Snažím sa viesť evidenciu chytaných rýb, ako aj ich prírastky. Tak ako to býva aj na iných lokalitách, aj na Sahare sú ryby, ktoré sa chytajú veľa, potom ryby, ktoré sa chytajú raz dvakrát do roka, potom sú ryby, ktoré sa chytia výnimočne, napríklad raz za päť rokov, ale veľa rýb sa nechytilo vôbec.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.11.2017.
To bola vec, ktorá ma zaujímala asi najviac pri ich vysádzaní. Prečo sa niektoré ryby chytajú opakovane, niektoré menej a niektoré vôbec? Sú múdrejšie a hlúpejšie ryby? Sú hladnejšie a menej hladné? Alebo niektoré prijímajú len prirodzenú potravu?
Prečo len pár jedincov ročne?
Vo svojej evidencii si dokumentujem zaujímavé ryby a čakám, keď sa chytia a ako sa im darí. Na niektoré čakám už šesť rokov a akoby sa po nich zľahla zem. Keby som ich čas od času nevidel pod hladinou, myslel by som si, že uhynuli. Keď som naposledy počítal kapry, ktoré sa ešte nechytili, tak to číslo je cez 100 a to na 20 ha nie je práve malé množstvo. Sú to ryby, ktoré sme si zdokumentovali pri vysadení. Sú medzi nimi prevažne kapry so zaujímavým ošupením, potom ryby z Kanárskych ostrovov, pár zaujímavých exemplárov, ktoré sme vtedy zakúpili na juhu Talianska a napríklad vzorové riadkače okolo jedného metra. O amuroch sa už ani nebavím, tie sa chytajú veľmi málo a možno je to tým, že sa na ne málokto špecializuje. Saharu obývajú celkovo tri druhy amurov v hojnom zastúpení a väčšina z nich presahuje hmotnosť 15-20 kg. Viete si predstaviť, koľko potravy taký húf potrebuje? Prečo sa chytí len pár jedincov ročne? Nad Saharou, asi ako nad každým iným revírom, je mnoho otáznikov. Niektoré z nich mi naozaj nedali spať, aj preto som sa prvýkrát rozhodol vyraziť na náš klubový revír na dlhší čas. Mojím cieľom bolo uloviť niektoré z ešte nechytených rýb. Na chytanie som si vybral veľký ostrov, kde som mohol mať absolútny pokoj a je to veľmi strategické miesto na jarné lovenie. Tiež som vedel, ktoré nástrahy fungujú a ktoré vnadiace taktiky sú pre ryby skôr varovným signálom. Mal som pripravených niekoľko variantov, ktoré rybári bežne nepoužívajú, alebo ktoré som odsledoval ako úspešné.
Taktiky kŕmenia
Prvý z nich bolo predkŕmenie jedného hlbšieho miesta, kde sa veľmi nechytá a mal som v pláne ho vnadiť pravidelne po istý časový interval. Plán bol čo najrýchlejšie vytvoriť v rybách dôveru v miesto a prút tam smerovať až v priebehu týždňa, až si budem istý, že sa kapry na mieste kŕmia. Ono hneď prvý deň urobiť záber na vybranom mieste je určite povzbudzujúce, ale rozhodne varovné pre ostatné napríklad „múdrejšie ryby“, ktoré čakajú neďaleko. Ako návnadu som použil Sea Food 24 mm a rozhodol som sa pravidelne kŕmiť kobrou prevažne cez deň, aby som si rybu naučil skôr k denným záberom. Druhou taktikou bolo rozkŕmenie miesta iba malými peletami a rozpustným boilies Fish Activ a chytanie na menšie nástrahy, ako je mini boilies, malé pop‑up nástrahy. Návnadami som mal v pláne navnadiť väčším množstvom z člna, potom už len z brehu použitím rakety. Myslím si, že niektoré ryby zbierajú iba jemné čiastočky potravy, a preto ich s klasickými nástrahami ťažko chytíme. Niektorým kaprom tiež z nejakého dôvodu chýba pažerák a tie sú odkázané len na zbieranie mäkkej, menšej potravy. Možno aj to je dôvod, prečo sa niektoré ryby nechytajú. Tretia taktika bola hľadať rybu len s PVA pančuchou a jednou atraktívnou nástrahou na spôsob Zig‑Rig v stĺpci (cez deň) alebo pop‑up päť centimetrov nad dnom (cez noc). Tento prút som chcel mať pripravený v prípade, že v mojom okolí niekde vyskočí kapor. Cieľom bolo okamžite nahadzovať do rovnakých miest. No a štvrtá taktika, tá ma zaujímala vôbec najviac a to vnadiť a chytať na partikel. Do Sahary ročne napadajú desiatky ton kukurice, pšenice a repky, ale je len mizivá časť rybárov, ktorí na partikel chytajú.
