Stredoslovenka, ktorá sa od tajchov presťahovala ku Bratislave a už od malička sledovala rybačku a jedného malého rybára. Po rokoch, keď dozrel čas, vrátila sa k rybačke aj rybárovi. Dnes ju na rybách sprevádzajú dvaja verní parťáci. Chcete vedieť kto? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.11.2020.
Ahojte, všetci priaznivci rybolovu! Volám sa Dominika, mám 23 rokov a pracujem v oblasti bankovníctva. Bývam neďaleko Bratislavy so svojím priateľom a naším vždy sprevádzajúcim psom. Každý náš voľný čas venujeme rybárčeniu a pobytu v prírode. Osobne mi nejde vždy len o úlovok, ale o čas a zážitky strávené v prírode a pri vode. Rátame sa medzi športových rybárov, aj keď tento pojem nie je v zákone presne definovaný ako niekde v zahraničí, ale patríme medzi rybárov, ktorí sa držia hesla ,,chyť a pusť“.
Moment, na ktorý nikdy nezabudneme. Za tohto obrovského krásneho kapra si zaslúžil aj veľkú pusu...
Aká bola tvoja rybárska cesta?
Keďže pochádzam zo stredného Slovenska a v mojom blízkom okolí sa nachádza veľké množstvo tajchov, čo sú umelo vytvorené jazerá, tak rybolov registrujem od svojho detstva. V tom čase som ešte nevedela, že sledujem svoj budúci koníček a svojho budúceho priateľa, ktorý ako malý chlapec sedával s udičkou pri vode a lovil malé rybičky. Jedného krásneho dňa sme sa s kamarátkou rozhodli, že si aj my chytíme pre radosť malú rybku. Na malú guľôčku z chlebového cesta sa nám podarilo uloviť malého kapra. A tam sa to celé začalo! O niekoľko rokov neskôr som lepšie spoznala onoho malého chlapca, z ktorého už bol veľký rybár s veľkou trpezlivosťou. Začiatky boli, samozrejme, ťažké a ešte stále aj sú. Zle naviazané nadväzce, pomotané silony člnom, nočný spánok aj napriek príposluchu, ktorý hlásil záber a mnoho ďalších prípadov...
Príprava kŕmneho miesta je vždy veľmi dôležitá.
Prečo ťa rybačka priťahuje?
Pretože žijeme v uponáhľanej dobe, každý sa snaží nájsť si svoj relax. Ja som ho našla pri vode. Každé jazero a tečúca voda majú svoje osobité čaro, ktoré nám poskytuje únik z každodenného stresu.
Krajšie miesto pre rybolov vari ani neexistuje. Jazero Bled som si zamilovala od prvej chvíle.
Na ktorom revíri si začínala a čo si ulovila?
Bolo to na zväzovej zahraničnej vode. Samozrejme, za pomoci môjho priateľa, podaril sa mi nádherný kapor, ktorý vážil 19,6 kg. Neskutočná ryba, ktorá mi spravila nesmiernu radosť. Vtedy som zistila, že zdvihnúť a odfotiť sa s takou rybou nie je vôbec žiadna sranda.
Nie vždy je všetko len o kaproch. Treba si vážiť každú rybu.
Máš svoj obľúbený revír?
Obľúbený revír nemám, aspoň zatiaľ... Najradšej chodím na Dunaj a rôzne ramená. Príroda, ticho, zvuky zvierat, šum rieky a divoké ryby – to je presne to, čo vyhľadávame. Miestne štrkoviská majú, pravdaže, tiež svoje čaro, ale v letnom období je dosť náročné loviť na týchto jazerách pre veľké množstvo ľudí.
Tvoj najväčší rybársky zážitok...?
Veľkých zážitkov je veľa. Napríklad: nočné rozhodnutie ísť na otočku do Slovinska na jazero Bled, kde sa nám podarilo prekonať naše osobáky a nechýbalo ani nočné kúpanie kvôli záchrane ryby. No najväčší a zároveň aj najhorší zážitok od vody je určite ten, keď sa mi konečne podarilo uloviť kapra z Malého Dunaja a počas fotenia náš šikovný pes stihol prehltnúť celý nadväzec. Rybačka sa skončila na veterinárnej pohotovosti. Našťastie, všetko dobre dopadlo a zistili sme, že opatrnosti nie je nikdy dosť. Preto chcem upozorniť všetkých rybárov či rybárky, ktorí berú svojich miláčikov k vode, aby dávali naozaj veľký pozor. Stačí malá chvíľa nepozornosti a môže sa stať veľké nešťastie.
