Loviť bolene aktívne a najmä pravidelne počas celého roka nie je vždy jednoduché. Sú to kilometre najazdené člnom po hladine, hodiny odsedené v člne. V horúčave, v chlade, vo vetre i v daždi. Možno 50 % z lovu figuruje rybár len ako sliedič a divák.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2017.
Aký prút zvoliť?
Tu sa preto v krátkosti pristavím pri prútoch. I keď všeobecne jemnejší prút krásne hltá kopance a vytvára opojný pocit pri zábere, na boleňa nie je vhodný. Pri mojom jarnom UL spôsobe je, samozrejme, náradie jemné. Zábery najmä z hladiny sú však často neopísateľne tvrdé údery, kde mi dobre že prút z ruky nevyletí. Nepreháňam, treba to jednoducho zažiť. Taký celoblank s vrhačkou okolo 30 g, v dĺžke 240 cm, bude to pravé orechové. Darmo, chytáme síce z člna, lenže neraz treba poriadny rozmach rukami, aby aj robustný vobler doletel tam, kam má. A špica musí vydržať. Už len stredne veľký navijak, rýchlejší prevod a ide sa na ne!
Záber nie je zásek
Pri love na hladine musíme počítať s kvantom nepremenených záberov a stratených rýb. Ľudský reflex je občas ťažké ubrzdiť a boleň, ktorému „horí tachometer“ často udrie veľmi nešikovne. Záber na 90 % zacítime, ale trojháky idú mimo, alebo sa slabo zapichnú. V porovnaní so šťukou, alebo sumcom s demolačnou silou čeľustí má náš boleň papuľu mäkučkú. Paradoxne, práve tento dravec mi kriví trojháčiky oveľa viac ako šťuka. Odporúčam preto ich častú kontrolu a výmenu. Navyše do kvalitných háčikov sa oplatí určite investovať trochu viac…
Hra s korisťou
V mnohých prípadoch som na pochybách, či vôbec sekám reflexívne ja, alebo to za mňa vybaví boleň, pretože viac mi ťahá oči krásne hlučné zalovenie. Je úchvatné, ako si niekedy nedá pokoja a búši do nástrahy niekoľkokrát za sebou. V týchto kritických okamihoch je rozhodujúce nespomaliť vedenie voblera, aby nezistil, že ho v skutočnosti vodíte za nos. Často to aj tak prekukne oveľa skôr. V niektorých situáciách mám doslova pocit, že predátor sa so svojou korisťou iba nevinne hrá. Vlna reže hladinu, následne boleň vyhodí vobler do vzduchu do výšky 30 cm a doráža ďalej.
Kedy udrieš, boleň?
Vezmime si však aj iný prípad na mušku. Stáva sa, že nástrahu sťahujem z horúcich miest k člnu a čudujem sa, že nič sa nedeje. Až blízko pri člne zisťujem, že v tesnom závese plastovej atrapy sa vlní dravec ticho ako tieň. Vo väčšine prípadov neútočí a trup lode ho zneistí a vyplaší. Pripisujem to faktu, že nástraha je málo zaujímavá z pohľadu ryby, ktorá ešte navyše nemusí byť aktívna na love. Dá sa to kompenzovať vhodnou zámenou voblera. Zažil som však aj prípady, keď sa boleň rozhodol „najesť sa“ až priamo pri člne. Doposiaľ mojim najkrajším takýmto momentom bolo, keď takto 80 cm boleň udrel asi 30 cm od člna.
Keď hladina sklame
Hladinový lov nie je jediný štýl, ktorým vieme bolene prekvapiť. A ani nie vždy je to spása. Karta sa totiž môže veľmi rýchlo obrátiť. Stačí, aby sa nám nad hlavami prehnal dážď. Pre život vo vode je to ako studená sprcha. Korisť sa stiahne dole a predátor zaujme rovnaký postoj. Vtedy je načase oprášiť klasické voblery. Nástrahy agresívnej „povahy“ zožnú asi najväčšiu slávu.
