Zemplínska šírava
Bola polovica septembra a súťaž Zemplínsky kapor predo dvermi. Vnímal som to skôr ako môj kaprársky sviatok, nie ako súťaž. Veľmi som sa na túto udalosť tešil, keďže to mala byť moja pretekárska premiéra.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Ešte ani nestihla odznieť svalovica od predchádzajúcej rybačky s Ivanom a už stojím pred žrebovacím bubnom. To som zvedavý, kde strávime najbližší týždeň. V miernej eufórii z predošlého večera sa vyberám na pódium, kde sa na mňa usmievajú posledné 4 guľôčky s číslom miesta. Z toho mála čo tam ostalo som vytiahol asi to najlepšie – Prímestská 4.
Decembrový šupík na snehu v Davidovom podaní.
No nič, žreb je žreb
Za normálnych okolností je Prímestská veľmi dobrá oblasť na lov kaprov a počas sezóny sa tu pochytalo najviac rýb, no teraz je súťaž a pred sebou máme po vytýčení miesta sotva 150 m široký úsek, kde musíme vtesnať 4 prúty. To je pre mňa úplne stresujúca situácia a navyše sme v strede sektora. No nič, žreb je žreb a musíme sa s tým nejako popasovať. V duchu sa však utešujem, že to mohlo byť aj horšie. Navyše, miesto, ktoré je pred nami, dobre poznám už z predošlých rybačiek a viem, že dokáže dávať pekné ryby. Čím skôr na vodu, osadiť bóje a zakŕmiť. Po dôkladnom presondovaní dna nachádzame to, čo sme hľadali a bóje osádzame od 850 do 950 metrov od brehu. Jedno miesto ešte pripravujeme vo vzdialenosti 1 200 m. A prvá „cukrovačka“ sa môže začať. Vsadili sme na už osvedčenú klasiku SK30, ktorej už roky plne dôverujem. Vie chytať všetky hmotnostné kategórie kaprov a svojou kvalitou dokáže ryby donútiť vracať sa späť. Táto voľba sa neskôr ukázala ako správna. Úplné podrobnosti rozpisovať nebudem. Snáď by som len upozornil na vizualizáciu a atraktivitu nástrahy, ktorá pri našom masívnom zakŕmení zohrala rozhodujúcu úlohu, vrátane presného uloženia montáží na takéto prevnadené miesto.
V jednoduchosti je krása.
Opäť zažívam silný adrenalín
Prvú noc trávime debatami dlho do noci a s veľkými očakávaniami nakoniec zaspávame. Ráno hneď po štarte vyrážame na vodu a ukladáme montáže. Prvý deň ani noc sa nič nedeje, susedné tímy už pochytali nejaké menšie ryby, my zatiaľ nič. Nálada je výborná, chlapcov ešte uisťujem, že o chvíľu to príde. Doobeda sa dvíha slušný severák a ja cítim v kostiach ryby. Je krátko po obede a severák sa už pekne opiera na hladinu. Šnúry sa už začínajú riadne šponovať a v tom prichádza túžobne očakávaný zvuk signalizátora. Špička prúta sa narovnáva a to znamená jediné – na palici je ryba. Opäť zažívam silný adrenalín ako v mojich rybárskych začiatkoch. Predsa je to úplne iná situácia ako na normálnej rybačke. V momente sme v člne a vyrážame za rybou. Nepríjemný bočný vietor fúka čoraz silnejšie, no práve to je našou výhodou. Za tie týždne strávené na Šírave už vieme ako sa správať v takejto situácii a vyvážky v silnom vetre máme vyladené do detailu. Prvý súťažný kapor je v podberáku a hneď krásna ryba cez 10 kg. Veľmi dôležitý kontakt s rybou a ja som si istý že naša taktika bude fungovať. A veruže fungovala. Počas nasledujúcich dní sa nám podarilo nachytať nádherné ryby s neskutočným hmotnostným priemerom 13 kg! Do poslednej chvíle sme bojovali o prvenstvo v sektore, no to nám nakoniec ušlo o 2 kg. To bola naša začiatočnícka pretekárska daň. Nevadí. Urobili sme zopár chýb, ktorých sa budeme musieť v budúcnosti vyvarovať. V sektore sme sa zišli výborná partia a s niektorými pretekármi som doteraz v kontakte. Veľká úcta patrí rozhodcom, ktorí pracovali vo dne v noci a, samozrejme, organizačnému štábu, ktorý odviedol super robotu. Teší ma, že som mohol odovzdať krásnu cenu, ktorú firma Starbaits venovala za najvyšší hmotnostný priemer troch rýb. Tiež by som sa chcel poďakovať touto cestou firme R‑spect za krásne ceny, ktoré sme dostali za druhé sektorové miesto.
