Stav rybárstva na rieke Nitre
nezadaný
24.05.2010 (6/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V blízkej minulosti, ešte pred 15 – 20 rokmi, bola rieka Nitra jednou z najrybnatejších vôd celej republiky. Jej najhornejší tok s prítokmi, najmä s Nitricou, Handlovkou a Bebravou, bol pstruhovým rajom, kde kilové i väčšie úlovky boli bežným zjavom. Po pomerne krátkom, ale tým požehnanejšom pstruhovom pásme nasledoval asi 40 – 50 km úsek mrenový, preplnený mrenou, jelcom, podustvou a veľmi dobre aklimatizovaným kaprom. Ďalší tok, približne od vtoku Bebravy až po vtok do Váh-Dunaja, hostil okrem spomenutých rýb šťuky, sumce, bolene, cejny, okúne, liene a miene (mníky), o drobnej rybnej plevely ani nehovoriac. Postrádali sme iba hlavátku a zubáča (candáta), čo je však pochopiteľné pri pomalom toku, pomerne prikalenej vode a najmä pri mäkkom, bahnitom podklade dna.
Športové i nešportové rybárenie kvitlo a nebolo ponôs. Braly dobre i tak náladové kapre a to v takej miere, že v okolí Nitry nebolo zvláštnosťou, keď priemerný rybár absolvoval v jednej kaprovej sezóne 40 až 60 kaprových záberov.
Už temer legendárne znejú zkazky o úlovkoch extrakapitálnych sumcov od 30 do 60, ba neraz až do 100 kg.
Jelcov a mrien boly priam hekatomby. Špecialisti pýšili sa úlovkami i nad 5 kg kusovej váhy. Avšak aj priemerný rybár dosiahol vždy značných úspechov čo do kvality i kvantity úlovkov. Popretrhané šnôry, polámané prúty plne dokumentovaly mohutnosť a bojovnosť obyvateľov rieky.
A takto by som mohol ešte v dlhej óde ospevovať hojný „Lovu zdar!“ rybárov Ponitria pri love šťúk, bolenov, cejnov, okúňov, podustiev atď. Nuž, boly časy, boly, ale sa minuly. Prišiel všemocný priemysel, prišly nepriepustné hate (splavy), turbíny a regulácia. Rybársky raj míľovými krokami blíži sa ku stavu, v ktorom stane sa rybárskou púšťou.
Začalo to shora. Handlovské uhoľné bane používajú temer všetku vodu potoka Handlovky pre svoje ciele. Snáď polovicu vrátia toku, lež v akom stave! Z kryštálovej vody stane sa obratom ruky zapáchajúca tmavohnedá záhadná tekutina, presýtená do krajnosti uholným prachom a pieskom. Táto „voda“ nie nepodobná pravej tureckej káve – i čo do hustoty – v krátkom čase vyčistila na 100 % až 20 km prvotriedneho pstruhového pásma. Pocítil to však aj ďalší tok potoka, odkiaľ sa vysťahoval najskôr kapor, potom mrena, podustva a napokon i jelec. Dačo jelcov, hladujúcich, vychudnutých vytrvalcov zostalo, je to ale iba nepatrný zlomok voľakedajšieho bohatstva. Celá Handlovka, temer 30 km skvelého rybárskeho úseku je dnes zapáchajúcim zabahneným kanálom s odpornou hnedou tekutinou. Hlbočiny, jamy, tône zanikly, zanesené sú tlejúcim slizkým bahnom. Voľakedy bystrý potok klesol na úroveň kloaky.
Zhubný účinok znečistenia prenáša sa aj na rieku Nitru. Zkalenie je tak intenzívne, že ďalších 30 km toku Nitry prakticky stáva sa tiež neznesiteľným pre väčšinu rýb. Dakedy chýrne stanovištia kaprov, mrien a podustiev osirely.
