V minulom čísle som čo-to vysvetlil o základných zásadách hlbinného rybolovu v nórskych vodách, a to konkrétne pri love mieňov. Veľmi milo ma prekvapil veľký záujem vás, čitateľov, o túto tematiku, čoho dôkazom je množstvo e-mailov a telefonátov s množstvom otázok. Na základe nich som si len potvrdil tú skutočnosť, že špecializovaný lov mieňov v Nórsku ešte nie je taký rozšírený. Mnohí z vás ste priznali, že hoci ste už v Nórsku boli niekoľkokrát, k lovu mieňov ste sa ešte nedostali, a to z rôznych dôvodov. Najčastejšie to bolo pre neznalosť techniky a spôsobu rybolovu, ale aj určitá pohodlnosť a priznajme si, že v mnohých prípadoch aj lenivosť nás samotných...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mnohí z vás ste priznali, že hoci ste už v Nórsku boli niekoľkokrát, k lovu mieňov ste sa ešte nedostali, a to z rôznych dôvodov. Najčastejšie to bolo pre neznalosť techniky a spôsobu rybolovu, ale aj určitá pohodlnosť a priznajme si, že v mnohých prípadoch aj lenivosť nás samotných.
Chcete loviť morské mamuty? Sú v hĺbkach!
Zvládnuť samotnú techniku a spôsob lovu mieňov nie je až taký problém. Stačí ak si pozornejšie prečítate základné rady a zásady, o ktorých som písal v minulom čísle Slovenského RYBÁRA a problém je zažehnaný.
Horšie je to s pohodlnosťou a lenivosťou. Ja viem, že rybolov v hĺbkach okolo 300 m s 1 000 g koncovým závažím je fyzicky oveľa náročnejší ako „muškárenie“, alebo vláčenie v 10-30 m hĺbkach, ale uvedomme si, kde sú ryby. Prirodzenou vlastnosťou lovcov vždy bolo, je a bude túžba uloviť čo najväčšieho jedinca a to je jedno či ide o „rybu, alebo mamuta“. Raz to stvoriteľ a príroda tak zariadila a o to práve ide.
V Nórsku žijú „mamuty“ v hĺbkach!!! Kto to neskúsi a neprekoná svoju lenivosť, nech rýchlo zabudne na kapitálne úlovky, na ten nádherný boj s rybou po zábere, vzrušenie a pocity, ktoré vás opanujú pri zdolávaní, kde často vzíde otázka kto z koho. Určite sa aj trochu zadýchame, čo nám v dnešnom svete bez pohybu a športu tiež len prospeje. Takže sa prestaňme ľutovať a hor sa na miene!
Koncová zostava
Dôležitou súčasťou pri love mieňov v hĺbkach sú nadväzce. Tu by som sa chcel zvlášť pozastaviť. Ako som už spomínal, dostať ich už aj v našich obchodoch, ale nie vždy sú tým najideálnejším riešením. Bežne predávané montáže sú prevažne len hračky z hľadiska sily, kvality a veľkosti háčikov a spravidla sú úplne nevhodné. Keď vidím v predajniach niektoré nadväzce určené na lov mieňov, často sa ma zmocňuje pocit, že ten, kto ich vymyslel, nikdy mieňa nevidel ani z „rýchlika“.
Ja osobne si nadväzce viažem sám, ale do toho vás teraz nútiť nebudem. Pokúsim sa vám len poradiť, aké sú z tých obchodov najlepšie a ktoré už mám overené. V prvom rade dbám na kvalitu a hrúbku silonu. Mal by byť čo možno najodolnejší voči oderu a čo najmäkší, aby sa nelámal a nemal pamäť. Hrúbka 1 až 1,2 mm s čo najväčšou nosnosťou. Bohužiaľ, nadväzce s nosnosťou nad 40 lb som v našich obchodoch ešte nevidel, a preto máme len jednu možnosť – kúpiť montáže s normálnym monofilom o priemere
1,2 mm.
Obratlíky a háčiky musia byť dostatočne veľké, pevné a ostré – veľkosť okolo 10/0. Väčšinou sa predávajú menšie a slabšie a veľakrát ich preväzujem a mením za väčšie a odolnejšie. Môžu byť kombinácie s trojháčikmi, čo v mnohých prípadoch nie je na škodu. Avšak je potrebné počítať s oveľa väčšou pravdepodobnosťou, že sa skôr zachytia o dno a pri takej silnej zostave (0,35 mm šnúra,1,20 mm nadväzec) nastáva neuveriteľný problém systém zo dna uvoľniť. Často je potrebné využiť lodný motor a výnimkou nie je ani fakt, že rybár príde aj o 300 m nie najlacnejšej šnúry. Nehovoriac už o tom, ako to vie pokaziť náladu celej posádke. Preto by mali hlavne začínajúci „mienisti“ používať nadväzce len s jednoháčikmi.
