Ak sa vysloví spojenie hladinový lov, väčšina z nás si predstaví teplé letné dni a poľovačku na bolene. Áno, letný čas je aj časom lovu na hladine, ale nie je to ani zďaleka iba o tejto rybe. Máme u nás dostatok predátorov, ktoré vieme týmto spôsobom uloviť.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V kalendári svieti prvý júl a ja si chystám všetko potrebné pre lov na hladine. Teplé slnečné dni sú na túto techniku ako stvorené. Hladinovú prívlač považujem za kráľovnú alebo úplný vrchol zážitkov. Samozrejme, je to iba môj osobný názor, ale faktom je, že som si túto metódu mimoriadne obľúbil a má stále viac a viac priaznivcov. Veď priznajme si, koho nepoteší, keď drobná nástraha križuje na prvý pohľad nevinnú tichú hladinu, ktorá sa vzápätí zmení na peklo a boj s neznámym predátorom.
Hmlisté rána sú vždy lákavé.
Niekoľko tipov na výbavu
Čo za náčinie vlastne použiť alebo akú výbavu používam ja? V podstate z toho nerobím žiadnu vedu, kľúčové pre mňa je zladiť celú zostavu tak, aby som s ňou vydržal celý deň na vode a nemyslel pri každom nahodení na to, kedy už skončím. Preto je dôležitá hmotnosť celej zostavy, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.
Pre lov z hladiny používam čln, kde som poväčšine aj vo svojich starších článkoch prakticky vždy odporúčal kratšie prúty pre lepšiu manipuláciu. Tentoraz budem však trochu odporovať sám sebe, keďže tu využívam prúty dlhé minimálne 240 cm a tuhšie prúty, ktoré nemajú akciu iba v špičke. V krátkosti možno povedať, že s pokojným svedomím nechávam všetky jigovacie zbrane v taký čas doma.
Menšie ostrieže vieme loviť aj cielene.
Tvrdší prút má pri tomto štýle prívlače niekoľko predností, a to hlavne pre možnosť použitia ťažkých voblerov a ich nahadzovanie alebo kontakt s nástrahou pri väčšej vzdialenosti. V neposlednom rade je to zásek samotnej ryby, najmä ak sa nenachádza pod člnom, ale je kdesi na otvorenej vode a zásek musí sedieť.
Tu by som rovno nadviazal na vhodnosť použitia spletanej šnúry, ktorá mi okamžitý kontakt s dravcom zabezpečí vždy. Používam hrúbku 0,16 mm, čo je taký zlatý stred s dostatočnou pevnosťou, avšak stále nie s príliš veľkou hrúbkou, ktorá by komplikovala nahadzovanie. Taktiež som si v tomto prípade obľúbil hladký povrch šnúry, ktorá minimalizuje trenie a umožňuje ďaleké a presné náhody. Voľba navijaka je už na každom z nás – aká veľkosť alebo typ rúčky nám sedí, zbytočne by som tu rozpisoval bezduché reči o tom, čo za veľkosť si má kto zakúpiť…
Pažravosť boleňov je často bezhraničná.
Šťuka
Spomínal som, že najznámejšou rybou pre lov na hladine je boleň. Preto začneme šťukou… Štíhle telo, aerodynamický tvar tela, obrovská papuľa plná zubov. O tom, že je to dravec ako stvorený pre lov koristi, niet pochýb. Aký úspešný môže byť teda lov šťuky z hladiny? Maximálne!
Je známe, že v letných mesiacoch a nielen počas nich sa šťuky zdržujú v tesnej blízkosti brehu pri rôznych prekážkach, ako sú spadnuté stromy či zarastené úseky. Je to logické, keďže im to slúži ako zázemie, avšak najmä preto, lebo tieto životom prekypujúce miesta sú hlavným a neustálym zdrojom potravy v podobe húfov drobných rybiek. To by sme mali využiť aj my a naservírovať šťuke nástrahu z hladiny. Položenie jej očí v hornej časti hlavy dáva najavo, že pohyb poppera alebo inej nástrahy jej rozhodne neunikne. Je však potrebné vybaviť sa nadväzcom, či už klasickým lankom alebo fluorocarbonom, s hrúbkou od 0,60 do 0,70 mm.