Najrýchlejší šíravský záber
Po súťaži som si musel dať prestávku. Predsa, pracovné povinnosti volali a rodina tiež. Hľadám v októbri voľné miesto v mojom kalendári. Po dvoch týždňoch doma sa mi zrazu vytvoril časový priestor, ktorý by som mohol stráviť opäť na Zemplínskej šírave. Neváham a pred sebou mám 7 dní lovu kaprov v období, ktoré pokladám za jedno z najatraktívnejších. Je prvá polovica októbra a moja voľba padá na oblasť Zalužice, ktorá je vychýrená úlovkami trofejných kaprov. Veď aj doposiaľ najväčší kapor bol ulovený práve v tejto časti. Jedna vec sú však trofejné ryby a druhá podmienky na samotný rybolov. Prístup autom býva často komplikovaný, vlastne bežným autom takmer nemožný. Tento problém riešim preplavením sa na miesto člnom. Ďalej je to náveterná strana a severák tu vie vytvoriť slušné vlny. Navyše sú potrebné ďaleké vyvážky, takže preverí sa tu kompletne celý lovec kaprov, od hlavy až po háčik. V domnienke, že záberov bude menej, ale zato väčšie ryby, som rozložil svoj mini tábor, vyviezol, no prekvapením mi bol najrýchlejší šíravský záber. Do hodiny som mal na podložke „Tesco“ kapríka a to neveštilo nič dobré. Tretí deň výpravy som mal na konte už takmer tri desiatky týchto malých rýb a len dve presiahli hranicu 10 kg. V oblasti boli natiahnuté veľké húfy malých rýb, ktoré sa púšťali do všetkého a bolo takmer nemožné ich selektovať. Zo vzdialenosti 850 a 900 metrov vytiahnuť za tri dni 30 kaprov je slušná zaberačka. Kto to už zažil, vie koľko driny sa za tým skrýva. Spotreboval som všetok benzín. Ešte dobre, že kamoš mi priniesol rezervu, inak by som nemal ani na preplavenie sa späť. Navyše, predpoveď na najbližšie dni hlásila severák 14 m/s a zdolávanie sa razom mení na športovo adrenalínový zážitok. Už len odrazenie sa od brehu dalo riadne zabrať. Ale aj taká je Šírava. Do konca výpravy som ešte zdolal zopár rýb cez 10 kg, naj ryba mala 13 kg. Totálne vyčerpaný, bez jediného olova a s benzínom sotva na cestu späť sa balím a moje myšlienky sú už upriamené na čo najrýchlejší návrat späť na brehy tejto úžasnej priehrady.
