Vraj, čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel. Ale vôbec to nemusí byť až v starobe! Svedčí o tom aj príbeh mladej dievčiny, ktorá už ako dieťa objavila čaro rybačky. A hoci to puberta na chvíľu „upozadila“, napokon sa predsa potvrdilo: kto raz spoznal krásy tohto koníčka, toho láska k rybačke len tak neopustí!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2021.
Ahojky, volám sa Jessica Libická a som členkou teamu Beastcarp. Na Slovensku túto značku určite veľmi dobre poznáte. Mám 26 rokov, pochádzam z Prahy, ale k Slovensku mám veľmi blízko, pretože polovica mojej rodiny má slovenskú národnosť. Milujem prírodu, takže, ak mi to práca a čas dovolia, som ustavične niekde mimo mesta – buď na rybách, alebo na horách, kde sa venujeme s priateľom horskej turistike.
Tak povedz, aké sú tvoje prvé spomienky na rybárčenie?
To už bolo pred mnohými rokmi... Bola som ešte malé dievča a každé leto sme jazdili s našimi na Orlík. Chodievali s nami aj priatelia mojich rodičov – rybári, a to som s nimi presedela celú dovolenku pri rybačke. Bavilo ma pozorovať ich. Od vody ma zakaždým vyhnala až mama, vraj: večierka...!
Čo ťa k rybačke pritiahlo a stále je pre teba príťažlivé?
Život vo veľkom meste je niekedy hektický. Potrebovala som nejaký únik od každodennej rutiny... Na rybách nemusím riešiť nijaké pracovné problémy a v hlave mám iba otázky, čo bude dnes rybám chutiť, či boilies alebo popinky? Či mám použiť nadväzec Ronnie rig alebo nejakú klasiku?
Máš svoj obľúbený revír?
Áno, Orlickú priehradu, k tejto vode mám vzťah od detstva, ako som už naznačila v odpovedi o mojich začiatkoch. Počas mojej puberty sa prestalo s rodinou jazdiť na Orlík a k rybárčeniu som sa vrátila až potom, keď som spoznala môjho priateľa. Budete sa asi čudovať, ale je to rybár a naša prvá dovolenka bola práve na Orlíku!
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody?
Nepovedala by som zážitok, ale skôr príhoda – rada by som sa o ňu s vami podelila. Niekedy sa sama seba spytujem, či nie som blondína (týmto sa všetkým blondínkam verejne ospravedlňujem), ale skúste si predstaviť, že si na rybách trošku zdriemnete. Neberie to, tak len na chvíľočku zatvoríte oči..., no a zrazu – počujete pípaky! Vyletíte z bivaku, v zápale schytíte prút, navíjate, ale cievka sa točí zľahka a pípak stále reve. Otočíte sa a v tom vám to dôjde – z druhého navijaka sa už pomaly dymí, vy držíte zlý prút! Odhodíte ho, ibaže medzitým, čo ste mali záchvat smiechu, kapor sa zbavil háčika a vy nemáte nič...! Ostali len dva prúty, ktoré musíte znovu nahodiť a čakať na ďalší záber. Po tejto skúsenosti som si dala predsavzatie, že už nezažmúrim oko. Tak uvidíme, či sa mi to podarí.
Máš nejaký svoj rybársky sen?
Nikdy som nad tým nepremýšľala. Rybárčim pre radosť, ale iste by som chcela chytiť kapra, ktorého na našich vodách nikto nechytil. Taká váhová kategória 30 kíl plus by nebola zlá...
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to nevonia najpríjemnejšie?
Mám rada prírodu a dobrodružstvo a kaprárina mi dáva oboje. To, že sa zašpiním alebo po týždni pri vode „voniam“ ako kapor, mi vôbec nevadí. Napĺňa ma to a dáva mi to zmysel života.
Aká je tvoja obľúbená montáž?
Rada chytám na method feeder s peletkami alebo wafterkou pod háčikom a potom mám rada aj klasiku na panáčika. Každopádne mi nesmie pri vode chýbať boilies od Beastcarp a dobrá nálada.
Predpokladám, že chodievate na rybačku aj s priateľom...
Áno, jazdíme na ryby spoločne. Nemám dobrý pocit, keď som pri vode sama, nechcem v dnešnej dobe riskovať. Nikdy neviem, čo sa môže prihodiť. Keď ideme k vode na dlhší čas, berieme so sebou aj našu mačku.
A čo žiadosť o ruku? Na rybačke a pri západe slnka...?
Romantickejšie miesto pre mňa asi nie je, takže áno, na rybách by to bolo perfektné. A aký okamih vystihnúť, aby to bolo dokonalé? Rozhodne moment, keď zapadá slnko – na takú žiadosť o ruku sa nehovorí nie. To by ma naozaj dostalo.
Chodíte na ryby aj keď je vonku „pod psa“?
Nebudete veriť, ale zakaždým, keď ideme na ryby, tak väčšinou prší. Ja som už na toto počasie zvyknutá. A navyše, keď v lete prší, lepšie mi to berie.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je iba pre mužov?
Vidím to skôr naopak. Už sa mi stalo, že pár mužov malo problém s tým, že ako žena chytám ryby, ale aby som nehovorila len o negatívnych komentároch, prevaha mužov mi posiela na diaľku podporu a ja im všetkým veľmi ďakujem.
Ako na teba reagujú muži?
Chcela by som najskôr hovoriť o ženách. Niektoré majú podľa mňa pocit, že zdieľaním fotiek na sociálnych sieťach hľadám muža a používam to ako zoznamku. Chcela by som ich vyviesť z omylu. Dámy, ja už parťáka do života mám. A muži? Reagujú rôzne, ako som už písala vyššie... Niektorý rybár sa chce baviť o rybách, no a iný zasa... Veď to poznáš.
Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Chcela by som im poďakovať. A ženám by som chcela odkázať, aby sa rybárčenia nebáli a pridali sa, bolo by fajn, keby nás bolo viac. Petrov zdar! Ak vás ešte stále – aj po prečítaní tohto rozhovoru – zaujíma, ako sa mi v rybárčení darí ďalej, môžete ma sledovať na Facebooku alebo na Instagrame, kde som ako Jessica.duff24.
Ďakujem za rozhovor, Jess! Prajem ti všetko dobré a nech ti pribúdajú kilá... Teda, na úlovkoch myslím. A nech ti pri vode nikdy nechýbajú dobrá nálada, tvoj priateľ a, samozrejme, mačka!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
