Boleň ma fascinuje už oddávna. Začalo sa to prvými pokusmi s beličkou na háčiku a táto poľovačka na divokú rybu neskôr prerástla do celoročnej bolenej prívlače. Nie som upriamený na jediný druh ryby, ale posledné sezóny som tomuto dravcovi obetoval nesmierne množstvo času dokonca aj na úkor lovu môjho obľúbeného zubáča...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 06.09.2017.
Bolene po celý rok
Boleň sa dá loviť úspešne celoročne až na určité extrémy. Takýto plán odchytať sezónu na boleňoch si však vyžaduje osobitný prístup. Počas roka sa vystriedajú štyri ročné obdobia, ktoré spoľahlivo preveria nielen našu výzbroj, ale predovšetkým trpezlivosť. Prvým krokom je brať boleňa ako rovnocenného dravca popri zubáčovi, čo je pre mnohých náročné. Už päť rokov sa špecializujem na toto divoké torpédo a môžem povedať, že schopnosťami lovu ničím nezaostáva za šťukou, či zubáčom, ba naopak. Ide o uhol pohľadu. Koľko rybárov, toľko názorov. Jedni na neho nedajú dopustiť pre jeho silu a pri toľkej dávke rýchlosti a dravosti aj nesmiernu eleganciu pri love. V druhom „tábore“ vysloviť toto slovo samo o sebe znamená viesť dlhú spornú debatu o stave našich vôd.
Športovo ladený dravec
Prikláňam sa k prvej skupine rybárov, ktorí si myslia a už dávno prišli na to, že ide o nádhernú športovú rybu, ktorá si zaslúži pozornosť nielen prívlačiarov. Je ako neriadená strela. Pod „kapotou“, pod aerodynamickým telom skrýva svoj turbo agregát, kde by svojim zrýchlením zahanbil aj moderný športiak. Iste, dokáže žrať nervy. Napriek tomu, že vieme kde je, vidíme ho, je ako fantóm. Môžem však potvrdiť, že nie je nepolapiteľnou rybou. Veď vo veľkej miere tomu nasvedčuje fakt, že článkov a návodov na jeho lov za posledné roky rapídne stúpa.
Na konci čaká odmena
Len ten, kto sa zahľadí ďalej, cez výzor obyčajnej ryby z mäsa a kostí a nazrie do útrob duše tohto prefíkaného dravca pochopí, v čom spočíva tajomstvo boleňa a jeho lovu. Poviem vám, nie je to iba o rybe samotnej. Patria k tomu série úspešných expedícií i tých s koncom menej šťastlivým. Príroda a miesta na lov sa neustále menia, čo značne komplikuje jednoduchosť prívlače. A je to tak dobre. Iba hľadaním nových poznatkov a naberaním skúseností každou výpravou sa dokážeme dostať kúsok bližšie k bezzubej šelme. Pre čo najdokonalejšiu techniku je potrebné vyvinúť si podľa možností vlastný plán hry. Samozrejme, vstrebávaním faktov a trikov o love sme len a len vo výhode. Napokon až vyskladaním celej mozaiky prichádza odmena najvyššia. Boleň.
Rýchle ako gepard
Strieborné torpéda, rýchle ako gepard a so silou býka sa rady predvádzajú na povrchu. Dobrý lovec boleňov však vidí vo vode viac, ako len odraz belasej oblohy. Vidí pohyb beličiek pod hladinou. Vidí mraky, vietor, či blížiacu sa prehánku. Vidí zakalenie vody po nočnom lejaku. Vo svojej mysli vidí aj ozrutné bolene, ktoré kdesi brázdia priehradu. Môžu byť tu, priamo pod člnom, rovnako aj v zátoke pri starom dube, ako aj pri vpuste v plytčine. Aby tento dravec nebol iba úbohým preludom v hlave rybára, treba zužitkovať informácie, prípravy zo zimy. Čo by som si mal všímať pri love? Je toho neúrekom, čo môže rozhodnúť o osude výpravy. V mnohých prípadoch to človek navyše nemôže nijako ovplyvniť. Vyššia moc v podobe počasia rada pomieša karty. Je vždy na rybárovi, koľko z toho dokáže vyťažiť.