To ešte netuším čo príde ráno
V jeseni som absolvoval ešte pár dvojdňových výprav, no nedarilo sa mi podľa mojich predstáv. Voda sa už rýchlo ochladzovala, prišiel november a s ním aj prvé mrazy. Do naplnenia môjho 100-dňového cieľa mi chýbalo ešte 6 dní. Predpoveď hlási oteplenie, v noci majú byť plusové teploty. Rozhodujem sa skúsiť to aspoň na dva dni ako ryba reaguje. Na moje prekvapenie zábery prichádzajú a s kolegom chytáme tri slušné ryby. Nedá mi to a v práci si vybavujem posledných 5 dní voľna a vyrážam. Tentokrát prichádza prudké ochladenie, hlásia na noc až mínus 8 stupňov. Je koniec novembra. Na brehoch už nie je ani noha, je tu absolútny pokoj. Preplavujem sa na svoje obľúbené miesto. Ani vo sne by ma nenapadlo, že to bude najlepšia rybačka sezóny. Prvých 30 hodín sa nedeje nič, na oba prúty som nastražil nové GLMarine, ktoré mi poslali z firmy na skúšku. Čas si krátim fotením časozberu a v tom prichádza padáčik. Na konci je krásny 7 kg lysec, mám veľkú radosť. Po tejto rybe mi prichádzajú pravidelné zábery a hmotnosť rýb ide pekne hore. Krátko pred zotmením zdolávam 13 kg šupináča a ja si túto jesennú atmosféru užívam plnými dúškami. To ešte netuším čo príde ráno. Po chladnej noci ešte pred brieždením vyvážam svoje udice. Varím si rannú kávu, keď zachytím nečakaný zvuk môjho signalizátora. Idem okamžite k udici a sledujem swinger. Registrujem jeho jemný pohyb a to je signál vyraziť za rybou. Dlho nič necítim a myslím si, že to bol jeden z falošných záberov preplavujúcich sa rýb cez moje šnúry. Postupne ako navíjam, cítim na prúte jemné pomykávanie, čo je znamenie, že mám kontakt s rybou.
Nadrvené GLMarine v pančuške bola správna voľba pri ulovení veľkého šupináča.
Krásna bodka za sezónou
Prekvapenie však prichádza, keď sa ocitnem s člnom v jej tesnej blízkosti. Ryba pochopila, že sa asi niečo deje a začala bojovať. Prsty na rukách mi začínajú pomaly mrznúť, no ja som stále zvedavý, čo to mám vlastne na udici. Rybu nie a nie zdvihnúť od dna. Miestami ma napádajú myšlienky, či to nemôže byť sumec. Som prekvapený bojovnosťou ryby v tomto chladnom počasí, nechce sa jej vzdať sa bez boja. I keď som na člne celý premrznutý, užívam si toto nádherné mrazivé zdolávanie. Kapor začína byť už unavený a mne sa darí ho pomaly zdvíhať od dna. Na moju veľkú radosť sa mi pri člne ukázala nádherná ryba, odhadoval som ju na 17-18 kg, no pri zdvíhaní ryby do člna som pocítil už jej skutočnú hmotnosť. Táto ryba má predsa cez 20 kg. Fotím, točím a kochám sa krásou tejto tučnej, úžasnej, zimnej šíravskej ikernačky vážiacej 22,2 kg! GLMarine ma prekvapilo, test vyšiel na jednotku. Krajšiu rozlúčku som si ani nemohol želať. Šírava, ďakujem ti. Do konca výpravy ešte zdolávam pár rýb, medzi nimi Nema – šíravského koi kapra. Keď na neho pozerám, ako si pláva naspäť, táto zlatá rybka, neželám si nič iné, len nech ostane táto voda aj naďalej v režime „Chyť a Pusť“, lebo len vďaka tomu sa z tejto východoslovenskej krásky pomaly stáva Slovenský Der. Nie, nebol to ešte koniec mojich jesenných výprav. Počkal som si na sneh a vyrazil symbolicky i keď len na dva dni. Rozlúčiť sa s mojou frajerkou, s ktorou som strávil viac ako 100 dní v roku a poďakovať jej za tie úžasné chvíle, ktoré som prežil na jej brehoch. Záver sa niesol v znamení jednej 9 kg ryby na snehu, chytenú na výbornú zimnú kombináciu Probiotic Red One s kokosovou plavačkou. Podarila sa uloviť môjmu kamarátovi, ktorý tieto rozlúčkové dni strávil so mnou. Krásna bodka za sezónou. Mojimi poslednými úlovkami sú znamenité fotky zamŕzajúcej Šíravy. Strávil som tu naozaj nádherných 102 dní a na niektoré momenty nezabudnem do smrti. Posledné najväčšie ďakujem patrí mojej skvelej manželke, deťom a rodine, že mi toto všetko umožnili. Nech žije Zemplínska šírava – Slovenský Der!
Úspešná zimná kombinácia.
16,6 kg a veľká radosť v teame.
Nádherná, šíravská mamina, vážiaca 22,2 kg.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
