Hoci sa o love rýb v prekážkach často diskutuje, správne informácie chýbajú. Mnohé články, videá, blogy alebo príspevky na sociálnych sieťach sú skôr o tom, ako rybár prišiel, nahodil a ulovil obrovskú rybu. Konzument takýchto informácií je potom často sklamaný, ba frustrovaný, ak sa mu rovnaký úspech nepodarí.
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Milí čitatelia, chcem vám opísať, ako som sa k lovu v prekážkach dostal ja. A verte mi, nebolo to med lízať.
Bol to bežný rybársky deň
Pár hodín vyčlenených v nabitom programe som sa rozhodol stráviť na brehu obľúbeného štrkoviska. Dvojhektárová voda, ktorú, dovolím si tvrdiť, poznám ako vlastné topánky – niekoľkoročné skúsenosti s týmto revírom a stovky odsedených dní na jeho brehoch. Vybral som si teda miesto, kde som s istotou tušil výskyt rýb. Rozbalil som si method-feedrové náradie a o pár minút som nahadzoval svoje prúty. Pohodlne som sa usadil v rybárskom kresle a čakal som na prvý záber ako vždy. Lenže ten neprichádzal. Prehodil som svoje montáže. Rovnaké miesto, rovnaká návnada aj nástraha, ktorá tu fungovala už desiatky krát. Nič. Rybám akoby niekto učaroval. Nechápal som, čo sa deje.
Vymenil som návnadu, zmenil nástrahu, nahadzoval bližšie, ďalej... Občas som niečo ulovil, ale nebol som spokojný. Svoj neúspech som sám pred sebou ospravedlňoval počasím, atmosférickým tlakom, rybím apetítom, jednoducho, hľadal som výhovorku, prečo to dnes nefunguje. Hľadiac na nehybné špičky a vodnú hladinu som zazrel pás bubliniek vychádzajúcich neďaleko spadnutého stromu. Myslel som si, že nános bahna a hnijúcich listov na dne iba „pracuje“. Spočiatku som tomu nevenoval žiadnu pozornosť a sústredil som sa na presviedčanie rýb k záberu z miesta, kde to vždy fungovalo. Nič sa nemenilo k lepšiemu a mňa začali prenasledovať vlastné výčitky. Nie som však typ rybára, ktorý by sa s nepriaznivou situáciou len tak ľahko zmieril.
Boli tam a pokojne oddychovali
Bublinky stále vychádzali na hladinu neďaleko spadnutého stromu. Začal som toto miesto sledovať. Pri pozornom pohľade do hustej spleti starých konárov som si všimol pohyb. Podišiel som bližšie. Boli tam. Ryby, ktoré som sa pokúšal loviť inde, pokojne oddychovali v tejto vodnej prekážke. Viac mi nebolo treba. Svoje montáže som presunul blízko spadnutého stromu. Chvíľku sa nič nedialo, no po polhodine prišiel razantný záber. Ryba roztočila cievku navijaka a ja som zasekol. Okamžite nasmerovala svoj únik popod starý konár. Chvíľku som sa s ňou preťahoval, no nakoniec som o ňu prišiel.
Situácia sa niekoľkokrát zopakovala. Razantný záber a únik ryby do prekážky. Nech som robil čokoľvek, nech som sa snažil akokoľvek, ryby boli šikovnejšie. Zmenil som taktiku. Zatiahol som cievku navijaka tak, aby ryba po zábere nedokázala odvíjať z jeho cievky. Prišiel ďalší kapor. Zdolávanie trvalo o čosi dlhšie, no moje feedrové prúty boli jednoducho nad sily rýb z prekážky. Ani tvrdé zdolávanie, ani okamžitá reakcia nepomohli.
Ako sa dostať k rybám?
S hanbou pred samým sebou som rybačku ukončil. Po návrate domov aj nasledujúce dni sa mi všetko prehrávalo v hlave ako zlý sen. Nedokázal som myslieť na nič iné, len na ryby z prekážky. Nikdy som na tomto mieste nelovil. Prečo aj?! Vyberal som si dostupnejšie lovné miesta a tie vždy fungovali. Vlastne, všetko vždy fungovalo, až teraz nie. A tak som začal snovať plány, ako sa dostať k rybám spod spadnutého stromu...
