Na hladine sa pohojdáva náš patent nočného morského plaváka. Detský balónik, do ktorého sme vložili chemické svetielko, je uchytený na šnúre iba jednoduchou slučkou. Po pritiahnutí plaváka k udici ho stačí prasknúť a bez problémov môžete navíjať udicu až po nástrahu. Odrazu sa svietiaca guľa rozbehne po hladine a mizne pod vodou. Rapot multiplikátora nás zoradí popri zábradlí, kde sa snažíme pod tmavou hladinou nájsť unikajúce svetlo. Po chvíli na povrch vyplávajú len svietiace tyčinky a zvyšky prasknutého balóna. Vyťahujeme iba hák s torzom tela nastraženej ryby...
nezadaný
24.01.2012 (2/2012)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na Maldivy sme za ostatné roky leteli pod krídlami rôznych leteckých spoločností. Pohodlní si volia priamu linku Viedeň - Male, tí ktorí sa nevyhýbajú útrapám čakania pri prestupe a riziku straty batožiny, tí si vyberajú trasy cez Dubaj, Moskvu, alebo Dohu. Všetko má svoje čaro. Dubajská spoločnosť Emirates vás osloví kvalitným servisom na palube a výbornou stravou, katarské letušky zase svojou krásou a nečakaným národnostným zložením, kde sa o vás starajú od Češky cez Srbku až po dlhonohú gazelu zo stredu Afriky. Pre niektorých je správna voľba ruský Aeroflot s tolerantnou posádkou a s možnosťou konzumácie alkoholu pred letom, počas letu a aj medzi tým.
Počasie opäť nesklamalo
Tentoraz pristávame v katarskej Dohe. Autobus nás vezie do tranzitnej prestupovej haly. Pre tých z business triedy, u ktorých je počet zlatých platobných kariet rovnaký ako množstvo ich ropných polí, sú pristavené luxusné limuzíny. Počas čakania na lietadlo do Male stíham Romanovi urobiť zopár fotiek pri športiaku od Lotusu a bondovom Aston Martine, ktoré ako hlási tabuľka pri nich, je možné vyhrať žrebovaním všetkých pokladničných blokov nad dvadsať dolárov. Parfuméria, ktorá je veľká ako malé nákupné stredisko, sústreďuje na flakónoch všetky športové, hudobné a módne ikony, ktoré sú pravdepodobne zodpovedné za každý voňavý prd tohto konzumného sveta.
Počasie na Male ma opäť nesklamalo. „Horko jak sviňa“ je iné ako teplo doma pri radiátore či kozube. Tu dýchate horúce vlhko, potíte horúce vlhko, ešte ho aj voniate, vidíte a odprisahám, že aj počujete. Niet kam ujsť. Vykúpenie nastane až keď naša loď vypláva. Vetrík fúkajúci do tváre pri leňošení na ležadle v tieni a pozerať na modré diaľavy - to je to pravé orechové.
Šesť rybárov a štyria členovia posádky sa na seba usmievajú. Je pred nimi sedem dní rybolovu v Indickom oceáne medzi koralovými atolmi maldivského súostrovia. Sprevádzam päť greenhornov, ktorí sú na rybačke v trópoch po prvýkrát.
Cieľová ryba – kranas obrovský
Počas vybaľovania vecí a osídľovania kajút už ťaháme nástrahy za loďou. Možnosť chytenia tuniaka, wahoo, ale i plachetníka je už od vyplávania od ostrovného letiska veľmi reálna. Po troch hodinách plavby sedíme čerstvo nakrémovaní na prednej palube a sledujeme na pravom boku približujúci sa korálový ríf. Ideálna možnosť po prvýkrát nahodiť ťažké prívlačové udice.
Cez pootvorené okienko sa od kormidla ozve kapitánov hlas: „Poping, poping!!“ Prívlač povrchovými nástrahami popermi je to, prečo sa sem vracajú i tí rybári, ktorí doposiaľ neprepadli čaru morskej prívlači. Cieľovou rybou je kranas obrovský. Stoštyridsaťgramový poper hádžeme do vzdialenosti osemdesiat metrov a následne veľmi rýchlo navíjame za občasného trhnutia špičkou udice.