Počasie vs. rybár
Veľká časť z nás loví bolene na priehradách. Z toho tu preto teraz budem vychádzať. Domaša, Kráľová, Ružín… Všetko slávne mená. Bolene sa tu rodia, žijú i umierajú. Počas celého roka je potrebné sa popasovať s mnohými prekážkami. Azda najviditeľnejšou zmenou, ktorej sa zakaždým prispôsobujeme je ročné obdobie. Mení obyčaje každej jednej ryby. Silnými protivníkmi budú horúčavy, dažde, snehové prehánky… Odvekým rivalom snáď každého rybára je vietor. Ale prekážky v podobe počasia sa vedia raz dva prevteliť do neviditeľných pomocníkov, ktorí pripravia neopakovateľné momenty rybolovu.
Leto klope na dvere
Šestnásty jún otvára brány prívlače. Na revíroch doznieva jar, začína sa obdobie hojnosti. Opäť hrá svoju rolu konkrétne počasie. Malý poter je lákavá korisť, i keď zasýti iba vo väčšom množstve. Využíva slnkom prehriate plytčiny, tiché oázy pokoja. Tie sa dokážu razom zmeniť na rozbúrené vody, len čo dorazia bolene. Je dosť možné, že tie budú ešte v „jarnom režime“. Roky som sledoval, ako obyčajne svižné torpéda, pri záťahoch na drobce pripomínali iba pomalé mátohy. S otvorenou tlamou ako vysávače naberali malé jalčeky a belice. V tých časoch boli aj trofejné kusy naozaj plytko a pri krajoch. Fascinujúce divadlo. Musel som si dávať pozor, aby som svojim konaním nezničil túto scenériu. Zo začiatku som bolene prehováral na klasické boleňové voblery cca 7 – 9 cm. Nič svetoborné sa nedialo, maximálne sa naň vrhli rybky okolo 45 – 50 cm.
Jarná UL prívlač
Po prehodnotení systému som prišiel vyzbrojený pstruhovou výbavou. Prútik do 5 gramov, ako nástraha nymfa, jig, či smáčik veľkosti 2,5 až 3 cm. Odpoveďou na tento čudný prístup boli krásne dravce presahujúce 70 centimetrov, ktoré navyše na ľahké náradie spôsobili u mňa vlnu nadšenia a zmenili môj pohľad na boleniu prívlač. Nástrahy, ktoré vyhotovením znázorňovali hmyz, a nielen plôdik, žali úspechy u boleňov, ktoré sa doslova pásli a nie lovili. Jednoznačne vo vode spôsobili nevídaný jarný ošiaľ. Dokonca aj operené čudá na jigovej hlavičke bodovali. S odstupom času, ako sa blížilo pravé leto, sa dravé bolene roztrúsili po celej priehrade.
Leto na priehrade
Začiatok júla, pravé poludnie. Údolná nádrž na východe republiky ponúka oku človeka letný obraz. Vodnú hladinu križujú flotily rekreačných člnov a vodných bicyklov plných ľudí. Relatívne ticho narúšajú len motorové člny so solídnou porciou konských síl, ktoré kľučkujú pomedzi šliapadlá na ľudský pohon. Naproti tomu rybárske plechové pramice a člny, ktoré sa krajom vracajú z ranných výprav pôsobia až príliš ťažkopádne.
Moja chvíľa však ešte len nadchádza. Hladina sa po jemnom severnom pofukovaní náhle utíši. Každý, kto tu strávi pri vode dostatok času, vie, čo sa chystá. Búrlivý južný vietor je tu čo nevidieť. Mám zhruba 15 minút na presun loďou. Kde? Na bolene!
