Attilu som spoznal na jednej viacdňovej rybačke. Chytal ryby 20 metrov od môjho bivaku, nuž sme sa dali do reči. Pravdaže, témou boli ryby a všetko okolo nich. Ponúkol som mu pomoc, ak bude potrebovať pri podobratí väčšej ryby či fotení s prípadným väčším úlovkom, lebo bol sám a ja som bol s Romankom.
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 50
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Moju ponúknutú pomoc vtedy Attila viackrát využil a párkrát som mu podobral kaprov s hmotnosťou viac ako 12 kg a tiež som mu spravil fotky s úlovkami. Keď som mal čas, tak som ho jedným okom sledoval, ako mu to ide pri vode, ako nahadzuje koncovú montáž, ako zdoláva a ako sa správa k uloveným rybám... Hneď mi bolo jasné, že je to šikovný a zručný rybár, ktorý má rád prírodu, zvieratá a najmä ryby a hlavne, že maximálne dbá na opatrné zdolávanie a šetrné zaobchádzanie s úlovkom. Z tohto stretnutia sa vytvorilo priateľstvo a po roku sa vyrysovala jedna viacdňová rybačka na štrkovisku v Maďarsku.
Prípravy na cestu
Bol som fotiť v Tisovci offroad preteky a až tam som si uvedomil, že o dva dni idem na rybačku s Attilom. V hlave mi prebehlo, že si ešte musím uvariť tigrí orech, nakúpiť jedlo aj pitie, pobaliť všetky rybárske veci a oblečenie. Večer, keď som sa vrátil z Tisovca, poprosil som snúbenicu, aby mi pomohla s tigrím orechom. Súhlasila, tak som jej dal inštrukcie, ako má pri príprave postupovať. Za to jej aj touto cestou ďakujem! Ja som sa vrhol na balenie oblečenia a v pivnici som si pripravil všetky rybárske veci, ktoré by som mohol potrebovať.
Dva dni som ešte odmakal v práci a v stredu skoro ráno som začal nakladať veci do zašpineného a zablateného auta, ktoré som po offroad pretekoch ani neumyl. Do prívesného vozíka som naložil kŕmenie, nástrahy, tyčové bójky, gril a na prívesný vozík som upevnil čln. Dal som si ešte rýchlu sprchu, obliekol sa a vyrazil som k hraniciam s Maďarskom, kde som sa stretol s Attilom.
Prvý deň na štrkovisku
Na miesto sme dorazili o 10.00 hod. a majiteľ nás už čakal. Oboznámil nás s pravidlami rybolovu, dal nám pár užitočných rád, vystavil povolenia na rybolov, zaplatili sme a obsadili sme rybárske miesto s chatkou číslo 7. Rybárske miesto s dreveným mólom bolo v tesnej blízkosti chatky, ale vodná hladina bola brutálne vysoká. Podľa slov majiteľa štrkoviska, vodná hladina od jesene stúpla o 230 centimetrov a niektoré chatky aj rybárske miesta boli pod vodou. Výhodou pri tom však je, že na vode môžeme loviť aj tie partie, ktoré sú zaplavené. To znamenalo, že sme vlastne mali na uloženie tyčových bójok miesta číslo 7-8-9, a to bola pre nás dobrá správa. Attila sa rozhodol, že jemu sa páči to vedľajšie miesto, čo je zarastené a zabahnené, a tak som zostal na drevenom móle tesne pri chatke.
Luxusné rybárske bývanie
Vošiel som do chatky, kde bolo pekne čisto. Videl som tam jednu dvojposchodovú posteľ, jednu klasickú posteľ, stôl, stoličky, chladničku, mikrovlnku a klimatizáciu slúžiacu aj na vykurovanie. Čo viac by si rybár mohol priať? Proste luxus, aspoň pre mňa. V rýchlosti sme si obsadili postele, vybalili, odložili jedlo a pitie a každý z nás šiel na svoje rybárske miesto pripravovať čln, sonar, tyčové bójky. O pár minút som už sedel v člne, zapol sonar a vydal som sa na prieskum dna štrkoviska.
