Chcel by som sa s vami podeliť o môj osobný vývoj v úsilí o ulovenie trofejného amura. Nie som žiadny skúsený lovec amurov, s touto rybou som sa doteraz stretol predovšetkým náhodou pri love kaprov. A práve preto si myslím, že opis cesty laika k úspechu by vari mohol byť pre niekoho užitočný...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Jarné a jesenné mesiace trávim najradšej na zahraničných výpravách za francúzskymi kaprami. Ale vlaňajší vývoj pandémie v Európe zapríčinil, že som musel zostať len v Čechách a loviť na domácich vodách. Vzhľadom na to, že rybárčenie bolo jednou z mála nezakázaných činností, tlak na miestne vody bol enormný, a to predovšetkým na rieke Labe, blízko ktorej žijem. Bolo treba vymyslieť nejaký alternatívny variant.
Zabezpečiť amurovi bezpečie a pohodlie na brehu je dôležitá vec.
Správne miesto a informácie
Neďaleko môjho bydliska sa nachádza jazero, ktoré je opradené bájami a mýtmi o veľkých amuroch. Ja osobne som žiadnu hmatateľnú informáciu o tom, že by to bola pravda, nemal. Iba také z počutia... Voda je to ale veľká, zarastená trávami a tŕstím, a to je pre amura určite dobré prostredie, takže nebol dôvod počutým správam neveriť. Na tomto jazere bol vcelku bežný rybársky tlak aj v tejto dobe, na čom mala podiel aj sťažená dostupnosť, lebo napríklad použitie vozíka bola nutnosť. Bolo teda rozhodnuté! Spoločne s mojím rybárskym kolegom sa tu pokúsime nejakého pekného trávožrúta prekabátiť.
Veľký, pevný a spoľahlivý podberák je základom úspechu.
Myslím, že to bola prvá zásadná vec, ktorá viedla k úspechu. Mám na mysli zdieľanie aktuálnych informácií s kamarátom. Zakaždým, keď sme ja alebo on na túto vodu vyrazili, dávali sme si vedieť napr. kde sme boli, aké bolo počasie, čo sme robili a aký bol efekt. Je to obojstranne výhodné, pretože nadobudnuté informácie a skúsenosti sú takýmto spôsobom zdvojnásobujú.
Jeden z tých väčších kusov, s ktorým súboj nemá konca.
Základná taktika
Prvá otázka bola – miesto. Na tejto vode sa loví len z odhodu, čo pri love kaprov väčšinou znamená: dostaň sa ďalej než ostatní rybári. A s amurom to nie je inak. Ryby sú plaché tvory a vždy im bude lepšie tam, kde majú pokoj. Druhá otázka bola vnadenie. Je to známa vec, že na amura je potrebné silne vnadiť; a to bude na dlhšiu vzdialenosť, než väčšina rybárov dokáže nahodiť, oriešok. Respektíve makačka, pretože hodlám vnadiť raketou. Musím uznať, že počas tohto honu na amury som sa naozaj zlepšil v nahadzovaní a vnadení raketou. Bolo to nevyhnutné, pretože tých hodov bolo naozaj veľa.
Pop-up namočený v Goo Red Energy, vznášajúci sa nad kobercom nízkych tráv, bol môj kľúč k úspechu.
Vybavenie na kŕmenie
Preto bolo potrebné prispôsobiť aj výbavu. Pre vnadenie to bol tvrdý 4,2 lb spodový prút (zakrmovací prút), zosilnený spodový navijak (navijak s plytkou cievkou na dlhé hody) a šnúra Spod Braid 0,16 mm. Na nej naviazaná šoková 30 lb šnúra Arma Kord. Na spojovacom uzlíku odporúčam nechať dlhšie konce. Uzlík sa lepšie ukladá na navijak a prelietava očkami bez výrazného drhnutia. Najlepšie sa mi osvedčila raketa Spomb Large. Tú odporúčam opatriť plaváčikom, pretože sa môže jednoducho stať, že sa vám šokový vlasec alebo šnúra omotajú okolo očka prúta a raketu odtrhnete. Potom je dobré, keď vďaka plaváku zostane na hladine. Vietor ju donesie k jednému z brehov a neskončí na dne jazera.
Nielen amur si zaslúži pohodlný a bezpečný pobyt na brehu.
