V rybačke si každý nájde to svoje a je úplne jedno, či je to rybár alebo rybárka. Niekto má rád kaprárinu, iný feeder, ďalší je najradšej zabrodený v rieke a muškári. A pre niekoho je najkrajšia prívlač. Tak ako pre rybárku telom i dušou, ktorú vám predstavíme. Učarovala jej nielen prívlač, ale hlavne bodky na tele divokých potočákov...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.12.2020.
Narodila som sa v Podkrkonoší a žijem v meste Trutnov, ktorým preteká aj moja obľúbená rieka Úpa, na ktorú chodím rada chytať. Pracujem celý život v tom istom meste v jednej medzinárodnej spoločnosti v oddelení kvality. Medzi moje záľuby, okrem rybárčenia, patrí hlavne záhradníčenie, práca v skleníku a varenie s pečením. Inokedy si rada zahrám trebárs basketbal alebo si oddýchnem pri prechádzke v prírode.
Úspešné testovanie nových farieb rotačiek.
Ako sa u teba objavil vzťah k rybačke?
Na ryby som jazdila s mamkou a strýkom a prežívala som to azda viac ako oni, až som si jedného dňa povedala: Prečo by som si neurobila rybársky lístok? Urobila som si ho a začala chytať s nimi. Mala som vtedy 23 rokov a jazdili sme hlavne na kapry a zubáče.
Čo je pre teba na rybačke také príťažlivé?
Samozrejme, asi ten adrenalín, čakanie na záber, ten okamih, kedy to príde a rozbúši sa srdce, potom napnutie, čo príde za rybu a aká bude veľká... Myslím, že určite každý rybár vie o čom hovorím.
S parťákom pri objavovaní nových miest.
Čo ti rybačka dáva?
Pre mňa rybárčenie znamená určite pobyt v prírode, pokoj, príležitosť vyčistiť si hlavu a načerpať energiu.
Pamätáš si ešte na svoj prvý úlovok?
Prvýkrát som chytala na vodnej nádrži Rozkoš a chytila som kapra.
Dúhak z pretekov
v Poličke.
Ktorý je tvoj obľúbený revír a prečo?
V súčasnosti určite rieka Úpa! Je to krásna horská rieka s prekrásnou prírodou okolo. Aj v dnešnej dobe je tu dostatok divokých pstruhov potočných a nesype sa sem dúhak a sivoň vo veľkom, ako je to inde, a potom je voda za pár dní prázdna.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Pre mňa je to zážitok prakticky zakaždým. Ak by som mala vybrať jeden, bol by to asi ten z minuloročnej sezóny a ako inak než na spomínanej Úpe.
S kolegom prehadzujeme jednu zaujímavú tôňu na novom úseku. Tôňa sa zdá prázdna a kolega po chvíli pokračuje ďalej. Ťažko povedať, čo ma tam držalo, ale zostávam a hádžem ďalej... Po množstve bezvýsledných hodov mením nástrahu a nahadzujem znovu. Vidím, ako za blyskáčom vyšiel veľký potočák, rana – a bol tam! Bojujeme spolu a snažím sa ho dostať z prúdu, čo sa mi po nejakom čase podarilo a mala som ho v pokojnejšej vode pri sebe a pokúšam sa ho niekoľkokrát podobrať. Ale kombinácia veľkého a silného potočáka cez 60 cm a malého dreveného pstruhárskeho podberáka bola v prospech tohto kráľa tône. Takže napokon po niekoľkých pokusoch naraz ťah povolil a pstruh odplával späť do svojho kráľovstva. Nejaký čas som sa z toho na mieste spamätávala, potom som dobehla kolegu a všetko mu rozprávala, pozrieme sa na nástrahu a – hneď bolo jasné, čo zlyhalo. Zlomený háčik! Vtedy som tú životnú rybu dokonca preplakala.
Krásny potočák na konci sezóny.
Prezraď nám svoj najväčší rybársky sen?
Môj sen je určite práve taký divoký potočák cez 60+ cm.
Čo všetko ti táto ušľachtilá záľuba dáva? A zmenila ťa nejako?
V poslednom čase istotne áno! Potom, čo som sa začala venovať hlavne prívlači a pstruhom, tak sa určite prehĺbil môj záujem o prírodu a čo sa týka rýb, tak som sa začala veľa 36zaujímať o súčasnú problematiku na pstruhových vodách. Stala som sa členkou spolku „Zachraňme lipana a pstruha potočního“, ktorý na okolitých vodách pomáha udržiavať prirodzenú populáciu pstruha a lipňa. To je pre pstruhára asi najzaujímavejšia činnosť, ale rozhodne nie je jediná. Spolok pomáha aj ostatným ubúdajúcim reofilným druhom ako trebárs karas obyčajný, ovsienka striebristá a ďalšie. Celkovo sa náš spolok zaujíma a angažuje v ochrane prírody a krajiny, rieši alebo ostatným pomáha riešiť rôzne vodoprávne záležitosti, neoprávnené zásahy na tokoch a podobne. No a keď ide o ryby a ich prosperujúce populácie, tak je, samozrejme, dôležité aj prostredie, kde žijú! Dnes je to v prvom rade problém s nedostatkom vody – riešia sa rôzne projekty pre zadržiavanie vody v krajine, kaskádujú sa a upravujú potoky... Je úžasné, ako sa aj z potoka nevhodného pre život a s minimom vody dá urobiť zaujímavé prostredie pre ryby a ďalšie živočíšne druhy.