Peter, chytajúci na prove lodi, je urastený chlap a lieta mu to skutočne ďaleko. Kranas má výborný zrak a iba rýchlo unikajúca nástraha po hladine ho dokáže vyprovokovať k útoku. Tento je neprehliadnuteľný. Voda sa rozšplechla do strán a ryba schmatla nástrahu v priamom prenose iba pätnásť metrov od lode. Ten, kto nečaká takýto divoký záber, tak ako teraz Peter, ten musí byť ohromený jeho silou a následným prudkým únikom. I napriek tomu, že vidíte atak ryby na hladine, nikdy neviete v prvých chvíľach odhadnúť veľkosť súpera. Ťah v prvých minútach býva rovnako silný u veľkých či menších bojovníkov.
Bojovník na pohľadanie
„To čo je?“ - hovorí Peter a pomaly sa presúva z prednej paluby do zadnej časti lode, kde je lepší prístup na vylovenie ryby slučkou za chvost. Je to veľmi šetrný spôsob vylovovania, ktorý umožní rybu vrátiť späť do vody bez vážnejšieho poškodenia. Zdolávanie ide iba meter po metri a na rozkolísanej lodi, kde zábradlie siaha iba do poly stehien, je veľmi namáhavá záležitosť.
Všetci netrpezlivo čakáme na prvý záblesk úlovku pod hladinou. Je to kranas, ktorý má po odvážení slušných sedemnásť kilogramov. Bojovník na pohľadanie.
„Už som mal na udici aj halibuta“ – hovorí Peter - „ale toto je skutočne extra trieda.“
„Good size (dobrá veľkosť)“, hodnotí úlovok Bandar, náš počerný kuchár zo Srí Lanky. A ja v tej chvíli nadobúdam pocit, že z neho prehovorila jeho profesia a nie hrdosť lovca. Od tejto chvíle sa lov GT (názov kranasa v športovej terminológii) stáva našou posilňovacou činnosťou číslo jedna. Sú chvíle, keď na palube máme naraz aj štyroch, piatich GT a odrazu nemá kto fotiť, lebo všetci chcú pózovať so svojím úlovkom. Neraz sme nútení urobiť z nášho kuchára lodného fotografa a postupne ho naučiť, že na fotografii musí byť nielen úlovok, ale i zvyšok hlavy lovca a nie iba jeho nohy.
Na tretí deň dochádza aj na záverečnú vetu, ktorú píšem v katalógu pri tejto exotickej destinácii: „Dva mesiace pred zájazdom treba začať s návštevou posilňovne.“ Pri pokriku od kapitánskeho mostíka vyzývajúceho k popingu, sa do prvej línie začali stavať iba Peter na špicu lode a Maťo, ktorý hádzal zo strechy. U všetkých sa objavili armádnou rečou povedané rany životných bitiek. Jedného boleli neznesiteľne kríže, druhého rameno, tretí si necítil tenisový lakeť a všetci dohromady bojovali s vrodenou lenivosťou.
„Sekaj!“ - kričím roztrasene...
Večerné zarosené pivo dáva zabudnúť na celodennú prívlačovú drinu. Na zadnej palube sa vytvorilo hniezdo unavených slnkom zmorených rybárov, ktorí nahodili kusy mäsa na ťažko, alebo na balón a začínajú hodnotiť prežitý deň. Jozef sedí vedľa Jozefa a obaja sa zameriavajú na boj proti vnútornému nepriateľovi. Rozhodli sa zlikvidovať (otráviť) červíka podomácky zhotoveným ovocným ekrazitom kalibru päťdesiatdva.
Maťo a Peter rozostavili hliadky po krídlach a hypnotizujú špičky svojich udíc. Jožko po dvoch malých koralových rybách zdoláva exportného šesťkilového red snapera, ktorého kapitán Ibrahim označil ako produkt na kuchynské spracovanie. Peťo napichuje na háčik čím ďalej väčšie kusy. Jemné potrasenie špičky udice a tiché zarapkanie multiplikátora predchádzali tvrdému záseku.
Ohnutá udica dáva tušiť, že Jozefov snaper bude prekonaný. Malé šklbnutie a udica sa vyrovnáva. „Dočerta, vypol sa“ - nadáva Peter a obaja pozeráme do vody, kde sa má o chvíľu vynoriť prázdny háčik. Palubné svetlo spriehľadňuje vodu do hĺbky troch metrov a my zbadáme na udici zažratú hlavu s polovicou bezvládneho tela, pod ktorou sa objavuje silueta dvojmetrového žraloka. Bleskovo vyhodnocujem situáciu. Záber. Zvyšok ulovenej ryby. Žralok. „Peter, rýchlo to spusti naspäť!“ – skríkol som a vidím, ako napoly zožratá ryba klesá ku dnu. Tieň žraloka sa zvrtol a majestátne priplával ku svojej koristi a opäť mizne v tme. „Sekaj!“ - kričím roztrasene. Peter navíja a po chvíli vyťahuje stočený koniec silónu. Pozerám naň neveriacimi očami. „Ty si tam nemal oceľové lanko?!“
„Ach ja...(nepublikovateľná sebakritika)!“ - hromží Peter. Všetci sme na základe môjho ubezpečenia, že každý tvor v oceáne má ostré zuby minimálne v troch radoch, chytali na oceľové nadväzce, len Peter to raz vynechal. Ihneď prezbrojuje na najťažší kaliber a nič nenecháva na náhodu.