Sahara je veľmi zradná
Počas viac ako týždenného chytania sa mi podarilo Saharu spoznať inak než ako hospodár. Niektoré zámery mi fungovali podľa plánu, od iných som očakával oveľa viac. Bolo by to na mnoho stránok, keby som mal opísať svoje dojmy a poznatky. Bol to neuveriteľný zážitok. Na Sahare trávim veľa času, ale tak trochu inak. Prvýkrát som vyrazil normálne na ryby. Vždy som rybárov iba sledoval a predstavoval si, ako by som chytal ja, čo by som asi robil, ako by som kŕmil. Sahara je veľmi zradná. Trebárs vlani viac ako polovica rybárov odišla bez záberu. Pravdou je, že svoju výpravu som si načasoval, ako najlepšie som mohol, takže som bol v pravý čas na správnom mieste. Som rád, že to vyšlo. Už len to stretnutie s kaprami, ktoré som s priateľmi vysádzal pred rokmi, no to bolo niečo, čo sa nedá opísať. Bola to pre mňa absolútne iná rybačka. Nikdy ma príliš nelákalo chytať vo „svojom“ revíri, ale tie momenty, keď som podoberal ryby a bol zvedavý, ktorá z nich to je a ako sa jej darí, to je niečo, čo neviem ani vyjadriť a čo som zažil vôbec prvýkrát. Podarilo sa mi chytiť celkom päť kaprov, ktoré sa ešte nikdy nechytili. Medzi ne patril aj jeden modrastý lysošupináč, ktorého som do Sahary vypúšťal z dlaní so slovami, že sa raz stretneme. A táto predpoveď sa naozaj o pár rokov neskôr naplnila. Keď držíte v rukách dospelú, dobre prosperujúcu rybu, ktorú ste vychovali od plôdika, môžete byť silní ako chcete, ale ja som jednoducho uronil slzu. Nehovorím len tak do vetra. Za ryby v Sahare by som dýchal a vždy sa modlím za to, aby im niekto niečo neurobil. Ako hovorí náš správca a hospodár Martin Hájek, najradšej by som bol, keby u nás rybári chytali bez háčikov! Sahara má, dúfam, budúcnosť pred sebou, čaká nás ešte dosť práce a učenia. Na živote Sahary sa podieľa mnoho ľudí a je len na nás, a tak trochu aj na vás, ako sa bude uberať ďalej. Preto všetkým rybárom, ktorí sa správajú k rybám s maximálnou opatrnosťou ďakujem, a tým ostatným znova pripomínam, prosím, nejazdite k nám! Prajem všetkým veľa krásnych, nikým nerušených chvíľ pri vode a nezabudnite: „Na konci je vždy ryba, ale najkrajší je príbeh, ktorý jej predchádzal“!
Stretnutie po rokoch bolo veľmi emotívne. Kŕmili sme ich v akváriu, ako plôdik priamo z ruky a do Sahary sme ich nasadili o chvíľu neskôr na hmotnosti 0,5-1 kg. Kapor menom „Háčik“ mi urobil neskutočnú radosť. Darí sa mu skvele!
Neskutočne ma baví sledovať správanie sa rýb. Zaujímavé je, že niektoré ryby sa rady družia a žijú vo väčšom húfe a iné sú samotáre. Potom sú napríklad húfy, ktoré sa rozdeľujú na lysce, šupináče a skupiny rýb, ktoré sú vekovo rozdielne. Potom je tu skupinka riadkových kaprov, ktoré fungujú ako samostatná zohraná jednotka a nepúšťajú medzi seba žiadne iné ryby ani pri trení. Povedal by som, že to sú jedny z najzložitejšie chytaných rýb. Pri svojej výprave som ich videl skákať na hladine a čakal na správny okamih, keď som im do cesty vhodil jedno neodolateľné „sústo“. Výsledkom bol okamžitý záber od jednej z najžiadanejších rýb Sahary. Áno, ryba menom „Kuku Fish“ sa nechala nachytať...
Moje kŕmne miesto navštívil aj tento lysček. Pamätám si na neho v odchovnom bazéne. Bol zo všetkých najmenší a príliš nerástol, ale dali sme mu šancu a vypustili ho do Sahary. Posúďte sami, ako sa mu darí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