Veľmi dôležitým bodom je množstvo a pevnosť uzlov. Spojenie, alebo uzol, sú najslabšími článkami zostavy, a preto ich musí byť čo najmenej a viazané s výnimočnou precíznosťou. Odporúčam veľmi pozorne prekontrolovať každý uzol na montážach, aby ste si boli istí, že nič nepovolí. Na obrázku je druh nadväzca, ktorý najradšej a najčastejšie používam. Bužírka zabraňuje tomu, aby sa systém nezamotal a nevznikol z toho jeden veľký chuchvalec.
Zábery, záseky a zdolávanie mieňov
Mieň morský (leng), alebo mieň lumb, sú hlbinné ryby, ktoré sa väčšinou držia pri dne vo veľkých hĺbkach. Ich potravou sú väčšinou živočíchy žijúce pri dne - krevety, kraby, rôzne červy a podobne, ale hlavne spásajú všetko, čo klesne z hora na dno – choré, alebo uhynuté. Preto je logické, že naše nástrahy spúšťame len ku dnu, ale nie vždy je to také jednoduché ako sa to povie.
Ponúkam vám niekoľko dôležitých rád a zásad, bez ktorých sa nezaobídete. Keď dorazíte člnom na lovné miesto (najideálnejšie lovné miesta a rady ako ich hľadať sme uverejnili v predošlom čísle) a celá posádka už má pripravené udice s nadväzcami a nástrahami, musíte otočiť čln tak, aby ste mohli cúvať v smere prúdu. Tento smer je nutné dodržiavať po celý čas rybolovu, lebo ináč hrozí, že prinajlepšom nedosiahnete kontakt s dnom, alebo sa medzi sebou pomotáte.
Začnite spúšťať nástrahy všetci naraz, počas čoho sami zistíte, že všetky šnúry prúd unáša jedným smerom. Vtedy je dôležité začať cúvať člnom tak, aby šnúry klesali ku dnu vždy čo najkolmejšie. Viem, že to nie je jednoduché, ale chce to len prax a trpezlivosť, určitú znalosť „kapitána“ pri riadení člna, ale doteraz som to skoro každého bez väčších problémov naučil – česť „antitalentom“.
Rýchlosť cúvania závisí od sily prúdu a vetra, ale väčšinou to býva prerušované cúvanie. Veľa rybárov robí tú chybu, že prídu na lovné miesto, vypnú motor a začnú loviť. Šnúry im smerujú šikmo od lode (celý systém im unáša prúd) a takmer nikdy nedosiahnu dno, aj keď v 300 m hĺbke vymotajú 500 m šnúry. Nikdy som nevidel, že by aj niečo ulovili a čudujú sa keď vidia, že my ťaháme jedného mieňa za druhým a oni nič...
Po dosiahnutí dna (väčšinou celá posádka naraz) nenechávajte systém dlho na dne a čo najrýchlejšie urobte aspoň 10-15 otočiek multiplikátorom smerom nahor, aby ste eliminovali oblúk a znova spustite na dno. Potom už iba 3-4 otočky a nástraha je na správnom mieste - zhruba 1 m nad dnom.
Dôležité upozornenie!!! To, kedy dosiahnete dno, je najlepšie vidieť na špičke prútu (prút sa vyrovná) a nie na multiplikátore, lebo šnúra sa vám vplyvom prúdu alebo cúvania bude odvíjať aj naďalej, aj po dosiahnutí dna, pričom sa neustále zväčšuje oblúk.
Rada: Odporúčam každú minútu alebo dve „buchnúť“ závažím o dno – jednak preto, aby ste mali neustály kontakt s dnom (z ničoho nič môže byť o 10 – 15 m hlbšie a opačne), ale aj preto, lebo rozvírite dno a zvedavé ryby prilákate k svojej nástrahe aj z väčších vzdialeností.
Nakoľko miene sú tzv. „mrchožrúty“, zábery bývajú spravidla jemnejšie. Nelovia živé ryby, ale požierajú všetko, čo nájdu uhynuté na dne,
a preto si doprajú viac času - veď zdochlina im neodpláva.
Nezasekávajte príliš skoro!!!
Vyčkávanie stojí mnoho nervov, ale predčasný zásek zase rybu! Nie je ničím výnimočným, že aj tie väčšie kusy sa s nami zahrávajú aj 10-15 minút. Trpezlivosť väčšinou prináša ovocie v podobe pekného úlovku. Počas záberu nič nerobte (nespúšťať a nenadvihovať zbytočne udicu, a keď, tak veľmi pomaly), len čakajte na vhodnú chvíľu, aby bol zásek úspešný.
Tá vhodná chvíľa nastáva až vtedy, keď má mieň našu nástrahu už hlboko zažratú a snaží sa s ňou odplávať, alebo presunúť. Vtedy sa začne udica ohýbať smerom ku hladine a to je ten správny čas na razantný zásek. Ale ani tu sa neprenáhlite! Vždy sa uistite, či máte voľnobeh cievky multiplikátora opäť vypnutý a brzdu pevne nastavenú. Majte dostatočne napnutú šnúru a nezasekávajte pri chytaní z lode so zdvihnutým prútom. Dráha záseku bude príliš krátka, a preto začnite zásek so sklonenou špičkou čo najbližšie ku hladine.