Vyrazilo nám dych!
Maťo je nenápadný, najmladší (18 r.) člen našej rybárskej úderky. Bez zbytočných slov a s kontrolovanými emóciami v tmavom kúte paluby potichu zdoláva rybu. Vyťahovanie ide veľmi ťažko, ale bez nejakých dramatických výpadov či zúrivých únikov. Jednoducho súper ešte netušil, že je chytený.
Tmu-tmúcu na boku lode presvetľujú kužele z čeloviek a ručnej halogénovej lampy. To, čo sa vynorilo z hlbín, nám vyrazilo dych. Dnový žralok chuva (Ginglymostoma cirratum) sa majestátne vznáša vo svetle reflektorov a mohutné prsné plutvy vyzerajú ako krídla bojovej stíhačky. Čo v nasledujúcich štyridsiatich minútach predviedol Maťo, tak to je ukážka nesmiernej trpezlivosti a odhodlania rybu zdolať samostatne napriek bolesti chrbta a rúk. Táto dvojica chodila z jednej strany paluby na druhú a späť. Pritiahnutie na desať metrov k lodi a následný únik dvadsať metrov od nej.
Len čo sa nám podarilo žraloka vytiahnuť na palubu, ováciám a gratuláciám niet konca kraja. Dva metre desať je oficiálne nameraná dĺžka zatiaľ najväčšieho úlovku výpravy. V ten večer sa nám darí uloviť ešte tri murény, z ktorých jedna má dĺžku meter štyridsať. Pri fotení nám narobila riadne problémy. Jej hladké, klzké telo sa omotalo okolo ruky a človek má pocit, že sa každú chvíľu vymaní zo zovretia a uhryzne.
Žraločí break dance na palube
V poslednú nočnú rybačku sa splnili aj Petrove predsavzatia: chytiť žraloka a chytiť rybu cez meter a pol. Dostal to ako darček dve v jednom. Jeho nočný úlovok bol žralok dlhý dva metre štyridsať. Táto stokilová ryba dala zabrať celej posádke. Slučku z lana urobili okolo napnutého silónu a za pomoci zmetáka ho navliekli za prsné plutvy žraloka. Nasledovalo zdolávanie podľa predlohy „ťahal dedko repku“. Lana sa chytili všetci, ktorí nemali v rukách fotoaparáty, alebo kameru. Keď sa vyvalil žralok na palubu, okamžite dal vedieť, kto je pánom na parkete. Celá zadná paluba lode sa vyprázdnila a náš džentlmen nám predviedol ozajstný break dance. Pozaliezaní sme čakali kedy sa upokojí, aby sme sa s ním mohli vyfotiť.
Zájazd sa blížil ku koncu a nám zostal nesplnený iba posledný bod programu: uloviť plachetníka. Táto čerešnička na torte sa odfajkla na spiatočnej ceste vracajúc sa späť do Male. Brzda na mojej trolingovej udici sa znenazdania rozdrnčala. Nič nenasvedčovalo, že úlovok na konci udice je najrýchlejšia ryba na našej planéte. Žiaden výskok, ktorý je pre túto rybu typický, iba dlhý únik bez možnosti zastavenia. Keď sme po prvýkrát uvideli vytŕčať dlhý ostrý nos nad vodou a vejárovito rozprestretú chrbtovú plutvu, vedeli sme, že šancu na originálnu fotku s plachetníkom máme na ceste.
„Čo to mám za fľaky na rukách?“ pýtal sa Roman po fotografovaní. „Myslíš takéto?“ Ukázal mu Peter svoje vlastné, ale o číslo väčšie. „Chalani klídek, to mávajú niektorí alergickú reakciu na kontakt s kožou plachetníka.“ Usmieval som sa s netajenou škodoradosťou. O chvíľu som sa škriabal na rukách i ja...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
