deti v škole a ja som tak mal čas na svoj koníček. Darilo sa mi a ryby okolo 10 kg sa pravidelne ukazovali na podložke. Bol som spokojný. Kŕmenie fungovalo, ale čo ma tešilo najviac, stále tu bolo čo loviť.
Parádny zubáč, ulovený systémom method feeder.
Vychádzky sú v zime kratšie
Ani neviem ako, no bola tu zima. Nové ročné obdobie, nové výzvy. S prvými nočnými mrazmi aktivita rýb klesla na minimum. Celodenné hmly, studený severný vietor, krátke dni a dlhé noci. Odhodlanie mi však nechýbalo. Lovil som pokiaľ sa dalo. Ani sneženie, ani mráz ma nezastavili. Vychádzky však boli omnoho kratšie, sotva párhodinové. Opäť som zjemnil na maximum. Peletky vystriedal jemný method mix, veľké nástrahy malé… Ráno som pravidelne zo štrkoviska vyháňal kŕdle kormoránov. Napriek všetkému som lovil ryby aj v zime. Omnoho menšie, omnoho menej, no aj tak. Cenil som si každý záber, každé zdolávanie. Potom vodnú hladinu uzamkla ľadová škrupina a bolo dochytané.
Poriadne kormidlo.
Vďačný za oživené detské spomienky
Prežil som krásny rok na ťažko skúšanom revíri. Spomienkami som sa vrátil do detských čias, v hlave sa mi ako na filmovom plátne premietali všetky tie zážitky, ktoré som tu mal možnosť prežiť.
Tento revír zostane navždy hlboko v mojom vnútri a vždy sa sem budem rád vracať. Teším sa, že aj na základe mojej výzvy miestna organizácia dorybnila túto vodu, ktorá si to bezpochyby zaslúži.
Pleskáč
v „svadobnom“ šate.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
