Milí naši čitatelia, s potešením vám môžem oznámiť, že otvárame novú rubriku v našom časopise, kde vám predstavíme šikovné rybárky z domova a zo sveta. Rozhodli sme sa pre túto rubriku, aby sme podporili našu krajšiu a milšiu menšinu v tejto silno mužskej doméne. Radi by sme motivovali ženy k tomu, aby rozšírili naše rady.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2019.
Chceme vám ukázať, že moderná žena nepatrí len do kuchyne, ale aj k rod podu a nepristane jej len varecha v ruke, ale aj rybársky prút. Úprimne vám poviem, že sa s ním vedia pri vode obracať a nejeden z nás sa má čo od nich učiť.
Ako prvú vám predstavíme šikovnú rybárku z Bratislavy Nicol Seesee, ktorá sa venuje hlavne kaprárine (chyť a pusť). Ale občas rada vybehne aj na prívlač či plávanú, prevažne v okolí Bratislavy, kam môže zájsť aj počas pracovného týždňa po práci. Podarilo sa jej už chytiť napríklad lieňa, ostrieža, šťuku, boleňa, pleskáča či karasa. No jej cieľovou rybou je kapor. Viacej vám už o sebe prezradí sama v našom rozhovore.
* Ako sa dostane žena z Bratislavy ku kaprárine?
Ku kaprárine ma priviedol môj priateľ, ktorý sa rybárčeniu venuje približne 20 rokov. Vždy som mala veľký vzťah k prírode, takže keď sa ma Adam spýtal, či chcem ísť s ním k vode, neváhala som ani sekundu. Priznávam, že prvýkrát som išla k vode skôr zo zvedavosti a ako veľká milovníčka prírody. Avšak naspäť domov som sa už vrátila ako rybárka.
* Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila? Čo je na nej pre teba také fascinujúce? Čo pre teba znamená rybačka?
Keďže som zamestnaná v on-line marketingu, tak väčšinu dní pracujem hlavou, zavretá v kancelárii. Považujem sa za aktívneho človeka, takže aj vo voľnom čase mám veľa aktivít a tak miest, kde by som vedela naozaj oddychovať a relaxovať je veľmi málo. Rybačka je práve jedným z takých miest. Miesto, kde viem úplne „vypnúť“ a relaxovať.
* Ktoré revíry si navštívila ako prvé, pamätáš si na to?
Moja úplne prvá rybačka bola veľmi skoro na jar. V noci bolo blízko k nule a cez deň som bola naobliekaná ako cibuľka. Boli sme na súkromnom rybníku, keďže na zväzovú vodu sa vtedy ešte nedalo ísť. Pamätám si, že akurát v tie noci bol nádherný spln, takže celú atmosféru mi dotváral veľký mesiac na oblohe. Keď sa nám podarilo vytiahnuť prvú rybu, bola už takmer noc. Bol to neuveriteľný pocit. Adrenalín. Radosť. Vzrušenie. Keď sme si tak potom sadli na stoličky, zapli sme si taký malý ohrievač a pri splne mesiaca sme si vychutnávali pokojnú nočnú hladinu vody, mala som v sebe pocit, na ktorý nikdy nezabudnem. Mala som chuť plakať od toho aká som šťastná (a to nepreháňam). Vedela som, že toto je ono... vedela som, že sa práve zo mňa stala budúca kaprárka.
* Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Môj najväčší zážitok je asi moja prvá rybačka, ktorú som práve spomínala. Ten pocit asi len tak niečo nenahradí. Môj najväčší osobný úspech je krásny šupináč 18,3 kg, ktorého som chytila na súkromnom jazere v Čechách minulý rok.
* Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Vyslovene obľúbený revír nemám. Rada skúšam nové veci, objavujem nové vody. Takže najradšej som stále niekde inde. Najčastejšie chodím chytať na Slovensko a do Čiech, ale navštívila som aj Slovinsko (Bled) či Maďarsko. Vzhľadom na stav našich vôd chodím chytať prevažne na súkromné rybníky a jazerá, ale, samozrejme, vždy keď nájdem nejakú peknú zväzovú vodu, rada si idem zachytať aj na ňu. S priateľom spájame výlety v rámci slovenských miest a to tak, že počas víkendu jeden deň spoznávame mesto a druhý deň si ideme zachytať na miestnu vodu blízko daného mesta. Vyhľadávam prevažne jazerá, ktoré sú opustenejšie, kde je menej ľudí, obklopené stromami, či trstinou. Snažím sa byť na rybách, čo najviac sa dá, no keďže popri tom stále pracujem (v reklamnej sfére), väčšinou sa k vode dostanem iba na predĺžený víkend.
* Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mojím najväčším kaprárskym snom je ísť do Anglicka na ich typické rybníky kde by som túžila chytiť krásneho, pokojne aj menšieho lysca s charakteristickým anglickým čiernym zafarbením. Vždy som túžila navštíviť revíri v Anglicku a jeden takýto unikát si tam uloviť. Verím, že čoskoro budem mať aj túto príležitosť
* Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Určite ma učí veľkej trpezlivosti, ktorú som nie vždy mala a dokonca si netrúfnem ani teraz samú seba označiť ako trpezlivého človeka. Ale učím sa.
* Si mladá moderná žena z hlavného mesta a nerozhodla si sa pre streetfishing-prívlač, čo by si mohla mať viacej po ruke. Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to – povedzme si to na rovinu – nie vždy najpríťažlivejšie vonia?
Streetfishing ma nikdy až tak nelákal. Nevylučujem, že jedného dňa vyskúšam aj to, ale zatiaľ ma veľmi baví a napĺňa to, že môžem práve z toho mestského života uniknúť a ísť trošku do prírody. Načerpať trocha „čistej energie“. Som zároveň veľkou milovníčkou prírody, takže sa v rybárskom prostredí jazier a rybníkov cítim doslovne ako ryba vo vode.
* Keď už sme pri vôňach, preferuješ nejakú, ktorú používaš najradšej, alebo sa vždy prispôsobuješ danej situácii?
Ja veľmi zbožňujem púpavu, možno až priveľmi. Úprimne ani neviem či sa mi niekedy osvedčila nejako výrazne ako nástraha. Ale na každej rybačke ju vyskúšam. A niekedy sa podarí a niekedy nie. Ale tá vôňa je nezameniteľná. Mňam!
* Máš nejakú obľúbenú montáž, ak áno, prečo?
Ja sa stále ešte veľa učím a ešte som nemala možnosť vyskúšať veľa druhov montáží, ale z tých asi desiatich, ktoré som vyskúšala, ma najviac oslovil tzv. Blowbackrig. Asi pre jeho efektívnosť, ale zároveň jednoduchosť, ktorú ja mám aj v živote veľmi rada.
* Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Jasnééé. Veď som žena. To sa vždy doma smejeme na mojich fotkách, keď držím nejakú rybu, že síce na rybách, ale nechty na „dámičku“. Samozrejme, nezabúdam na to, že som na rybách v prírode, takže môj outfit je športový a prevažne funkčný. Tak aby mi v zime nebolo chladno a aby som sa v lete „neuvarila“ len za cenu toho byť pekná. Ale áno, vizuálne musí všetko spolu ladiť a pred každou rybačkou mi voľba oblečenia zaberie nejaké tie minútky prípravy.
* Ak sa jedného dňa rozhodne tvoj priateľ požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách a na prsteni by namiesto diamantu mala byť popka?
Smiech... Ešte stále smiech... Teraz sa smeje už aj priateľ. Veď jeho ten smiech prejde (pozn. redakcie). Toto je veľmi pekný a kreatívny nápad. Neviem či môžem úplne zodpovedať túto otázku aby to náhodou neovplyvnilo jeho plány. Ale áno, určite by sa mi to veľmi páčilo a bolo by to také „naše“ ak by to bolo na rybách.
* Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím si, že nás žien stále viac a viac pribúda a že sa pomaličky začína tento predsudok rúcať. Ale áno, určite si to ešte veľa žien myslí a radí rybárčenie skôr do mužského hobby.
* Pokiaľ viem si aj aktívna youtuberka, máš aj tam nejaké méty, ktoré by si chcela dosiahnuť?
Heh. Aktívnou youtuberkou by som sa ešte nenazývala. Určite sa chcem videám venovať. Aj sa pomaličky na niečom pracuje, kde by som chcela trošku priblížiť rybárčenie z pohľadu ženy a ukázať ženám, že sa nie je čoho báť a že kaprárina a rybárčenie je supeeer! Takže sa nechajte prekvapiť a verím, že sa vám to bude páčiť.
* Čo by si na záver odkázala našim čitateľom, a hlavne čitateľkám?
Myslím, že vaši čitatelia a čitateľky už vedia aké je rybárčenie výnimočné hobby. Práve preto čítajú tento super časopis. Ale podľa mňa je najdôležitejšie, aby ľudia robili to, čo ich napĺňa a baví a to je jediné na čom naozaj záleží. Aj keď to nebude niečo, čo vás môže práve živiť. Ale to nevadí. Pokojne to môže byť len víkendové hobby, ktoré vám dodá energiu na ďalší pracovný týždeň.
Nicol, ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Ja ti aj za redakciu okrem všetkého dobrého tak v súkromnom ako aj v tom rybárskom živote, prajem aby si bola motiváciou pre ďalšie ženy, ktoré rozšíria naše rady a budú spoločne s nami rybármi zdieľať naše krásne šialenstvo menom Rybačka. Radi ich privítame.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