Zásek musí byť razantný a treba ho zopakovať 2 – 3-krát. Nastane samotné zdolávanie ryby, pričom by som chcel upozorniť na skutočnosť, že mieňovi nikdy veľmi nepovoľujte a udržiavajte s ním vždy kontakt, lebo o rybu prídete.
Vynorí sa ako balón
Mieň dokáže bojovať veľmi statočne a hlavne po záseku si bude s vami robiť čo chce. Dlho sa dokáže držať pri dne (samozrejme, závisí to hlavne od veľkosti ryby), až nadobudnete pocit, že ste zachytili o dno. Jediným dôkazom, že to tak nie je, je skutočnosť, že aj napriek tomu, že máte brzdu dotiahnutú takmer na maximum, sa vám z multiplikátora šnúra stále odvíja. Vtedy neostáva iná možnosť ako čakať, kedy sa mieň trochu vysilí a „odlepí od dna“. Ani potom však ešte nemáme vyhraté.
Mieň bojuje neustále veľmi statočne a často sa stáva, že znova potiahne ku dnu a celé sa to opakuje. Aj keď sa vám bude zdať, že už mieň stráca na sile a ide akosi ľahšie, vždy buďte na pozore, lebo zaručene prídu aj ďalšie mohutné výpady. Snáď len posledných 30-40 m ryba úplne povolí, a to až do tej miery, že nadobudnete pocit, že ste ju stratili. Nestratili. Je to tým, že mieň nedokáže tak rýchlo vyrovnávať zmenu tlaku a doslova skolabuje. V takom prípade čo najrýchlejšie navíjajte a sledujte okolie, kde sa mieň priam ako balón sám vynorí. Sledujte okolie aj v prípade, že vám mieň utečie v 80-100 m hĺbke, lebo sa často stáva, že ho nájdete niekde na hladine. Môže za to spomenutá skutočnosť, že nedokázal vyrovnať náhlu zmenu tlaku. Najlepším „barometrom“ sú čajky: tie sú okamžite pri rybe, ktorá bezmocne pláva pri hladine.
Najlepším dôkazom toho, čoho je mieň morský schopný, je môj vlastný zážitok. Ten som si zapísal pri zdolávaní môjho najväčšieho uloveného mieňa; bolo to presne 1. apríla 2008.
Rekord Trondheimského fjordu
Bolo asi 8 hodín ráno a s mojimi klientmi - manželmi Ferkom a Vierkou z Prievidze som sa nachádzal na mojom tradičnom mieste na mieňoch. Počasie bolo perfektné a hneď po prvom spustení nástrah do 300 m hĺbky som mal záber. Bol slabučký a až zhruba po 15-tich minútach brnkania ryba ráznejšie potiahla. Trikrát som rázne zasekol a vtom sa to začalo. V tej chvíli som nadobudol pocit, že „držím dno“, čo som aj patrične okomentoval hromžením, ale len do chvíle, kým sa to „dno“ nezačalo pohybovať.
Okamžite som ožil a nech som robil čokoľvek, dobrých 15 minút som nemohol rybu odlepiť od dna. Jednoducho to nešlo a v momente som tušil, že je tam niečo veľké. Až po asi 15 minútach sa mi podarilo rybu pomaly - meter po metri - priťahovať, ale ona sa znova a znova vracala ku dnu.
Takto to pokračovalo ďalších asi 10 minút, až som dotiahol brzdu takmer na maximum a s neuveriteľným vypätím síl som začal rybu „pumpovať“ nahor. Nasledovalo mnoho mohutných výpadov, ale tak ako ryba, tak ani ja som sa nemienil vzdať. Keď mi hĺbkomer konečne ukazoval posledných 30 metrov,očakával som, že kvôli zmene tlaku ryba čoskoro skolabuje a už to bude v pohode. No stal sa pravý opak.
Ryba znovu zabrala a aj napriek maximálne dotiahnutej brzde sa vybrala neuveriteľnou silou smerom ku dnu a zastavila sa až v momente, keď mi z cievky znova vytiahla ďalších 100 m šnúry. To už som bol takmer na dne svojich síl, ale aj napriek tomu som navíjal. Našťastie aj ryba zrejme mlela z posledného, lebo výpady už neboli také razantné. Ale aj napriek tomu som sa efektu s nevyrovnaným tlakom nedočkal. Bojovala statočne do poslednej chvíle a musím priznať, že keď sme ju uvideli na hladine, takmer nám oči vypadli.
Bol to krásny mieň morský (leng) s úctyhodnou dĺžkou 181 cm a hmotnosťou 32 kg. Celé zdolávanie trvalo asi hodinu a tento mieň sa stal rekordným úlovkom chyteným na udicu v Trondheimskom fjorde.
Karol ILLÉŠ - váš sprievodca rybolovom v Nórsku
www.rybarcina.sk, tel. 0911/42 59 99
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