Po tichom priplavení na miesto lovu nahadzujem do úplnej plytčiny, kde je hoci aj 10 cm vody a nástrahu sťahujem k člnu. Záber prichádza väčšinou po pár potočeniach kľukou, no niekedy dokáže tento predátor sledovať nástrahu až k člnu a tu dochádza na lámanie chleba – či zaútočí alebo to vzdá. Tu je to už viac o šťastí ako o našej šikovnosti, keďže na rozdiel od gumených nástrah s hladinovkou tesne pri lodi už pohybovo veľa vody nenamútime. Nehovoriac o tom, že nás šťuka dokonale vidí tak, ako aj my ju. Základom je určite kvalitný nadväzec schopný odolať jej ostrým zubom a taktiež dostatočne pevný prút pre zásek takej kostnatej papule.
Občas to zhltnú až príliš.
Ostriež
Spolu so zubáčom je ostriež typickým predstaviteľom dravca, ktorého lov je poväčšine orientovaný na prívlač s gumenými nástrahami. Prípadne ho lovíme na voblery a medzi najobľúbenejšie metódy patrí určite preklepávanie dna, jigovanie. Na obidva dravce je vyvíjaný už dlhé roky veľmi veľký tlak, či už hľadiska mäsa alebo aj z toho dôvodu, že veľké ostrieže sú jednoducho „v kurze“. Na tom, že je to krásna a obľúbená ryba nie je nič zlé, práve naopak, pokúsme sa ho uloviť aj z hladiny. Najmä počas teplých a dlhých letných dní možno pozorovať skupiny ostriežov, ktoré ako prepadové komandá vlietavajú do nič netušiaceho poteru, ktorý sa neustále motá v plytkých, prehriatych a na slnečné lúče bohatých častiach priehrad a riek. Tieto bandy ostriežov sú tvorené prevažne kúskami okolo 25 až 28 centimetrov, avšak aj pri hladinovom love vieme natrafiť na staré exemplárne kusy atakujúce magickú hranicu štyridsiatich centimetrov. Áno, priznávam, tieto sa cielene príliš chytať nedajú, ale ak vieme, že sa tu takéto kapitálne ostrieže zdržujú, nemáme čo stratiť.
Konečne statnejší boleň z hladiny.
Ako som už spomínal, partie plytkých brehov sú ideálnymi loviskami, kam mieriť naše povrchové nástrahy. Tu okrem systému priťahovania nástrahy kolmo od brehu využívam aj metódu masívneho a efektívneho pozdĺžneho prelovenia brehu. Ak je to možné, tak svoje hody pálim čo najďalej, avšak pozdĺž brehu, hoci iba do hĺbky 30 až 50 centimetrov. Na poppery či podobné voblery sú tieto hĺbky priam ideálne. A to aj v prípadoch, keď ide o štrkové pláže alebo zarastené, ťažko dostupné miesta. Používam veľkosti od malých hladinoviek s dĺžkou 5 cm cez 10 cm poppery po hladinovky na štýl Cultiva. Pažravosť ostriežov, ktoré sú na love, skutočne nemá hraníc a mám pocit, že sa vyrovná aj šťukám.
Pri love ostriežov často zamieňam trojháčiky nástrah za klasické háčiky. Ostriež má skutočne impozantne veľkú papuľu, ale pri menších kusoch narobí trojhák v menšej papuľke viac škody ako osohu. Staré zatopené stromy či zátoky ukryté pred tlakom rybárov bývajú aj miestom výskytu veľkých ostriežov. Tie lovia poväčšine potichu, málokedy počuť povestné pukanie na hladine. Netreba sa zľaknúť ticha a na prvý pohľad mŕtveho miesta. Presvedčil som sa už mnohokrát, že často už prvý hod mi priniesol nádhernú rybu. Záber a následný súboj stál vždy za to! Pamätajme, že kapitálny ostriež je riadne stará ryba, ktorá patrí späť do svojho sveta, kde môže naďalej vládnuť a robiť radosť iným. A o to tu ide…
Zátoka veští úspech.
