Sme na konci nášho rozprávania – trinásta komnata sumčiariny sa zatvára. Nastal čas zrekapitulovať všetko, o čom sme sa na stránkach tohto časopisu takmer rok a pol bavili. Pravdaže, v prvom rade som vám chcel sprostredkovať čo najviac serióznych a relevantných informácií o love sumca.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Rekordná európska ryba
Dozvedeli sme sa, že sumec západný sa dnes vyskytuje od Portugalska až po stredné Turecko a Irán a od Veľkej Británie až po strednú časť Grécka. Záznamy z Ruska hovorili o jeho dĺžke až 5 metrov a hmotnosti 500 kilogramov. Keďže sú to historické údaje, pokúsil som sa priblížiť, kde je v súčasnosti aká reálna veľkosť sumcov. Na svojich výpravách v Turecku som stretol rybárov, ktorí boli schopní dokázať, že 4-metrové a 250 kilogramové ryby žijú aj v súčasnosti.
Revíry a náčinie
Predstavili sme si aj najznámejšie sumčie revíry v Európe aj na Slovensku. Prešli sme si všetky spôsoby, akými sa dá sumec uloviť a tiež čo všetko na jeho ulovenie potrebujeme. Predstavili sme si v podstate všetko – od obyčajného háčika po najnovší sonar. A tu niekde by som sa chcel zastaviť. Zastaviť a zamyslieť, kam celý ten vývoj kráča. Ak si to mám ujasniť, musím sa poohliadnuť späť.
Športový lov sumca sa reálne začal rozvíjať začiatkom deväťdesiatych rokov. Netvrdím, že dovtedy sa kapitálne sumce nelovili. Väčšinou to však boli náhodné úlovky a špecialistov na lov sumcov pred rokom 1990 ste mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Čo bolo príčinou tohto „nezáujmu“? Podľa mňa to bol hendikep v kvalite rybárskeho výstroja. Pamätám sa, ako som sa snažil na svoj prvý sumcový navijak natočiť sedemdesiatku silon. A ako si s týmto silonom dokázal hravo poradiť veľký sumec!
Rozmach sumčiariny
S príchodom sumcových šnúr a kvalitného náčinia sa zrazu začali otvárať nové obzory. S pomocou mojich priateľov z juhu východného Slovenska som sa dostal k vábeniu. A práve tento spôsob lovu v kombinácii s kvalitným náčiním priniesol prvé kapitálne sumce. Keď sme sa na Slovensku dostali k hranici 100 kg, začali ma zaujímať vody, kde sa táto hranica dala prekonať. Rozprávam o časoch, keď môj nemecký priateľ Olivier Portrait – v tom čase asi najväčšia hviezda svetovej sumčiariny – skúmal, kde by sa tie viac ako stokilové giganty mohli dať uloviť. Internet bol v plienkach, GPS používala len armáda a na každej hranici nás čakala colná kontrola a výmena peňazí. Namiesto internetu nám informácie podávali telefonicky konkrétni ľudia, namiesto GPS sme mali podrobné mapy každej krajiny a hoci už začínali mobily, signál sme museli veľakrát hľadať aj kilometre ďaleko.
Rybári – dobrodruhovia
Zažívali sme situácie, keď nás naháňala turecká armáda, v Macedónsku nám poza chrbát pašovali zbrane a drogy a na Ukrajine sme museli chlácholiť policajtov, ktorí vytiahli Jakuba Vágnera z korby dodávky, kde počas jazdy spal. Zažili sme naozaj dobrodružné situácie, keď po nás počas lovu strieľali či núkali nám lov priamo v Černobyľskej elektrárni. Párkrát sme len o vlások unikli pred rútiacim sa remorkérom či pred obrovskými stromami počas povodní. Lov veľkých sumcov prinášal aj také momenty...
Cez balkánske rieky do Turecka
Priznám sa, že počas tých viac ako dvoch dekád rokov mojich výprav za sumcami mi k srdcu prirástol najmä Balkán a Turecko. V tom čase sme boli prvými Európanmi, ktorí v Turecku chceli chytať sumce. Už len s úsmevom spomíname na našu cestu k tureckým povolenkám, lemovanú 24 pečiatkami. Spomíname na vyjednávacie schopnosti nášho sprievodcu Chariho, ktorý v Istanbule s námestníkom ministra zjednal cenu povolenky zo 150 na 80 eur. Nedá sa zabudnúť na krajinu, kde sme často chytali na obrovských priehradách sami, kde sa za 48 hodín dalo chytiť 30 sumcov a kde sme stretli rybárov, ktorí nám ukázali fotku 4-metrového sumca. Nedá sa zabudnúť na prekrásnu panenskú prírodu Macedónska, 30 km dlhú priehradu, okolo ktorej neviedla žiadna cesta a jediným dopravným prostriedkom tam bol čln. Nedá sa zabudnúť na jednoduchých, no úprimných ľudí, ktorí sa s nami dokázali podeliť aj o to posledné.