Bledský bojovník
s netradične veľkými plutvami.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Najväčší rybársky sen nemám žiadny. Teším sa z každej ryby, veď každá je niečím odlišná, a preto pre mňa zaujímavá. Medzi rybárske sny by som však možno zaradila návštevu nepreskúmaných vôd. Každý rok sa snažíme ísť na zahraničné výpravy tam, kde sme ešte neboli.
Zmenilo ťa nejako toto hobby, respektíve
čo ti dáva?
Určite ma to zmenilo. Naučila som sa trpezlivosti a oddychovaniu ako nikdy predtým.
Detaily, ktoré
vždy znovu rada
objavujem. Každá ryba
sa niečím odlišuje...
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to – povedzme si na rovinu – nevonia práve
najpríťažlivejšie?
Vyskúšala som všetko možné a sem-tam cho- dievame aj prívlačovať, no zistila som, že kaprárina je presne to pravé, čomu sa chcem venovať naplno. Zo začiatku ma nebavilo len tak čakať a mnohokrát sa ani nedočkať, ale ten moment, keď to zaberie..., ten adrenalín je neopísateľný! Nie vždy všetko príťažlivo vonia, ale aj tak ma baví všetko ovoniavať a hlavne kombinovať rôzne vône.
Keď sme pri vôňach – preferuješ nejakú, alebo sa vždy
prispôsobuješ situácii?
Viac-menej sa prispôsobujem vode a obdobiu. Ako som už povedala, všade funguje niečo iné... Na jar používam sladké gule, poprípade sólo pop-up so sladkou príchuťou. Cez leto pikantné príchute a na jeseň a v zime boilies s rybacou a mäsitou príchuťou.
Hugova rutina. Každú rybku musí pozdraviť svojím spôsobom.
Máš nejakú obľúbenú montáž, nástrahu?
Typ montáže prispôsobujem konkrétnej situácii a typu vody. Rada používam fluorocarbon a nadväzce z tohto materiálu, lebo je to jednoduché a efektívne. Najčastejšie asi na panáčika alebo D-rig. Boilies a kŕmenie mám zabezpečené od firmy MKproCarp, s ktorými som nadmieru spokojná a ťažko sa v nich hľadá nejaká obľúbená, keďže všetky fungujú na 100 %.
Chodíš na rybačku s priateľom, alebo chodíš radšej sama?
Jednoznačne chodím s priateľom. Nemám zatiaľ ten pocit, že by som to všetko zvládla sama. Už sme zohraná dvojka + jeden pes.
Ak sa jedného dňa rozhodne tvoj priateľ požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Ak by sa to náááhodou jedného dňa stalo, tak jasné, že na rybách. Ale pozor, nemôže byť záber, lebo vtedy by bola ryba prednejšia.
Po namáhavom dni prišla vytúžená odmena v podobe dokonalého lysca.
Dávaš si pozor na zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Každá žena chce vyzerať pekne, nech je to kdekoľvek. Na rybách je ale dôležité prispôsobiť sa počasiu. To som, našťastie, zistila už dávno. Pretože spolupracujem s niektorými značkami, ich veci nesmú chýbať na žiadnej výprave.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď aj väčšina mužov sedí
radšej v teple pri pivku?
V teple s pivkom v ruke sa dá sedieť aj na rybách. Počasie mi nerobí problém, nech je akékoľvek. Veď predsa, keď zaprší, tak lepšie berú. Jasné, už keď je mínus desať stupňov, vtedy dám predsa len
radšej prednosť teplu domova.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka
je výhradne pre mužov?
V dnešnej dobe registrujem na sociálnych sieťach čoraz viac a viac žien, ktoré sa venujú rybolovu a podľa toho súdim, že tento predsudok je už minulosťou. Aj keď sa vždy nájde pár žien a aj mužov, čo si to myslia.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Myslím, že pozitívne. Niektorí sa čudujú, niektorí obdivujú.
Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Všetkým prajem príjemne čítanie a veľa úspechov pri vode. A hlavne by som chcela poprosiť kolegov rybárov a rybárky, aby dbali na poriadok a všetko čo si prinesú, aby si aj odniesli.
Ďakujem za rozhovor, Dominika, a prajem všetko dobré! Hlavne, aby si vždy dokázala objavovať na rybačke to osobité čaro, ktoré sa ukrýva v každom revíri. A ak ťa náááááhodou tvoj priateľ požiada na rybách o ruku, tak nech radšej nemáš záber. Teda, to vlastne prajem tvojmu priateľovi, aby tam potom neostal kľačať
a namiesto prsteňa bude musieť držať podberák...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