Boleň
Na záver pripájam aj čerešničku na torte a kráľa hladinovej prívlače boleňa. O jeho love na hladine bolo napísaných množstvo článkov, natočené obrovské množstvo videí, kde som svojou trochou tvorby prispieval aj ja, no napriek tomu tento dravec fascinuje rybárov stále, vrátane mňa. Hlavne krajšie ryby – okolo sedemdesiatich centimetrov a viac – dokážu spraviť na vode to pravé rodeo, na ktoré rybár tak ľahko nezabudne. Svojou rýchlosťou vždy vyrazí dych, jeho bojovnosť nám postačí na dlhé hodiny rozprávania a viac ako pevnosť našej výstroje boleň otestuje pevnosť našich nervov. Je vždy blízko, a predsa tak ďaleko. Dá sa vôbec dostihnúť v jeho šialenom kolotoči? Určite áno. S príchodom doby kvalitných hladinových nástrah, člnov a polarizačných okuliarov sme o pár poriadnych krokov bližšie k jeho uloveniu.
Azda najdôležitejšie úlohy pri love boleňa zohrávajú čln, spoľahlivá výbava a trpezlivosť, veľa trpezlivosti… Pevnejšie prúty som si obľúbil už dávno a dĺžka 240 cm mi sadla vždy ako uliata. V kombinácii s kvalitnou šnúrou som dokázal nahodiť takmer vždy priamo do bublajúceho kotla chaosu, kde tento dravec loví. Posledným článkom zostavy sú, samozrejme, nástrahy, kde ide väčšinou o hladinové voblery v rozmedzí 5 až 10 cm. Dnes ich už existuje naozaj nepreberné množstvo a nielenže sú v rozličných farbách, ale tvary a charakteristika ich chodu sú na jednu samostatnú kapitolu, ktorú tu isto nebudem rozpisovať. Je však dobré mať v zásobe nielen viacero veľkostí a farebných vyhotovení či vzorov, ale aj menší arzenál spôsobov pohybu na hladine či tesne pod ňou. Pri vysokej opatrnosti rýb nám určite pomôžu ťažké voblery, ktoré vieme nahodiť omnoho ďalej ako ľahké poppery, vážiace iba zopár gramov. Tie najťažšie „boleňovky“ vážia často aj cez 20 gramov, a to ich veľkosť ani nepresahuje 9 cm.
Jalce sú tiež súčasťou lovu z hladiny.
Keď už hovoríme o veľkosti nástrah, je dobré si všímať (a to nie iba u boleňa), aká je veľkosť rybiek, ktoré sú lovené a napádané predátormi. Pokiaľ je množstvo drobného plôdika a je evidentne vidieť, že toto im chutí, siahnem vždy po čo najmenších, hoci aj
4 - 5 cm nástrahách. Vôbec sa nemusím obávať toho, že budem ťahať malé ryby, práve naopak. Vsádzam však na kvalitné háčiky, keďže je až neuveriteľné, ako aj bolene – so svojou relatívne mäkkou a bezzubou tlamou – dokážu zdeformovať menej kvalitné háčiky na vobleroch. Jednoháčiky opäť nie sú na škodu.
Jednoznačná odpoveď na otázku, kde bolene sú, neexistuje. Nie sú to (až na výnimky) stanovištné ryby a práve počas hladinového lovu sa orientujeme tam, kde ich je vidieť, respektíve počuť. Rámus, ktorý vydávajú, často vidieť už zďaleka. Preto je potrebné neustále sa presúvať, podľa možnosti je ideálny čln, ktorý nám zvýši šance a komfort o minimálne 50 %. Samozrejme, bolene sa takisto nepresúvajú bezcieľne, lež iba tam, kde je potrava, takže skvelým indikátorom výskytu a úspešného lovu sú často beličky, kŕdle beličiek presúvajúce sa v „mrakoch“ tiel po zákutiach a meandroch. Po jeho lokalizovaní sa vždy snažím správať maximálne potichu a vyčkávaním na správny moment nahodenia či vedenia nástrahy sa rybolov pomaly mení na poľovačku. Oproti bežnej poľovačke, my však rybu dokážme – aj po ulovení – vždy zdravú pustiť nazad.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
