Erik Zbiňovský je profesionálny rybár a držiteľ rekordu za najväčšieho uloveného sumca. Rekreačne sa rybárstvom zaoberá viac ako 40 rokov, profesionálne 20. Okrem toho sa v poslednom období angažuje ako kresťanský aktivista a najnovšie aj ako nezávislý kandidát s číslom 20 na kandidátke SNS číslo 9.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.07.2020.
* Väčšina čitateľov vie, že lovíš veľké sumce, málokto však vie, že sa angažuješ aj v inej oblasti. Povedz nám o tom, prosím...
Nuž ešte donedávna som si myslel, že do konca svojho života budem loviť sumce a starať sa o rybársku predajňu, ktorú mám už viac ako dvadsať rokov. Posledné tri roky som však musel svoje aktivity presunúť do inej oblasti a veľa času venujem práci koordinátora Slovenského dohovoru za rodinu.
* Prečo je to tak ?
V posledných rokoch sa určitá skupina ľudí snaží prostredníctvom medzinárodných zmlúv pretlačiť do slovenskej legislatívy novú, tzv. genderovú ideológiu. Keďže mám deti a už aj vnúčatá, nedopustím, aby sa toto na Slovensku dialo.
* Akým spôsobom sa chce táto gender ideológia k nám dostať a ako je to nebezpečné pre deti?
Slovenská republika podpísala v roku 2011 Istanbulský dohovor. V ňom a hlavne v jeho dôvodovej správe okrem iných chorých veci sa zaväzujeme, že do študijných osnov, dokonca už v škôlkach zavedieme tzv. rodové scitlivovanie.
* Čo to v praxi znamená?
Už 4-ročné deti budú v škôlkach učiť, že nie sú tým, čím sa narodili, čiže chlapcami a dievčatami. Budú tvrdiť, že každý si môže svoj rod nezávisle od pohlavia vybrať.
A ponúkajú im už takmer 100 rodov. Chlapec, ak sa tak cíti, môže byť dievča a naopak. Ak cítiš niečo s vodou, si „hydrogender“, ak so svetlom, si „lumengender“. Ráno môžeš byť dievča a večer chlapec. Takéto a podobné nezmysly chcú vyučovať v škôlkach a školách. Kedysi takýchto ľudí posielali na psychiatriu. Dnes nám chcú títo ľudia určovať, čo je a čo nie je normálne. Absolútne ma nezaujíma, čo títo ľudia robia doma v súkromí. No nemôžem mlčať, ak chcú nahovoriť môjmu vnukovi, že môže byť dievča. Ak sa týmto chorým veciam dnes nepostavíme, raz nám za našu zbabelosť napľujú naše deti a vnúčatá do očí.
* Podarilo sa vám v súvislosti s Istanbulským dohovorom niečo dosiahnuť?
Áno. V marci minulého roku, po našich rokovaniach s predstaviteľmi vládnych aj opozičných strán, Národná rada Slovenskej republiky silnou ústavnou väčšinou – hlasmi 101 poslancov odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v Európe, ktorá odmietla tento dohovor hlasovaním parlamentu. V novembri sme po komunikácii s predsedom parlamentu pánom Dankom a poslancami za SNS, ktorí uznesenie pripravili, podnietili NR SR k prijatiu ďalšieho uznesenia, ktoré zaviazalo vládu SR oznámiť európskym inštitúciám, že Slovenská republika neratifikuje Istanbulský dohovor. V decembri minulého roku aj na náš podnet vláda SR zastavila prípravy ratifikácie a poverila predsedu vlády, aby informoval prezidentku, že má zaslať list Rade Európy a oznámiť, že Slovensko sa nestane zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Verím, že pani Čaputová bude rešpektovať dve uznesenia: uznesenie NR SR a uznesenie vlády SR a vykoná to, k čomu ju NR SR zaviazala.
* Vieme, že si sa podieľal aj na pripomienkovaní zákona o rybárstve. Ako si sa k tomu dostal?
Počas svojej rybárskej kariéry som navštívil 16 krajín. Preto si dovolím tvrdiť, že viem, ako funguje športový rybolov v Európe a aj v Ázii. Športový rybolov by mal byť pre rybára oddychom. Bohužiaľ, aj dnešné znenie zákona spôsobuje, že rybár musí mať v prípade jeho výkladu znalosti právnika, nehovoriac o tom, že ak si chce privlastniť rôzne druhy rýb, musí mať profesúru z logiky a kombinatoriky. V začiatkoch prípravy nového zákona som sa snažil komunikovať návrhy cez bývalého tajomníka a prezidenta, ale namiesto pomoci som sa stretol s obštrukciami a neochotou. Keďže zákony sa prijímajú v parlamente a konečné slovo majú poslanci, pripomienky som konzultoval s predkladateľom zákona. Tu som zistil, že poslanci nemajú až na výnimky takmer žiadne informácie, ako by mohol rybársky zákon vyzerať.
* Čo konkrétne si pripomienkoval alebo navrhoval?
Chcel som presadiť, aby sa lovilo na všetkých typoch vôd celoročne. Poslanci sa pýtali, prečo by to tak malo byť. Vysvetlil som im, že ak by podobná logika ako v predloženom návrhu platila u poľovníkov, tak by mali do určitého typu lesa zakázaný vstup pol roka. Majú ho zakázaný? Nemajú. A tak sa presadilo, že môžeme chytať na štrkoviskách celoročne. Funkcionári SRZ dali do pôvodného návrhu lov v máji do 21. hodiny a lov nonstop len v období jún – august. My sme s tým nesúhlasili. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť lov nonstop počas šiestich mesiacov. Keby sme včas nezareagovali a neboli vytrvalí, my rybári by sme boli ukrátení o veľa času, kedy si môžeme vychutnávať lov rýb. To sa našťastie nestalo a presadili sme v zákone to, čo sme potrebovali. Úprimne ma to, ako rybára telom a dušou, teší.
* Máš veľmi pestré aktivity, ktoré svedčia o tom, že chceš pomôcť nielen sebe, ale širšej skupine ľudí – dá sa povedať, že všetkým ľuďom na Slovensku...
Pri pripomienkovaní a tvorbe návrhov k zákonu o rybárstve som pochopil, že sa môžete snažiť koľko chcete, no záverečné slovo majú poslanci parlamentu a len tam sa rozhoduje, aký zákon bude prijatý a akým smerom sa bude Slovenská republika aj vďaka zákonom uberať. Či to bude pre ľudí, či proti nim. Preto som sa rozhodol kandidovať do parlamentu a hájiť záujmy aj rybárov, no hlavne pomôcť k tomu, aby na Slovensku zvíťazil zdravý rozum.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
