Vo väčšine prípadov lovu sumcov sme dosiaľ použili aj čln. Teraz si porozprávame O SPÔSOBOCH LOVU PRIAMO Z ČLNA. Loviť z člna môžeme tými istými metódami ako z brehu, špecifickými sú lov splavovaním, vertikálna prívlač a lov pomocou vábničky. Loviť sumca bez použitia člna si viem len ťažko predstaviť.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.12.2020.
Zvoľte čln o vhodnú výbavu
Na výber máme čln nafukovací a pevný. Ak však chceme sumce loviť na väčších riekach či priehradách v ťažšom terénne (stromy, plytčiny, kamene... a viac ako dvaja), tak je výber člna jasný. Veľký nafukovací čln stráca svoje výhody skladnosti a nízkej hmotnosti, takže voľba jednoznačne padá na čln pevný. Aj tu sú alternatívy: čln plastový, laminátový, hliníkový alebo drevený. Počas mojich mnohých výprav po svete som si uvedomil, že ak nedokážete byť mobilní a dostať čln na vodu všade tam, kde to potrebujete, pravdepodobnosť úlovku kapitálneho sumca rapídne klesá. Samozrejme, k člnu potrebujeme aj spoľahlivý motor. K povinnej výbave patria kotvy, laná, veslá, záchranné vesty. V člne oceníme kvalitný sonar, držiaky prútov, pozičné svetlá, navijak či čerpadlo na vodu. Tým, ktorí sa chcú venovať lovu sumcov z člna pravidelne, odporúčam zadovážiť si k veľkému člnu na vyvážanie aj menší, ideálne nafukovací čln.
Pri ďalekých zahraničných výpravách sa zídu dva veľké člny.
Lov z ukotveného člna
Lov sumcov z člna by som rozdelil na dva základné spôsoby. Na lov statický, keď je čln ukotvený alebo vyviazaný, a lov dynamický, keď sa čln pohybuje buď po prúde rieky, alebo pomocou sily motora. Pri statickom love, ako som už spomenul, môžeme čln ukotviť. Tu by som upozornil na správny výber hmotnosti a tvaru kotvy vzhľadom na veľkosť a hmotnosť člna a tiež silu prúdu. Menší nafukovací čln ukotvíme v slabom prúde aj 2-kilovou kotvou. Pri kotvení väčších člnov v silnom prúde som používal až 20 kg ťažké kotvy. Čln môžeme kotviť pomocou jednej kotvy, čo je z môjho pohľadu spôsob najbezpečnejší. Nesmieme zabudnúť ani na vhodnú dĺžku kotevného lana, aby čln v prípade prejazdu väčšej lode alebo plávajúceho stromu mal možnosť pohybovať sa na kotve do strán, a tak kompenzoval nárazy vĺn alebo tlak kmeňa plávajúceho stromu.
Samozrejme, môžeme použiť aj dve kotvy. To sa však vystavujeme riziku, že pri nebezpečnej situácii nestihneme včas reagovať a v tom lepšom prípade skončíme so zaplaveným člnom. V tom horšom môžeme prísť o veci, ba dokonca aj o celý čln. Pri hroziacom nebezpečenstve je nutnosťou mať pri sebe dobrý nôž a radšej stratiť kotvy ako čln či dokonca život. Tí, ktorí chytávajú na veľkých riekach, vedia o čom hovorím. Prejazd 200 m dlhého remorkéra v tesnej blízkosti a následné aj tri metre vysoké vlny vystrašili už nejedného rybára.
Z ukotvenej lode môžeme chytať klasicky na ťažko, s podvodným plavákom, ale aj na trhačku buď s bójkami, alebo vyviazaním o breh. Ak chytáme na rieke, môžeme plavákové montáže spustiť pod loď. Ak máme na lodi viacej prútov a nechceme, aby sa nám zamotali, pre sumčiarov bola vymyslená jedna vychytávka.
Bójkovanie z člna.
Tridsaťročná vychytávka
Ma síce čudný názov, lebo niekto ju volá psí záprah, niekto žltý vták. Pravdepodobne prototyp tohto zariadenia som mal možnosť vidieť pred 30 rokmi na rieke Tisa. Profi rybári tam lovili sumce pomocou dlhých hrubých šnúr s desať a viac nadväzcami, na ktoré nastražovali väčšinou karasy a žaby. Takýto aj viac ako 100 metrov dlhý systém potrebovali dostať naprieč tokom rieky bez toho, aby použili čln. Na koniec „kombajnu“ pripevnili zrejme „pradeda“ tejto modernej pomôcky – bol to akýsi plechový obdĺžnik s úchytom na šnúru. Ten kus plechu hodili do vody a čuduj sa svete plech sa vybral naprieč korytom na druhú stranu rieky, ťahajúc za sebou všetky nástrahy. Keď bol celý systém na správnom mieste, šnúru uviazali o hrubý kolík a ťahom ešte dokázali regulovať ponor v prípade, že riekou prechádzala loď. Zmenšenou kópiou tohto draka (tak nazývali svoj vynález) je systém, pomocou ktorého dokážeme spustiť nástrahu do strán pod určitým uhlom. Systém sa prichytáva na klasickú plavákovú montáž asi 2 metre nad plavák. Po zábere sa šnúra z klipu vypne, systém skĺzne k plaváku a rybu môžeme klasicky zdolať. Tento systém má ľavú a pravú modifikáciu.