Prieskum a stratégia
Pár metrov pred dreveným mólom bola hĺbka 620 cm a táto hĺbka pokračovala takmer až na druhý breh, kde som našiel dve vyvýšeniny – kopčeky veľkosti 4 × 4 metre v hĺbke 440 a 460 centimetrov. Tieto dve miesta som označil tyčovou bójkou a ešte som párkrát preskúmal okolie bójok, no nič iné som už nenašiel. S člnom som sa vydal na breh a v hlave sa mi už začala vytvárať stratégia kŕmenia a lovu. Mohol som loviť na tri prúty a našiel som dve zaujímavé miesta. Preto som sa rozhodol, že s tým tretím prútom budem hľadať ryby. Attila tiež našiel 2 kopčeky a tie označil tyčovými bójkami. Takmer v tom istom čase sme dorazili k chatke. Na drevené mólo som si pripravil svoje prúty, stojan, bižutériu, nástrahy, návnady, podberák a začal som sa pripravovať na lov.
Návnady a montáže
Najprv som si pripravil návnady a do vedierka som vysypal 20-milimetrové boilies Devill Krill Attractive, Devill Krill kukuricu a varený tigrí orech. Túto zmes som mierne zalial boostrom totožnej príchute a nechal som odstáť, kým som si pripravil koncové montáže. Už doma som si pripravil polofixované koncové montáže s plochým 142-gramovým olovom, háčik Centurion 2000 veľkosti 2, čierne rovnátko Mouthsnagger, šnúrku StripX 25 lb, malé 0,9-gramové olovko Camo Shotz. Pod všetky tri háčiky som nastražil jednu 24 milimetrovú guľôčku Devill Krill Criticals, čo je mojou absolútnou tutovkou takmer na všetkých viacdňových rybačkách.
Začal som zavážať z pravej strany, koncovú montáž som položil asi jeden meter od tyčovej bójky a presne na koncovú montáž som hodil pár lopatiek krmiva. Potom som už namieril na drevené mólo a o minútku som bol tam. Uložil som prút na stojan, zavesil swinger, zapol hlásič. Presne takto som spravil aj s druhým, stredným prútom, len s tým rozdielom, že koncovú montáž som položil k druhej bójke. Tretiu koncovú montáž som položil pod jeden krík, ktorý bol iba dva metre od protiľahlého brehu.
Z člna som videl, že aj Attila zaváža svoje koncové montáže ostošesť a v priebehu pár minút sme sa opäť stretli pri chatke a skonštatovali sme, že je všetko v poriadku... Všetky koncové montáže sú na svojich miestach a teraz nám zostáva už len čakať na prvý záber.
Každý mal iný plán
Pri tejto debate vyšlo najavo, že každý z nás skúša niečo iné. Napríklad ja som kŕmil iba bodovo, priamo na koncovú montáž a nastražil som veľké 24-milimetrové boilies. Attila kŕmil trošku viacej, asi na plochu 2 × 3 metre a nastražil malé 12-milimetrové pop-up boilies. Chcel zistiť, aké ryby sa pohybujú na zakŕmenom mieste a chcel mať rýchlo záber. Ja som mal od začiatku v pláne chytiť iba tie najväčšie ryby, ktoré tu žijú a nezaoberať sa s menšími rybami. Samozrejme, prvého záberu sa dočkal Attila a zdolal svoju prvú rybu, ktorým bol 8-kilový kapor – silný a húževnatý.
Dobre som sa zasmial, keď sa Attila vracal s úlovkom v podberáku a zaboril sa až po kolená v bahnitom sedimente, ktorý bol medzi pevným brehom a jeho stojanom na prúty. Musel som mu ísť pomôcť a vytiahol som ho, no nebolo to vôbec jednoduché. Po odvážení a odfotení rybu pustil na slobodu a následne si Attila spravil mostík cez tú zabahnenú časť z červeného gumeného člna, ktorý bol tam na mieste. V hlave sa mi už odohrávala scénka, že majiteľ alebo porybný budú kričať na Attilu, že z ich gumeného člna spravil mostík a chodí cez ich čln k svojim prútom...
Ako to bolo ďalej?
Z pokračovania článku v druhej časti sa určite dozviete, či naozaj kričal niekto na Attilu, čo ešte Attila chytil a či som aj ja vôbec niečo chytil.
Peter Uhrík a Attila BALOG
Pokračovanie nabudúce.
PrihlásenieRegistrácia 
