Právnické okienko
nezadaný
20.06.2012 (7/2012)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2012
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Otázka:
V zmysle zákona o rybárstve č.139/2002 Z.z. §12 odstavec c, sa zakazuje privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru, ktorá je stanovená vo vyhláške č.185/2006 Z.z. §13 odstavec 1. Táto miera je stanovená ako najmenšia lovná miera pre privlastnenie si úlovku. V zmysle toho istého §13 odstavec 4 môže užívateľ revíru lovnú mieru zvýšiť podľa miestnych podmienok.
Otázky:
Môže užívateľ revíru (MO SRZ) stanoviť maximálnu lovnú mieru rýb? Je možné stanoviť dĺžkovú mieru rýb, po dosiahnuhnutí a prekročení ktorej je potrebné ryby vrátiť späť do vody za účelom ochrany matičných rýb a úspešnej reprodukcie? Napríklad kaprov dlhších ako 70cm.
Pokiaľ sa takéto rozhodnutie prijme schváleným uznesením na uznášaniaschopnej výročnej členskej schôdzi, aký je rozsah platnosti?
Je toto rozhodnutie prijaté uznesením miestnej organizácie platné, a rovnako platné pre vlastných ako aj ostatných hosťujúcich rybárov - členov z iných organizácií SRZ?
Je možné v našom právnom systéme a v hierarchii legislatívnych predpisov (kde na najvyššom mieste je ústava, nasledujú zákony, nariadenia vlády a ďalej vyhlášky... ) uznesením miestnej organizácii zakázať niečo (privlastnenie si ryby nad stanovenú mieru), čo zároveň predpis s vyššou právnou silou – zákon a vyhláška nezakazuje a povoľuje?
Viď Ústava SR č.460/1992 Prvý oddiel, článok 2, odstavec (3): Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Odpoveď:
Pre zodpovedanie tejto otázky je v prvom rade treba krátko posúdiť postavenie miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu resp. Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len „SRZ“) ako takého. Slovenský rybársky zväz je občianskym združením založeným na základe osobitného zákona (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov). Oprávnenia SRZ, jeho kompetencie a limity vyplývajú jednak zo zákonných ustanovení a jednak zo stanov SRZ.
Je všeobecne známe, že právo rybolovu patrí štátu. Štát vykonáva toto právo prostredníctvom tzv. preneseného výkonu kompetencií a zveril výkon tohto práva v medziach zákona SRZ, ktorý o.i. zabezpečuje na vodných plochách rybárskych revírov riadny chov, zušľachťovanie, ochranu a lov rýb a iných vodných živočíchov a vytvára tak podmienky na umožnenie výkonu rybárskeho práva občanom. SRZ ako aj jednotlivé jeho súčasti sú právnickými osobami. Ako správne uvádzate minimálna lovná miera je stanovená právnym predpisom - vyhláškou. Samotný zákon kvalifikuje privlastnenie si ryby, ktorá nedosiahne túto minimálnu lovnú mieru, ako protiprávne konanie.
Miestne resp. mestské organizácie SRZ (ďalej len “MO SRZ”) sú základnými organizačnými zložkami SRZ, ktoré majú zverené vodné plochy resp. toky do správy a ich správu musia vykonávať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 00Zavedenie maximálnej lovnej miery je podľa môjho názoru prípustné a nie je v rozpore s ústavným princípom citovaným v otázke, a to z nasledovných dôvodov:
- každý člen SRZ je automaticky aj členom niektorej MO SRZ,
- jednou zo základných povinností člena je účasť na členskej schôdzi (výročnej členskej schôdzi) a hlasovať o predložených návrhoch,
- vyslovením súhlasu so zavedením maximálnej lovnej miery pre určitý druh rýb sa tak zaväzuje túto dodržiavať,
- výročná členská schôdza môže rozhodovať len o otázkach, ktoré sa týkajú revírov, ktoré obhospodaruje, preto k otázke územnej platnosti uvádzam, že zavedenie maximálnej lovnej miery sa týka len revírov tej-ktorej MO SRZ, ktorá takúto lovnú mieru na výročnej členskej schôdzi odsúhlasila,
Rozhodnutie musí byť dostupné každému členovi – domovskému aj hosťovaciemu napr. tak, že informácia o zavedení maximálnej lovnej miery bude automaticky prílohou hosťovacej povolenky.
Rozhodnutie o zavedení maximálnej lovnej miery sa podľa môjho názoru týka všetkých členov t.j. aj hosťujúcich. Maximálna lovná miera je určité obmedzenie možnosti privlastniť si úlovok, ktoré sa vzťahuje na lov v určitých revíroch obhospodarovaných konkrétnou organizáciou a týka sa všetkých osôb, ktoré v daných revíroch vykonávajú právo rybolovu (opačný prístup by bol diskriminačný). Nedodržanie maximálnej lovnej miery môže byť podľa môjho názoru považované len za disciplinárny priestupok v konkrétnej organizácii, nejedná sa v danom prípade podľa môjho názoru o trestný čin pytliactva nakoľko iba zákon stanovuje ktorý skutok je trestným činom a aktuálne znenie Trestného zákona nijako nesankcionuje privlastnenie si ryby nad maximálnu lovnú mieru. K otázke možnosti stanoviť určitú povinnosť aj nad rámec zákonnej úpravy je potrebné uviesť, že takáto úprava nad rámec zákona – pokiaľ je schválená vyššie uvedeným postupom – je podľa môjho názoru prípustná. Je vyjadrením vôle združenia občanov (v rámci konkrétnej MO SRZ) a nejde o protiprávne resp. nanútené ukladanie povinností nakoľko členovia majú v rámci hlasovania aj možnosť zavedenie maximálnej lovnej miery odmietnuť. Ústavný princíp zakotvený v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky určuje pravidlo správanie fyzických aj právnických osôb. Primárne sa však toto pravidlo aplikuje na orgány verejnej moci a ich vzťah k fyzickým alebo právnickým osobám. Ak právnická osoba t.j. MO SRZ ako súčasť združenia občanov prijme na hlasovaní výročnej členskej schôdzi maximálnu lovnú mieru vo vzťahu k určitým ňou obhospodarovaným revírom, nie je takéto rozhodnutie možné považovať za “donútenie”, ktoré by bolo v rozpore s citovaným ústavným princípom. Ako protiprávne by však určite bolo možné považovať, ak by takéto rozhodnutie bolo prijaté bez riadneho hlasovania členov MO SRZ.
Na záver možno uviesť, že pri zavádzaní maximálnej lovnej miery by mohla vyvstať otázka proporcionality takéhoto obmedzenia t.j. či toto obmedzenie je priemerané sledovanému cieľu, napr. ochrana matečných rýb. Posúdenie tejto otázky však presiaha možnosti a zameranie tejto rubriky.
P.S.: Požiadame aj o vyjadrenie Rady SRZ a stanovisko uverejníme v budúcom čísle Slovenského RYBÁRA.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