Po prijatí ďalších čistých prítokov, najmä Nitrice a Bebravy voda sa zčistí natoľko, že už začína normálnejší rybí život, avšak chemický rozklad smesy má nemalý vpliv na vývoj poteru i planktonu a niemenej i na životné podmienky dospelých rýb. Z roka na rok klesajúca rybnatosť je toho výmluvným dokladom.
Druhou, ešte smutnejšou kapitolou je pravideľné otravovanie rieky splaškami chemických podnikov v Novákoch. Pokým zkalovanie vody uholným prachom katastrofálne zasiahlo iba Handlovku a najmä pstruhový úsek a v ďalších iba postupne vytláčalo ostatné ryby, tento podnik, zvlášť zpočiatku svojej činnosti, zapríčiňoval hromadné otravy. Dnes už nedochádza k tak otriasajúcim katastrófam, však nie tak zásluhou továrne, ako skôr okolností, že na desiatke km pod výtokom továrne proste niet rýb. Zhubný účinok jedovatých splaškov dokazuje úžasný pokles rybnatosti celej rieky až po vtok do Váh-Dunaja.
Treťou je koželužňa v Bošanoch, ktorá dovršuje zkazonosné dielo predošlých. Už nepriaznivý osud tomu chcel, že vždy, asi na 40 km toku, teda, keď by sa už dalo očakávať zčistenie a tým aj zlepšenie podmienok, vyvstáva nový zdroj skazy.
K uvedeným radia sa nepriestupné splavy, hate, rozložené po dĺžke toku, turbíny a napokon regulácia, postupujúca shora i zdola. To sú už posledné klince do rakve povestného rybárstva Ponitria.
Ťažké rany utrpené vojnovými udalosťami ani podrobne nespomínam. Boly ony kruté, ale nie sú nevyliečiteľné. Trocha obetí, zvýšené zarybňovanie, niekoľkoročná zdržanlivosť, stačily by zahojiť ich.
Neporušený zastáva nateraz iba horný tok o dĺžke asi 30 km a okrem početných menších potokov povestná Nitrica a Bebrava. Sú to však nepatrné zbytky dakedajšieho rybárskeho eldoráda. Zostali iba spomienky a v srdci horkosť na mocných tohoto sveta.
Rybári i širšie obecenstvo priamo či nepriamo zainteresované, podnikali hneď zpočiatku, čo len v skromných silách stačilo, však proti všemocnému veľkopriemyslu bol to boj vopred prehratý. Dodnes niekoľkotisícové odškodné je jedinou, nehojivou náplasťou, ktorú dostáva rybárska spoločnosť najviac postihnutého kraja. Ináč všetka, v celku skromná obrana bola neúčinná, keďže o boj vo vlastnom slova smysle tu nešlo. Boli sme primalí, prislabí.
V skryte zahorklej rybárskej duše kriesi sa nesmela iskierka nádeje, že nové časy uštedria i nám dačo z veľkých darov. Veď ide primerane k mohutnosti podnikov iba o nepatrné investície na zriadenie filtračného zariadenia. Pre podniky, opatrujúce miliardové majetky, náklad s týmto spojený bol by vpravde iba malým zaťažením.
Na druhej starne vrátila by sa rieka svojmu, prírodou určenému cieľu. Stala by sa zas ozdobou. Zasa by skytala v parných letných dňoch osviežujúci kúpeľ tisíckam našej mládeže. Nebolo by neustálych sťažností hospodárov, gazdín, zdravotných orgánov a celej rady nespokojencov priľahlých obcí temer na 60 km toku, kde prakticky voda rieky nemôže sa použiť k ničomu. A napokon ožily by zasa hlbiny i prúdy, vyjasnily by sa desiatky rokov primračené tváre armády rybárov od Handlovej po Dunaj.
Staré, dobré rybárske časy sa už nevrátia, nemôžu sa vrátiť, ale keď len polovica toho bohatstva sa vráti, čo voľakedy napľňalo rieku, budeme spokojní.
K novým nádejám volám Petrov zdar!
Hrabovský, Československý rybář 1/1947
Článok uverejňujeme v pôvodnej verzii, v originálnej dobovej úprave, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
