Podporili by ste zavedenie niekoľkoročného obdobia zákazu privlastnenia si určitého druhu ryby? Napríklad z dôvodu obnovy generačného húfu, nízkeho stavu daného druhu v revíri, alebo prvotného zarybnenia.
nezadaný
27.05.2016 (6/2016)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
ING. Tibor Dobiaš - vedúci oddelenia štátnej správy rybárstva MŽP SR
V zásade k takejto forme obmedzenia lovu rýb, cieľom ktorého by bolo zabezpečenie genofondu a teda populácie určitého druhu ryby v danom toku, ktorého stavy očividne klesajú, nemám výhrady. Treba mať však na pamäti, že si to vyžaduje aj právnu úpravu. Ja by som však vedel ísť ešte ďalej a nepotrebujeme v tomto ohľade upravovať zákon o rybárstve ani jeho vykonávací predpis. Stačilo by na vybraných úsekoch vodných tokov - rybárskych revírov zmeniť ich účel využitia napríklad z účelu „lovný“ na účel „chránená rybárska oblasť (CHRO)", kde podľa zákona platí zákaz lovu rýb, okrem ichtyologických prieskumov vykonávaných užívateľom rybárskeho revíru. Asi nemusím nikomu vysvetľovať, aké rybárske eldorádo by nastalo, keby sa napr. po 4-ročnom zákaze opäť umožnil lov rýb… Nazdávať sa, že rybárskym džentlmenom sa stanem vtedy, keď budem loviť kapry s háčikmi bez protihrotu, miesto vpichu háčikom im ošetrím „clinicsprejom“ a budem pritom používať podušku je mylné. Rybárskymi džentlmenmi by sa stali členovia Slovenského rybárskeho zväzu, ktorí by si na členskej schôdzi dokázali odhlasovať, že na danom revíri budú z vyššie uvedeného dôvodu prostredníctvom SRZ - Rada Žilina žiadať Ministerstvo životného prostredia SR o zmenu účelu využitia z účelu „lovný“ na účel „CHAP“.
Martina Michnicová - Rybárske potreby Tornádo, Banská Bystrica
V podstate by som nebola proti takémuto návrhu, aj keď aplikácia by bola asi najjednoduchšia pri pstruhovi potočnom. Myšlienka je pekná, ale neviem si predstaviť, ako by takéto hájenie prebiehalo pri zubáčovi, prípadne pri iných dravých rybách. Ak napríklad na určitom revíri nasadíme zubáča a budeme ho hájiť, nezabránime tým chytaniu na živú alebo mŕtvu rybku a vieme, že keď sa zažerie a my ho budeme musieť pustiť, pravdepodobne to bude pre neho znamenať smrť. V mojej domovskej organizácii máme skúsenosť s vysadením a hájením amura, pretože jeden rybník sme mali veľmi zarastený. Po začatí lovu amura na tomto revíri bol na neho vyvíjaný veľký tlak a skoro z tohto revíru vymizol. Myslím si, že možno nie jednoduchšie, ale určite dlhodobejšie výsledky by sme dosiahli tým, keby sme sa viac venovali výchove rybárskej mládeže. Práve výchovou mládeže by sme postupne kameň po kameni vybudovali pevné základy rybárskeho zväzu.
Ing. Ľuboš Javor - tajomník Slovenského Rybárskeho Zväzu
Áno, podporil by som to najmä z dôvodu záchrany našich pôvodných druhov rýb: lipňa, pstruha potočného a divej formy kapra sazana. Tieto druhy sú súčasťou tunajšieho ekosystému a ich početnosť v revíroch každoročne klesá. Následne je potrebné zamyslieť sa nad genetikou rýb a zamerať sa na chov sprievodných druhov rýb, aby došlo k zabezpečeniu potravinového reťazca. Je najvyšší čas začať pomáhať prírode a zastaviť umelý zásah človeka - prehradením riek (MVE) a ich znečisťovaním. Riešenie obdobia zákazu lovu vybraných druhov rýb stanoviť priamo v zákone s určením rozpätia napr. od 1 roka po 3 roky, určenie doby bude v kompetencii ministerstva na podnet užívateľa revírov SRZ.
František Zmoray - rybársky sprievodca na Liptovskej Mare a spolumajiteľ „Rybárskej osady“ Liptovský Trnovec
Pokiaľ v SRZ pretrvá trend všeľudového rybárstva a dotovanej podpory výživy obyvateľstva, tak spomínané opatrenia pre záchranu určitého druhu pri technických vymoženostiach doby budú nevyhnutné. Pokiaľ prevládne hodnota zážitkového rybolovu nad pretekmi v zabíjaní, opatrenia by boli bezpredmetné.
Ing. Peter Zachar - reprezentant SR v prívlači
Nevadilo by mi to. Táto otázka však zase veľmi úzko súvisí s tou z predchádzajúceho čísla, a tak sa v mnohom budem opakovať - nie som si celkom istý, či by to pomohlo. Takéto rozhodnutia treba robiť koncepčne a celoplošne, s prihliadnutím na mnoho ďalších faktorov súviacich s vodou a samotnými rybami, riešiť tento problém v koordinácii s inými zainteresovanými záujmovými skupinami. Čo z toho, keď sa napríklad na určitom revíri zavedenie zákaz privlastnenia si úlovku, rieka sa začne spamätávať, obsádka rýb vzmáhať, začne dochádzať po pár rokoch konečne k prirodzenému samovýteru, keď potom prídu dvaja "ochranári" a bez vedomia rybárov vypustia napríklad niekoľko vydier.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