... a na lovenie
Ďalšia súčasť výbavy, ktorú neodporúčam vynechať, je ochrana prsta tzv. náprstkom. V dôsledku hmotnosti rakety je pri ďalekých hodoch reálne nebezpečenstvo zarezania vlasca alebo šnúry do nechráneného prsta. S tým súvisí ďalšie dôležité odporúčanie pre bezpečné ďaleké hody. Tým je dotiahnutie brzdy navijaka tzv. na krv. Zarezanie do prsta sa totiž stáva práve preto, že vlasec pri náhode prekĺzne na nedotiahnutej brzde. Samotné lovné prúty používam 3,6 m 3 lb; skúšal som 3,9 m 3,5 lb, ale oveľa lepšie to s nimi pre mňa nebolo, ba naopak. Nemal som dostatočnú silu na to, aby som dostal tieto tvrdé a dlhé prúty do správnej odhodovej kompresie. Každému sedí niečo iné, preto si to treba vyskúšať, ak je to možné. Dôležité je tiež použitie správnych olov ku konkrétnej dĺžke a libráži prúta. Mne to najlepšie lietalo so 110 g slzami.
Tento amur okamžite po zábere vo vzdialenosti viac ako 100 m vyskočil celý z vody ako delfín a aj na tú vzdialenosť sa zdal byť obrovský. Podlomili sa mi kolená, keď som to videl. Toto je môj osobný rekord, 23 kg, naozaj nádherné obrovské zviera. Bolo mi cťou sa s ním stretnúť.
Montáž
Už niekoľko sezón je moja najobľúbenejšia montáž pre odhodové chytanie helikoptérový systém so záveskou Heli Safe. Vyhovuje mi jej spoľahlivosť pri funkcii odpadávaní olov, aj možnosť zaaretovania olova napevno, keď odpadnutie olova nie je potrebné. Keď viem, že budem chytať v trávach alebo iných prekážkach, nechám olovo odpadnúť, aby som o ryby neprichádzal. Ak však chytám na dne bez prekážok, zabezpečím závesku priloženým krúžkom a o olová zbytočne neprichádzam. Závesku som naviazal na olovenú šnúru a na nej voľne pohybujúci nadväzec zaistený únikovým stopperom. Tento stopper je skvelý v tom, že sa skladá z dvoch častí, pričom po odtrhnutí celej helikoptérovej montáže umožní rybe zo systému uvoľniť nadväzec a neskončí zamotaný niekde vo vetvách. Vzdialenosť stoppera od závesky závisí od dĺžky tráv, v ktorých hodlám loviť. Nadväzce som skúšal rôzne, prevažne na plávajúce alebo neutrálne vyvážené nástrahy, ale najúspešnejší bol jednoznačne nadväzec Ronnie rig alebo Hinged Stiff rig.
Pri kratších vychádzkach
je dobré pre dosiahnutie
rýchlejšieho záberu nástrahu
zatraktívniť použitím PVA
alebo obaľovacej pasty.
Háčikov som vyskúšal viac, pretože som o niekoľko rýb prišiel pri výbušných amurích výpadoch. Zo začiatku som skúšal Wide Gape alebo Choddy vo veľkostiach 6 – 2 v kombinácii s rôznymi veľkosťami plávajúcich nástrah. Ale vzhľadom na to, ako amur špecificky berie nástrahu (nenasáva ako kapor, ale akoby zobe), najlepšie sa mi osvedčil háčik Krank veľ. 4 s malou plavačkou 12 mm namočenou v Goo Red Energy.
Výber miesta a taktika vnadenia
Najskôr som sa snažil markerom nájsť čisté dno medzi trávami, aby som mal istotu, že to celé nie je niekde zapadnuté. Dištančnými tyčami zmerať vzdialenosť, tú si potom odmerať a označiť na lovných prútoch, jednoducho – chytať s precíznou presnosťou. Bohužiaľ, úsilie vynaložené v snahe o presné vnadenie a potom umiestnenie montáží na čisté miesta neniesli očakávané výsledky. Zameral som sa teda na kŕmenie a vytváral veľmi atraktívne kŕmne zmesi rôznych partiklov zaliate sladidlami, ovocnými esenciami alebo zasypaných cukrom, a to samozrejme vo veľkom množstve, pretože, ako je všeobecne známe, na amura je potrebné veľa kŕmiť. Nejaký záber sa dostavil, ale stále to nebolo ono.
Rozhodol som sa zmeniť taktiku a nehľadať úplne čisté dno, ale chytať priamo v tráve. Našiel som si časť jazera, kde bol nízky koberec tráv v zhruba 3-metrovej hĺbke, nakŕmil som naň 4 kg partiklu a poslal tam jeden prút, na ktorom som stopper posunul na cca 1 m od závesky, aby som mal väčšiu istotu, že nadväzec zostane ležať na tráve.
