V predchádzajúcej časti sme si ukázali, ako sa lovia sumce pomocou rôznych trhacích systémov, dnes sa pozrieme na to, ako uloviť sumce pri dne. Budeme hovoriť o love na ťažko, o love s podvodným plavákom, o love na feeder (áno, už aj sem prenikol tento obľúbený spôsob lovu) a love na krátko.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Väčšina prvých kontaktov rybárov so sumcom prichádza pri love na ťažko. Bez toho, aby sumca chceli chytiť, pri love na háčik sa zavesí práve táto ryba. Najčastejšie to býva pri love na dážďovky, keď sa snažia chytiť úhora alebo mrenu. Často sa sumce chytajú pri love šťúk, zubáčov či boleňov na mŕtvu aj na živú rybku. A samozrejme, o svojich trampotách by vedeli rozprávať kaprári, ktorí na boilies a pelety namiesto vytúženého kapra často ťahajú nechcených fúzačov. Práve na týchto príkladoch sa môžeme presvedčiť, že aj lov na ťažko prináša pri love sumca úspech.
Double z plytkej vody.
Lov na ťažko
Najjednoduchším spôsobom je klasická montáž s olovom a háčikom. Jedno aj druhé musíme, pravdaže, prispôsobiť podmienkam s ohľadom na vzdialenosť a druh vody, na ktorej chytáme. Hmotnosť olova sa pohybuje od 100 do 400 gramov. V extrémnych prípadoch to môže byť aj viac. Na riekach by mal byť tvar olova plochý, najlepšie s malými výstupkami, na stojatej vode môže byť tvar plochý, guľatý či hruškovitý. Najmä na veľkých riekach alebo pri veľkých vzdialenostiach musíme použiť ešte ťažšie závažie. V takom prípade používame trhací kameň.
Druh a počet háčikov sa mení podľa použitej nástrahy. Montáž môže mať (na slovenských vodách) jeden alebo dva jednoháčiky, jeden alebo dva trojháčiky, alebo ich kombináciu. Osobne všade, kde môžem, použijem trojháčik. Na jeden jednohák nastražujeme dážďovky, nadáje alebo krtonôžky. Na 2 jednoháky nastražujeme štíhlejšie nástrahové ryby – jalec, nosáľ, podustva, úhor. Na 2 trojháky nastražujeme väčšie alebo „bacuľatejšie“ ryby – karas, kapor, lieň, plotica... Pri love na riekach, počas stúpajúcej hladiny prinášajúcej množstvo nečistôt, môžeme si pomôcť aj trhacím silonom. Pomocou neho docielime, že naša šnúra bude smerovať do vody kolmo, jej veľká časť bude nad vodou, takže sa nám na šnúru zachytí len minimum plávajúcich nečistôt.
Tyčový plavák pre lov na hladine.
Lov pomocou podvodného plaváka
V podstate všetky vyššie spomenuté zásady môžeme použiť aj pri ďalšom spôsobe lovu. Podvodné plaváky používame vo veľkostiach 10 až 200 gramov. Podvodný plavák má viacero funkcií. Jeho primárnou funkciou je odlepiť nástrahu odo dna. Má to svoj zmysel, pretože už z tvaru papule sumca môžeme zistiť, že sumec atakuje potravu spredu a zdola. Preto je potrebné pri love sumcov pohybujúcich sa tesne nad dnom dostať naše nástrahy do tejto „pracovnej hĺbky“, čo predstavuje v reáli zhruba 30 centimetrov. Pri tomto spôsobe lovu sa používajú nadväzce s dĺžkou okolo jedného metra. Platí tu jednoduché pravidlo: čím silnejší prúd v rieke, tým väčší plavák použijeme.
Sekundárnou funkciou podvodného plaváka je prilákať sumca zvukovými vibráciami. Pri tomto spôsobe používame buď plaváky so zabudovanými kovovými guľôčkami v tele alebo plaváky s vrtuľkami, ktoré svojou rotáciou vytvárajú zvukový efekt. Keďže sumec je vrcholový predátor a od určitej veľkosti už nemá – okrem človeka – prirodzeného nepriateľa, akýkoľvek „rozruch“ pod vodou ide skontrolovať a mnohokrát práve tento zvukový efekt spôsobí, že na našu nástrahu aj zaútočí. Mám však aj osobnú skúsenosť, že pri príliš častom a dlhom používaní zvukových plavákov si sumce v revíri spoja tento zvukový efekt s ich ulovením a takto zostavené udice ignorujú. Vtedy stačí zameniť zvukový plavák za nezvukový a zábery sa dostavia opäť.
Podvodný plavák používame väčšinou na vodných tokoch, existuje však spôsob, ako takýto plavák využiť aj na stojacej vode. Ak by sme použili klasickú montáž s olovom, podvodným plavákom, zarážkou a povedzme rybou, na stojatej vode by sa plavák dostal kolmo nad olovo a plávajúca ryba by sa okamžite zamotala do nadväzcovej šnúry. Lov na jednej poľskej priehrade, kde boli trhačky a bójky zakázané, ma prinútil vymyslieť spôsob, ako nástrahu odlepiť odo dna a pritom zabrániť zamotaniu. Pri vode som si odrezal zhruba 120 cm dlhý a asi 3 cm hrubý konár. Ako záťaž som použil 400 g ťažké olovo. Do spodnej časti konára som spravil zárez, do ktorého som zatiahol šnúru. Tú som niekoľkokrát obtočil okolo konára a na jeho hornej časti som vložil šnúru znova do zárezu. Dole aj hore som to poistil elektrikárskymi páskami. Hneď za horným koncom konára som umiestnil 100 g podvodný plavák a 15 cm za ním 2 trojháčiky. Na tie putoval asi 30 cm dlhý karas. Takúto zostavu som vyviezol na 250 m na zadnú hranu koryta. Hneď prvú noc som mal záber a pomocou tohto „zlepšováka“ som ulovil asi 40 kg ťažkého miestneho fúzača.