Kevlarový poťah na člne je dobrá pomôcka pri vyťahovaní sumca.
Lov z pohybujúcej sa lode
Vábeniu a prívlači sa budeme venovať samostatne, teraz si povieme pár slov o love splavovaním. Pri splavovaní existuje viacero spôsobov lovu. Tým najjednoduchším je splavovanie s klasickou plavákovou montážou. Prúty v člne uložíme do držiakov. Nastavíme rôzne ponory a necháme sa splavovať dole prúdom. Pri tomto oddychovom spôsobe lovu nám veľmi pomôže prídavný elektromotor na nožné ovládanie. Predným elektromotorom si môžeme regulovať aj rýchlosť pohybu a v prípade „horúcich miest“ dokážeme pohyb lode vhodne brzdiť.
O čosi akčnejšou rybačkou je splavovanie s olovom a rybou. V tomto prípade držíme prút v ruke. Nástrahu môžeme aktívne dvíhať a spúšťať, a tak vyprovokovať sumce k záberu. Ďalším levelom tejto rybačky je splavovanie, pri ktorom má nástraha kontakt s dnom. Hovoríme o takzvanom „klepaní“, lebo nárazy nástrahy o dno provokujú sumca . Tento spôsob býva často účinný práve preto, že sumec má mimoriadne citlivý orgán registrujúci otrasy. Najvhodnejšou nástrahou pri tomto spôsobe lovu je menší úhor. Vhodnou nástrahou sú nadáje, pijavice či krtonôžky.
Určitou a veľmi účinnou obmenou je lov splavovaním pomocou železného závažia. Tu sa využíva špecifická vlastnosť sumca – jeho agresívna reakcia na dotyk s kovom. Pri tomto spôsobe sa železné závažie zavesí asi na 1 meter dlhý nadväzec na spôsob tirolského drievka. Na jednohák sa ako nástraha používa väčšinou úhor. Železné závažie kalí vodu a dotykom s dnom vyrába hluk, ktorý zvedavého sumca láka. Ak sa nám podarí kontakt závažia s rybou, sumec reaguje agresívne a na ponúkanú nástrahu prudko útočí. Tento spôsob lovu používame v piesčitých pasážach riek bez prekážok. Keď zlyhajú všetky ostatné metódy, práve tento spôsob býva v dňoch bez záberu úspešný.
Aj tento veľký sumec bol zdolaný pomocou člna.
Živý maják so štyrmi prútmi
A na záver pridám ešte jeden humorný a inšpirujúci príbeh, ako sa dá chýbajúci čln nahradiť rybárom. Stalo sa to asi pred 15 rokmi na rieke Pád. Kamaráti nám odišli s člnom a my sme potrebovali povyvážať prúty a ostať loviť ukotvení v strede asi 400 m širokej rieky. Do člna som si zobral posilu. Vybral som si najmladšieho člena výpravy, aktívneho hokejistu. Vedel som, že na tento spôsob lovu nepresvedčím nikoho skúsenejšieho. Už potme sme sa vybrali hore prúdom. Aby toho nebolo málo, na vodu sa spustila ešte aj hmla. Chlapcovi som po ceste povedal, nech si oblečie prsačky. Pýtal sa ma, ako to urobíme. Keď sme došli na miesto, vysvetlil som mu, že bude musieť vystúpiť z člna v strede rieky. Veslom som mu odmeral, že voda tu má necelý meter. Samozrejme, odmietol. Tak som mu dal na výber. Z člna vystúpim ja a on povyváža 4 prúty, vyviaže trhačky a ponapichuje ryby. To odmietol tiež. Keďže zostávala už len tretia možnosť – vrátiť sa domov, chlapec sa nakoniec dal presvedčiť. Dal som mu na hlavu zapnutú čelovku a takto, stojac v strede rieky, držal prúty, ktoré sme nakoniec úspešne vyviezli. Ešte dlho potom sme sa smiali, čo by si asi pomyslel náhodne okoloidúci rybár, keby zbadal v strede rieky stáť chlapa s čelovkou na hlave a so štyrmi prútmi v ruke.
Toľko k téme lovu sumca z člna. Nabudúce si porozprávame niečo o love sumca pomocou „zázračného drievka“ – vábničky.
Pomocou tejto vychytávky dokážete vyviezť prúty do strán od člna.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