Noc nepatrí len zubáčom!
Letné večery po horúcich dňoch pôsobia príjemne osviežujúco. Súboje predátora s korisťou pokračujú aj v čase, keď jasný mesiac putuje po čiernej oblohe. Dokonalý boleň prichádza o svoju kráľovskú výsadu: Super zrak. Trenie bielej ryby je však natoľko silným impulzom, že ani tento hendikep nedovolí boleňovi zažmúriť oka. Dokazovať rýchlosť nemá zmysel. Nocou sa prikrádajú zubáče. Tajuplní predátori so sonarmi v hlavách dobre vedia, kde sa večer oplatí dať si porciu čerstvého mäsa. Hlúčiky malých rýb v blízkosti brehov privábia aj bolene. Klasické voblery, ale dokonca aj gumené kopytá budú fungovať. Pomalšie navíjanie a trpezlivosť skôr či neskôr vydajú prvú šupinu. Najplodnejší čas, ktorý mám odsledovaný, je v priebehu splnu, keď sa mesačný svit prederie aj cez tmavú hladinu.
Prvé pohrozenie chladom
Lesy sa čoraz viac zafarbujú do teplých tónov farieb. Prvé suché lístie jemne dosadajúce na zrkadlovú hladinu čistej vody nám pripomenie, že rok sa opäť akosi rýchlo prehupol do druhej polovice. Prvé výstrelky chladu síce pohrozia, ale sú ešte nevinné a potravy vo vode je zatiaľ dostatok. Striedavo boduje hladinový lov, i klasika, prípadne lenivejší trolling. Až studené hmlisté rána a teplé oblečenie veštia pravú jeseň. Pohľady prívlačiarov sa upriamujú najmä na šťuku, zubáča, či ostrieža. Ale čo „náš“ boleň?!
Je načase zmeniť systém
Na hladine by už nemal čo robiť. Displej sonaru plný mračien malých bielych rýb v 5-metrovej hĺbke hovorí za všetko. Hladinová prívlač je už iba vzdialenou hrejivou spomienkou na leto. Je tretí októbrový týždeň, rána sa už nesú v znamení ligotavého srieňa na tráve. To nás opäť núti presedlať na inú verziu prívlače. Klasické hlboko potápavé, alebo ak chcete „deep runner“ voblery niekedy neprinášajú želaný efekt. Jednak sa mi zdajú už trošičku prirýchle, ale aj ich pracovná hĺbka mi často nesedí. Rozkladám preto kratší jigový prút, pletenka na dvestovke navijaku vonia novotou. Tridsať centimetrov monofilu na koniec a gumový ripper. Som na nerozoznanie od lovcov zubáčov, ibaže cieľová ryba je riadne odlišná. Volím skôr prírodné farby gúm. Dymovo‑sivá, perleť, počas slnečných dní aj zelenohnedé odtiene. Lov v stĺpci je pomerne namáhavý preto nástrahu nechávam prepadnúť až na dno. Niektoré zábery ani nerozoznáme od kopancov zubáčov.
Šťukoboleň, alebo čudné jesenné zvyky
Stredobodom mojej pozornosti sú zátoky, kde sa v hojnom zoskupení zdržiavajú menšie rybky. Tak isto zvalené stromy napoly vo vode, napoly na brehu sú výbornými stanovišťami pre boleňa. Zistil som, že ten je často „zaparkovaný“ pod kmeňom podobne ako šťuka! Neveril som tomu, kým som jesenné bolene takto pravidelne nechytal! V polovici prípadov vobler len s mľaskotom padol na hladinu a v momente dostal zásah boleňom.
Zima je blízko
Napriek tomu, že sa v jesenný čas nenaháňam za siluetami na hladine, napriek faktu, že nepočuť rachot tučných obrov, je to pohodová rybačka. Úplné ticho. Ticho, ktoré je počas leta, a hlavne prázdnin, priam nemožné započuť. Na člne si vtedy naplno uvedomíme okolitý život prírody na brehoch i pod vodou. Opadaním posledného lístia vietor sviští pomedzi holé stromy. Zima je už blízko, boleňa je čoraz ťažšie nájsť aj v overených lokalitách.