Skvelí ľudia a neznáme (aj domáce) končiny
Nedá sa zabudnúť na obrovský tok Dunaja na bulharsko-rumunskej hranici a na Gošu s jeho 2 kg vábničkou. Bol to jednoduchý rybár, ktorý ovládal 100 uzlov
a v rukách trhal ako nitky naše 100-kilové šnúry. Žil zo 100 eur na mesiac, no rozdelil sa s nami aj o to posledné. Nedá sa zabudnúť na partiu profi rybárov, ktorí na svojej súkromnej priehrade ťahali pol dňa po pás vo vode takmer kilometrovú sieť, aby nakoniec vybrali 20 maličkých červeníc. Napriek tomu nemali problém s radosťou nás privítať a pohostiť chutnými rybami. Určite nezabudnem na prekvapenie, keď som pred desiatimi rokmi objavil 200 km od môjho rodiska priehradu, kde sa dalo chytiť za 2 dni 20 sumcov. Už som neveril, že v 21. storočí ešte existujú takéto panenské sumčie vody.
A tak by sme mohli prechádzať krajinu po krajine, výpravu po výprave a spomínať na to dobré aj zlé, čo sa nám za takmer 30 rokov putovania za veľkými sumcami prihodilo.
Aký je zmysel rybárskeho života?
Prečo o tom hovorím ? Nuž preto, lebo ako pribúdali roky aj skúsenosti, tak prichádzalo poznanie, že uloviť obrovského sumca nie je to najdôležitejšie. Sú tu aj iné veci... Dôležitejšie. Napríklad dlhoročné priateľstvá či ľudia, na ktorých som sa mohol počas mojich výprav vždy spoľahnúť. Uvedomil som si, že by sme si nemali z ryby urobiť modlu a obetovať jej všetko – rodinu, vzťahy, priateľstvá. Uvedomil som si, že človek tu na tomto svete nie je preto, aby sa klaňal rybe, ale aby si prírodu podmanil a zodpovedne sa o ňu staral. Že svet sa nedelí na tých, ktorí ryby púšťajú a tých, ktorí ryby jedia.
Ako čas plynul, športový rybolov sa začal stále viac posúvať ku komercii a biznisu. Vyrojili sa prvé značky, rybárske tímy a spolu s nimi sa rozmohla aj nezdravá rivalita, dehonestovanie a klamstvá. Objavili sa 100-kilové sumce, ktoré mali v skutočnosti 80 kíl, 100-kilové šnúry, ktoré reálne vydržali 40 kíl. A tak by sme mohli pokračovať... „Narodili“ sa stovky expertov, ktorí síce veľkého sumca v živote nevideli, no sociálne siete zaplavili desiatky ich zaručených rád.
Hľadači rýb, nájdite pokoj
Dostali sme sa do doby, ktorá sa nedá nazvať ináč ako postfaktuálna. Už sa neprezentujú fakty ale domnienky. Najlepší odborník nie je ten, kto má najviac skúseností, ale ten, kto má najviac reklamy a najviac kričí. Kto vie, kam by tento vývoj dospel, ak by neprišlo to, čo tu prišlo. Covid. Vírus, ktorý začína obracať svet naruby. Zrazu aj tí, ktorí boli zvyknutí začínať rok vo Francúzsku, pokračovať v Španielsku a končiť v Taliansku, museli ostať doma. Zrazu mnohí z nich zistili, že aj na Slovensku máme rieky a jazerá. Ale tu to nekončí. Realita týchto dní ide ešte ďalej. Lovu chtivý rybár nesmie prekročiť hranice okresu. A zrazu zisťujeme, že svoju obľúbenú rybu nemáme kde loviť.
Kruh sa uzavrel. Pred rokom sme mali k dispozícii celý svet, dnes nám musí postačiť okres. Prišiel čas zamyslieť sa a nájsť pokoj. Pokoj na rybách, pokoj v práci aj pokoj v rodine.
Pokojný čas v roku 2021, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
