Zimné obdobie v rybárskom sporte
nezadaný
21.01.2010 (2/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Jeseň je obyčajne obdobím, ktoré znamená pre športového rybára koniec sezóny. Rybárske náčinie sa odkladá aby prezimovalo a tí, ktorí si nemôžu odviknúť od jeho prítomnosti, zaoberajú sa aspoň tým, že počas dlhých zimných večerov usilujú sa o jeho zdokonalenie.
No jednako nebolo by správne, keby sme si mysleli, že rybárenie v zime nie je možné. Stretávame sa síce pri vode v tomto období s určitými ťažkosťami, predsa však nás najvernejších neodradia od príjemného stretnutia sa s riekou. Chytanie šťúk, a hlavne okúňov ostáva i naďalej našim programom. Šťuky chytáme obviklým spôsobom ako v lete, buď na živú nástrahu, alebo blyskáč. Obstarávanie malých rybiek je však dosť namáhavé, ba niekedy priamo neuskutočniteľné.
Je preto vhodné hneď z počiatku zimného obdobia, ešte za priaznivejšieho počasia, urobiť si z nich zásobu, ktorá nám môže poslúžiť v blízkej budúcnosti. Môžeme ich odkladať buď ako živé do väčších nádob, aspoň 15-20 litrových, ktoré ponecháme na chladných miestach a občas dopĺňame čerstvou vodou, alebo ako mŕtve, ktoré ukladáme do formalínu. Mŕtve rybičky k použitiu na prívlač úplne zastúpia živé, nakoľko ich stvrdnutím zachová sa ich pôvodný tvar.
Ak rieka je už zamrznutá, v známom teréne, kde presvedčení sme o prítomnosti šťúk, deň pred lovom do ľadu vypílime otvor. Stačí 50x50 cm. Častokrát zbavení sme od tejto namáhavej práci objavením otvorov, ktoré ostaly na rieke po lámaní ľadov. Pri chytaní na živú rybku dôležité je udržanie vhodnej vzdialenosti medzi nástrahou a medzi plavákom. Túto vzdialenosť volíme si vždy tak, aby malá rybka v žiadnom prípade nedosahovala dna rieky, kde by sa mohla ukryť.
Rozdiel medzi zimným a letným chytaním šťúk je teda v podstate takmer žiadny a výhoda zimného šťukárenia je len v tom, že v prípade výskytu týchto rýb nie sme odkázaní dlho čakať. Malé rybky, ktoré v teplých letných dňoch nesčítateľným množstvom zaplňujú naše rieky, v zime utiahnuté sú v koreňoch vodných rastlín, alebo značne oslabnuté nachádzajú si úkryty pod kameňami alebo výmoľami rieky. Nie je tedy divu, keď v tejto dobe korisť našim dravcom je vzácna.
Zimné chytanie hlavátok je jednoduchšie ako zimné chytanie šťúk. Výhoda je hlavne v tom, že hlavátky zdržujú sa v silnejšie prúdiacich vodách. Tu nemusíme sa starať o umelé otvory, hoci je pravdou, že častokrát v najintenzívnejších zimách i tu voda zamrzá, no trvá to len niekoľko dní, prípadne týždňov, kedy i tak rybárenie by nás nebavilo. Druhá prednosť je tu i tá, že k lovu úplne vyhovuje mŕtva rybka z formalínu, ktorú použijeme ako prívlač. Dôležité je však poznamenať, že hlavný znak zimného vláčenia je v tom, že deje sa v určitom ponore rybky, ktorá nikdy nesmie dosahovať hladiny rieky. Z tohto dôvodu na prednej časti hlavy zaťažujeme ju malým olovkom.
Hoci častokrát v zimných dňoch pri chytaní hlavátok alebo šťúk stretneme sa s veľkým úspechom, jednako nemôžeme ho ani porovnať ku výsledku, ktorý si odnášame od zimného lovu okúňov.
Už príchodom chladných jesenných dní okúne shromažďujú sa do veľkých skupín a spoločne tiahnu do najbližšej hlbiny, aby tam prezimovaly a dočkaly jar. Isteže každý rybár dokonale pozná vlastnosti okúňa a vie, že je to ryba, ktorá je význačná svojou dravosťou. Postačí preto šťastie objaviť skupinu takto shromaždených rýb, aby sme vo svojom rybárení mali skvelý úspech.
Chytanie okúňov prevádzame pomocou malého žltého blyskáča vo veľkosti asi 3 cm a je isté, že za niekoľko minúť nachytáme ich poriadne množstvo. Okúne nedajú sa chytaním vyrušiť a budeme ich vyťahovať jedného za druhým. Ja sám tento spôsob chytania prevádzal som častokrát s úspechom, a preto v tejto zime i ostatným svojim rybárskym kolegom prajem v ňom mnoho zdaru!
Ľudovít Fuchs
Československý rybář 1/1948
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