„Komfort“ na člne
Ubehlo ďalších niekoľko týždňov. Autobatéria pri štarte ledva chytá, prvé kilometre v ľadovom aute ubiehajú pomaly. Motor sa konečne dostáva na prevádzkovú teplotu a z pohodlia sedadla si môžem vychutnávať zasnežené okolie. Po x‑tý raz mierim starou známou cestou na bolene. Áno, aj teraz v zime. Čaká ma ťažký lov, málo rýb, ale pokúsim sa vám ukázať, že to ide aj v mraze. Čln dostávam na vodu až po rozbití ľadového panciera. Darmo, zima je zima. Pohodičku, ktorú som opisoval v aute, by som na ľadovom člne márne hľadal. Všetko čo chytím do ruky, je studené.
Výber miesta – polovica úspechu – v zime platí dvojnásobne
Sťahujem sa do starých známych miest, kde sa zdržujú belice, ostrieže a iné ryby. Výber zimného loviska je prvou vecou, ktorá vo väčšine prípadov ovplyvní náš úspech! Tam s pomalým navíjaním, malými gumkami a obrovskou dávkou trpezlivosti zapínam prvého dravčeka. Miniboleň okolo 40 cm sa v týchto podmienkach môže pokojne rovnať sedemdesiatke z leta. Pre maximalizáciu šance na úspech zjemňujem náčinie. Kým na zubáče v decembri používam väčšie gumy a celkovo o máličko silnejšie prúty, teraz sa vraciam k „ultralajtu“. Jigová hlava okolo 5-6 gramov a kopýtko do siedmich centimetrov.
Taktika cez stĺpec
Zaujímavosťou je, že niekoľko záberov zvyknem dostávať v stĺpci. Preto využívam aj systém, keď nástrahu od dna vediem poskokmi priamo hore až k člnu. Opäť jeden zo systémov, ktorý som zistil iba praxou v teréne. Inak, slnečné jasné dni mi prinášali najlepšie výsledky. Slnečné lúče zrejme trochu rozhýbu aj strnulé dravce. Totiž ryba aj v zime musí žrať. Neprejedá sa ako v lete, ale aj pri maximálnom šetrení energie čosi spáli. Lov boleňa v zime je niekoľkonásobne úspešnejší na riekach. Tam pri správnej taktike si môžeme slušne zachytať aj v januári. Stojatá voda zamŕza pomerne skoro, preto sú moje postrehy v porovnaní s iným ročným obdobím u boleňov chabé.
Chráňme si aj bolene
Loviť bolene aktívne a najmä pravidelne počas celého roka nie je vždy jednoduché. Sú to kilometre najazdené člnom po hladine, hodiny odsedené v člne. V horúčave, v chlade, vo vetre i v daždi. Možno 50 % z lovu funguje rybár len ako sliedič a divák. Verte, že niekedy dve hodiny pozorovania naučia viac ako neustála prívlač s cieľom presvedčiť ich za každú cenu. Šikovnou technikou sa dá úspech nakloniť na našu stranu, ale hlavné slovo bude mať aj tak asi vždy ryba.
Ale tí, čo vydržia, určite neodídu naprázdno. Samozrejmosťou pri love by malo byť šetrné zaobchádzanie s rybou a následný návrat do jej živlu. Ulovil som totiž už veľa natrvalo poznačených jedincov. Zvyšná časť nemala ani toľké šťastie. S hákom v pažeráku, vlascom trčiacim z papule skončili svoju púť a to nemali ešte ani mieru. Aj boleň si zaslúži našu ochranu obzvlášť v časoch, keď je divoký záber a pohľad na rozbesnenú cievku navijaka na nezaplatenie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