Úspešná séria záberov
A prvý záber – na moje prekvapenie – prišiel ešte v priebehu kŕmenia. Tým sa odštartovala séria rýchlych záberov. Išlo len o to, ako rýchlo dokážem rybu zdolať a vrátiť prút na svoje miesto, lebo potom prišiel záber do cca 15 minút. Po necelých dvoch hodinách zábery úplne ustali, tak som začal znova kŕmiť, ale ryby už odišli a ďalší záber neprišiel. V každom prípade to bol úspech – 4 zdolané ryby za dve hodiny. Možnože, keby som stíhal zároveň kŕmiť a ryby tak udržať na mieste dlhšie, mohlo byť záberov ešte viac. Ryby sa zdali byť naozaj pri chuti. Alebo to celé bola len náhoda, ktorá sa už nebude opakovať...? Pokiaľ sa táto situácia bude opakovať, tak plán bol jasný: kŕmiť aj v priebehu lovu.
Meteosenzitívny amur
Samozrejme, po tejto úspešnej vychádzke nasledovalo niekoľko ďalších, keď sa vôbec nedarilo, či už kvôli počasiu alebo len ryby boli v inej časti jazera. Je jasné, že základom akéhokoľvek rybárskeho úspechu je lokalizácia. Žiaľbohu, nepodarilo sa mi na tomto jazere vypozorovať žiadnu pravidelnosť v pohybe rýb, či už z dôvodu väčšieho ruchu okolo jazera alebo celkom monotónneho prostredia. Jediné, čo som vypozoroval bolo, že na ich apetít malo vplyv počasie. Úplne najlepší bol teplý deň pod mrakom
a s neveľmi silným vetrom. Nakoniec sa mi v jeden taký deň podarila neuveriteľná séria amurov.
„Preamurované!“
Po hodinovom hádzaní raketou prevažne repky, ktorá je veľmi jemná a krásne zapadá do trávy – takže amury budú mať trochu väčšiu prácu ju všetku vyzobať – začal sa kolotoč záberov, zdolávanie, púšťanie, občas fotenie, nahodenie a zakŕmenie. Zábery prichádzali do neuveriteľných piatich minút, ešte som si z toho robil srandu a pri ukladaní prúta do vidličiek hovorím: „Tak za päť minút sa uvidíme...“ Takto to išlo celé popoludnie. Asi štyri hodiny v jednom kole, takže ku koncu som toho mal už vážne dosť a nebol som schopný z toho dňa dostať úplne všetko, čo bolo možné. To skôr amury dostali všetko zo mňa! Sú to ozajstní bojovníci, ktorí sú schopní vám rozlámať ramená podberáka alebo pretrhnúť sieť, nafackovať vám na podložke alebo škaredo ublížiť sebe a z toho žiadny slušný rybár nemôže mať radosť.
Tygrí orech amurom všetkých veľkostí naozaj chutí. Odporúčam vyskúšať.
Narábajte s ním šetrne...
Preto apelujem na všetkých, ktorí sa hodlajú venovať lovu týchto krásnych veľkých rýb... Kúpte si veľký a spoľahlivý podberák. Veľkú podložku, ideálne s bočnicami a vrchným vekom proti vyskočeniu. Pripravená nádoba s vodou na polievanie ryby má byť samozrejmosťou. Ryby do podberáka navádzajte naozaj unavené a zdolané, pretože často sa nechá amur doviesť do podberáka skoro bez boja a neunaveného amura vážne nechcite mať v podberáku ani na podložke. Na podložke sa usilujem mať ho čo najkratší čas, je totiž o dosť náchylnejší ako kapor. Ak je to možné, použite prsačky a odfoťte sa s ním vo vode. Je to dobré aj pre prípadné rozplávanie, ktoré je často potrebné, a to tak, že držím amura za chvost, aby sa nepretáčal a mierne s ním pohybujem dopredu a dozadu. Do žiabier sa mu tak dostane viac okysličenej vody. Pustím ho až vtedy, keď cítim, že už má snahu sám odplávať.
A to je predsa to, čo naozaj chceme – vidieť tohto bojovníka
v poriadku odchádzať.
Rybačka prináša zážitky!
Ak by som mal môj lov amurov zhrnúť, napokon sa mi ani nezdal nijako zvlášť zložitý. Viem, po bitke je každý generál, ale myslím si, že keď človek pozbiera všetky správne diely skladačky a k tomu pridá trochu času, trpezlivosti a šťastia, potom si užije veľkú zábavu plnú adrenalínových súbojov, ktorá za tú námahu naozaj stojí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