Vrátim sa ešte k opisu celkovej montáže. Hmotnosť olova musí byť prispôsobená veľkosti podvodného plaváka, veľkosti nástrahy a sile prúdu. Tu sa riadim pravidlom – radšej viac ako menej. Olovo ľahšie ako 200 g nepoužívam, na väčšie vzdialenosti nemám problém zavesiť aj 600 g závažie alebo niekoľkokilový trhací kameň. Umiestnenie háčikov, či už jedno- alebo troj-, býva tesne za plavákom. Prvý háčik viažem od 10 do 20 cm za plavák, druhý – ak chytám na nástrahové ryby – od 10 do 40 cm za prvý.
Nezvukový, zvukový a vrtuľkový podvodný plavák.
Lov s tyčovou bójou
V podstate podobný systém, ale s ná strahou tesne pod hladinou, je lov s tyčovou bójou a jej rôznymi variantmi. Tento spôsob lovu sa využíva hlavne tam, kde nie je možné viesť šnúry nad hladinou pre veľkú lodnú premávku. Montáž pozostáva opäť z ťažkého olova, od ktorého vedie šnúra k tyčovej bójke. Tá vyzerá ako akási činka, kde sú na krajoch namiesto kotúčov väčšie plaváky. Šnúra vedie väčšinou stredom tyčovej bójky. Nasleduje obratlík a nadväzec s nástrahou. Pri tomto spôsobe lovu platí, že hĺbka nástrahy by mala byť menšia, ako je dĺžka tyčovej bóje. V prípade, že by to bolo naopak, hrozilo by zamotanie nástrahovej ryby do hlavnej šnúry. Priznám sa, že aj keď ide o jeden z najrozšírenejších spôsobov lovu, osobne ho ignorujem.
Tento spôsob má okrem jednoduchosti jedinú výhodu, a to takmer nulovú pravdepodobnosť zachytenia našej šnúry prechádzajúcou loďou. Bohužiaľ, má aj veľa nevýhod. Tou najväčšou je jeho veľká necitlivosť. Čím väčšia hĺbka vody, tým je necitlivosť väčšia. Pomôžeme si matematikou: ak si predstavíme kružnicu s priemerom dĺžka bójky plus pár metrov rovnajúcich sa dĺžke šnúry od olova po bójku mínus hĺbka, dopracujeme sa veľakrát aj k desiatim metrom. To je vzdialenosť, ktorú môže sumec uplávať s našou nástrahou a my stále nevidíme záber. V podstate sa pri love na tyčové bójky musí sumec zaseknúť sám. Tento hendikep som dokázal aj jednému môjmu známemu, bývajúcemu na brehu štrkoviska a loviacemu celoročne týmto spôsobom. Pri spoločných rybačkách vyšiel pomer ulovených sumcov zhruba päť ku jednej v prospech trhačky.
Namiesto tyčovej bójky sa dá použiť aj tyčový plavák. Ide o jeden väčší plavák s nosnosťou 200 až 400 g, stredom ktorého je pripevnená tyčka dlhá asi 70 cm. Výhodou je, že ryba je nastražená tesne pod hladinou, a tak svojím šplechotom upozorňuje sumca na svoju prítomnosť.
Feedrovačka na sumce – aktívny spôsob lovu.
Lov na krátko
Okrajovo tu spomeniem aj dva menej časté, hoci o dosť adrenalínovejšie spôsoby lovu. Tým prvým je lov nakrátko. Na to potrebujeme špeciálny prút dlhý až 5 metrov a revír, najčastejšie rieku, kde je hneď pod nohami dostatočná hĺbka. Nástrahu v podstate len spustíme pod špicu prúta, či už tesne pod hladinu alebo pri dne. Samozrejme, pri tomto spôsobe lovu je potrebné byť stále pri udici a v strehu. Zaseknutie väčšieho sumca na vzdialenosť 5 metrov a zdolávanie na dlhom prúte je zážitok na celý život.
Lov na feeder
Mne ako takmer 30-ročnému feedristovi urobila veľkú radosť firma Sportex, ktorá do svojho programu zaradila 200-gramový feeder na sumce. Ide o úplne iný spôsob lovu líšiaci sa od klasickej sumčiariny. Človek je donútený sedieť pri udici a aktívne sledovať prút aj dianie v revíri. Tu by som zvolil taktiku masívneho zakrmovania miesta aromatickými peletami na báze halibut, pečene, krvi či cesnaku, pričom máme na výber širokú paletu nástrah od obyčajných dážďoviek cez nadáje, krtonôžky, rôzne pelety až po nástrahové ryby. Posledné roky dávam nad nástrahu sumčiu pastu, ktorú by sme v prípade feedrovačky na sumce mohli dať pokojne blízko nástrahy do väčšieho krmítka.
Dostali sme sa na záver dnešnej časti 13. komnaty sumčiariny. O tom, akými rôznymi spôsobmi sa sumce dajú ešte loviť si povieme nabudúce. Prajem vám úspešný začiatok sumčej sezóny, priatelia!
Návod na lov sumca
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