Vlčia svorka na love
Hladina pokojná, lístok sa nepohne, niečo rozčerí hladinu. Slnko vysoko nad kopcami. Paráda. Ale hlavne pre boleňa samotného. Ľahko sa vystopuje, ťažko sa dá uloviť. Medzeru medzi vetrom využívam na presun. Ostáva 15 minút. Dvíham ďalekohľad, rýchle ostrenie, mám ich! Malá skupina boleňov nepatrne krúži okolo nič netušiacich beličiek. Neútočia. Času je dosť, slnko svieti, beličky sa budú vyhrievať naďalej. Ani ja sa neplaším. Päť minút. Kruh sa zužuje, tri bolene sú ako vlky, vedia, že korisť bude ich. Vtom nápor vetra otáča provu člna z juhu na sever. Južný vietor je tu! Hladina sa rozkolíše. Toto je správna chvíľa, keď sa aj húf ospalých belíc dáva konečne do pohybu a vydáva sa preč. Chaos, zmätok. Situácie sa zmocním ja!
Aj vietor je pomocník
To už prvý z boleňov nevydrží. Rana ako z dela, gejzír vody dáva lovcovi jasný signál. Na karabínku vešiam okamžite hladinový vobler, štíhly a svetlý ako belička. Viditeľnosť na hladine je slabšia, ale nie je nad čím špekulovať. Triafam to približne tam, odkiaľ zakaždým vytryskne voda. Jedno, dve trhnutia a záber je na svete. Krásny boleň, boj sa môže začať. Vietor zohral veľkú rolu v tomto prípade. Pri vysokých teplotách a počas slnečných dní je v bezvetrí boleň akoby bez apetítu. Bezcieľne blúdi hladinou, občas ako ovčiarsky pes popoženie „stádo“ belíc vpred. Pretaviť vtedy záujem do záberu je niekedy priam nemožné. A to môžem skúšať čokoľvek. Popery, propery, dobre známe voblery na štýl Cultiva… Ak sa hladina mierne rozhádže, s dravcom síce strácam vizuálny kontakt, nevidím nikde povestné „véčka“ ale šanca uspieť rapídne stúpa.
Nezanedbať koncovku!
Tak či onak však určite použijem fluorokarbónovú nadstavbu – osobne mám rád FIN FLR Carbon 0,205. Pre tých jemnejšie ladených, alebo do naozaj čistej vody pokojne aj 0,18 mm. Zastávam však názor, že ak si idem po krajšiu rybu, nemienim riskovať, pokým to nie je na úkor záberov samotných. Neraz som v núdzi odchytal aj s 0,30 mm nadväzcom a nebol to vôbec 100 % fluorokarbón. Používam aspoň 70 cm, čo sa týka dĺžky. Nadväzec ukončujem menšou, ale pevnou karabínkou – jednoduchá – tzv. Fast lock snap. Pri rýchlosti, akou sa bolene presúvajú a aké sú náladové pri výbere koristi je nemysliteľné, aby som zakaždým v chvate zubami odhrýzal Grinner uzol.
Najkrajší lov na hladine
Hladinová prívlač je asi vrcholom, čo lov boleňov môže ponúknuť. Online prenos záberu cez trojhák až po blank prúta je silný zážitok, ktorý ma úplne dostal. Stáť na sedadle lode, polarizákmi sliediť po hladine. Oku nesmie nič uniknúť. Prút pripravený na nahodenie, otvorený preklápač navijaka. Je to ako poľovačka. Čakanie na správny moment. Prepasieš ho? Smola, až najbližšie.
Široká škála voblerov
Vrátim sa však ku hladine, lepšie povedané k nástrahám. Mne, ale najmä rybám sa zapáčili počas teplých dní jednoduché povrchové voblery. Duté bezlopatkové modely, ťažšie „voby“ s kolmou lopatkou a v neposlednom rade popery. Poviem pravdu, že málokedy dokážem perfektne odchytať deň iba s jedným typom. Zrána a na večer rád využívam akustické schopnosti poperov, keď často ani neviem, ako blízko dravce v skutočnosti sú. Cez deň sa spolieham na voblery bez lopatky a ak sú bolene plaché, keď sa k nim neviem dostatočne priblížiť loďou, siahnem po ťažkých kalibroch, ktoré majú naozaj slušné letové vlastnosti. Tie väčšie, okolo 9-10 cm majú aj 25 gramov!
Dokončenie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