A práve toto všetko mi veľmi zmenilo pohľad na rybárčenie a všetko okolo toho. V našom spolku sú združení samí nadšenci a hlavne ľudia s množstvom skúseností. Keď teraz vidím, čo a ako sa dá pre tieto ryby urobiť, kým namiesto toho sa prakticky všade len nasype do vody dúhak a sivoň, mám o budúcnosť našich pstruhových vôd trochu obavy.
Môj prvý jeseter chytený na romadúr – olomoucké syrčeky.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Prívlač bol ďalší krok v mojom rybárskom dospievaní, prosto zmena. Už ma nejako nebavilo sedieť na mieste a čakať na záber. Som rada v pohybe, lákalo ma prejsť si kus rieky, objavovať a spoznávať nové miesta, a tak som pomaly začínala skúšať vláčiť. Asi to bola osudová náhoda, keď ma oslovil jeden začínajúci handmade výrobca nástrah s jednoháčikmi bez protihrotov, ktoré sú určené práve na lov pstruhov, a ja som si povedala: prečo nie? Práve odvtedy som začínala všetko vnímať trochu inak, dozvedela som sa veci, ktoré som predtým nevedela, spoznávala som prácu spomínaného spolku a začala chápať súčasnú problematiku na pstruhových vodách...
Pri tak krásne vyfarbenom pstruhovi potočnom na veľkosti nezáleží.
Aké nástrahy preferuješ a ktorú používaš najradšej?
Chytám rada na nástrahy od KSFishing, sú to rotačky a plandavky s jednoháčikmi bez protihrotu, určené pre šetrný lov lososovitých rýb. Konkrétnu nástrahu, samozrejme, volím podľa situácie. Niekde dám radšej rotačky, inde plandavky, podľa vody alebo počasia volím farbu a podľa nálady rýb veľkosť nástrahy.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu? A prečo?
Áno, mám, obľúbených mám určite viacej, ale najobľúbenejšie sú asi dve rotačky – jedna farba bude vraj dokonca pomenovaná po mne. A prečo? No pretože fungujú, chytajú ryby a hlavne práve preto, že sú šetrnejšie k rybám.
Lipeň, ďalšia obľúbená, krásna a bojovná ryba našich vôd.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ, alebo chodíš radšej sama?
Ešte donedávna som dlho chodila chytať sama, teraz ale chodím väčšinou s kamarátom, čo tie nástrahy vyrába. Pri výpravách je potom aj sranda a myslím, že sa pri chytaní aj celkom dobre dopĺňame.
Páčila by sa ti žiadosť o ruku na rybách?
Určite by to bolo fajn, ale už som nejaký ten rok vydatá a keďže manžel ryby nechytá, tak to veľmi do úvahy neprichádzalo...
Zimný lov na dierkach.
Keď sa chystáš na ryby, dáš si záležať na tom, ako vyzeráš?
Nijako extra to neriešim, idem normálne, akoby som išla napríklad do lesa na huby. Hlavne nachystať všetky veci, nič nezabudnúť a hurá k vode!
Chodíš na ryby aj v menej príjemnom počasí?
Chodím aj v zlom počasí. Jarná ľadová snehová voda po otvorení sezóny je niekedy celkom slušný očistec, aj keď je pekné počasie. A mimo sezóny jazdím na preteky alebo trénovať na trout area na „dúhakodromoch“, a to si počasie veľmi nevyberiete.
Myslíš, že ešte panuje predsudok, že rybačka je iba pre mužov?
Myslím si, že nie, zvlášť v dnešnej dobe, keď už je rybárok pomerne dosť.
Najobľúbenejšia a najúspešnejšia farba rotačky minulej sezóny.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Myslím, že reagujú úplne normálne a v pohode. Na rieke prakticky nikoho nestretávam a na trout area sa už poznáme. Sme partia kamarátov, medzi ktorými vždy panuje dobrá a veselá atmosféra. Čas od času priveziem „úplatok“ v podobe buchty alebo koláčov a hneď sú všetci okolo ešte oveľa milší...
Čo odkážeš našim čitateľom?
Všetkým rybárom želám, aby ich rybárčenie stále bavilo a užívali si ho na maximum, aby si vážili všetky ryby a prírodu okolo seba a správali sa ku všetkému s úctou.
Ďakujem za rozhovor, Dita, a prajem ti, aby si chytila toho svojho vysnívaného divokého potočáka cez 60+ cm. A nech sa ti spolu s tvojimi kolegami v spolku „Zachraňme lipana a pstruha potočního“ podarí zachrániť tieto krásne ryby aj pre budúce generácie!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