Method-feedrové prúty som vymenil za prúty kaprové. Tenký vlasec za hrubší, krmítko za záťaž, malý háčik za väčší, pevnejší. Neveriacky som hľadel na takúto zostavu. Drvivú väčšinu svojich rybárskych vychádzok totiž lovím ryby na jemnú feedrovú techniku a teraz toto. Krátke 9-feetové prúty s vrhacou záťažou 2,5 libry mi ako-tak mali kompenzovať prípadný zážitok zo zdolávania. Celý nedočkavý, a tak trochu aj nervózny som čakal na prvú možnú príležitosť rozdať si to s miestnymi obyvateľmi prekážky. Bolo jarné nedeľné popoludnie, keď som to skúsil prvýkrát.
Konečne úspešná taktika
Prebrodil som sa hustým porastom a rozbalil som svoju kaprársku výbavu na mieste, kde pravdepodobne ešte nikto nelovil. Vysoká tráva po prsia, kríky s pichliačmi a otravný hmyz. Pripadal som si ako v džungli. Tu som sa rozhodol stráviť tri hodiny. Spadnutý strom bol pomerne blízko. Desaťmetrová vzdialenosť ma nútila správať sa maximálne opatrne a potichu. Nahodil som. Vlastne, len som rozhojdal svoju montáž. Krátke prúty boli správna voľba. Miesto bolo poriadne neprístupné. Učupil som sa vo vysokej tráve a čakal som. Zopár guliek boilies som len rukou pohodil okolo montáže. Niekoľko z nich som rozpolil pre rýchlejší efekt. A ten sa dostavil. Po pár minútach prišiel prudký záber! O rybu som opäť prišiel. Tak to teda nie! Skríkol som v duchu a mal som pocit, akoby to niekto vedľa mňa zakričal. Dotiahol som cievky na maximum, prúty „ukotvil“ v stojane, k signalizátorom som pridal „nožičky“ proti vytrhnutiu prútov a priblížil som sa k nim. Bol som pripravený na okamžitú reakciu. Miesto bolo vyplašené od predchádzajúceho zdolávania. Takto pripravený som čakal azda hodinu.
Brutálny záber ma vytrhol z myšlienok, či som všetko urobil správne. Prút sa zohol do „účka“ a ja som ho v okamihu zdvihol zo stojana. Nezačal som navíjať vlasec, ale rozbehol som sa oproti rybe. Nemal som čo stratiť, a tak si moja výbava siahla na dno síl. Rybu som otočil od prekážky a začal sa súboj na voľnej vode. Niekoľkokrát sa kapor pokúsil vrátiť sa do bezpečia spadnutého stromu, no nedovolil som mu to. Nádherný súboj na krátku vzdialenosť mi nadlho zostane vrytý v pamäti. Možno aj preto, že bol prvý a bol poriadnym zadosťučinením po mnohých stratených rybách. Srdce mi bilo tak hlasno, že ak by niekto stál vedľa mňa, určite by to počul. Kapra som o chvíľku podobral a mohol som sa pokochať prvým úlovkom dňa. Bol som šťastný a spokojný! Ryba okolo desať kilogramov vybičovala už aj tak vysoký adrenalín. Rýchla fotka – a už plával naspäť domov. Nahodil som znovu. Taktika rovnaká, úspech na seba nenechal dlho čakať. Zo spadnutého stromu som v ten deň vytiahol ďalšie dve pekné ryby.
Posledná vychádzka na to miesto
Posilnený týmto zážitkom som na rovnakom mieste úspešne lovil ryby viackrát za sebou. Spolu s manželkou aj synom Matejom. Tento spôsob lovu ma natoľko pohltil, že desiatky ďalších vychádzok som odkladal obľúbené feedrové prúty bokom a vyberal som si túto adrenalínovú rybačku. S pribúdajúcim časom však ryby zo spadnutého stromu brali menej a menej. Rozhodol som sa preto pre nočnú akciu. Zákon už povoľoval lov do polnoci. K vode som prišiel podvečer. Vysoká tráva pomaly mizla. Bola ušliapaná od mojich topánok, z nedostupného miesta sa stávalo miesto dostupnejšie. Aj pozornosť iných rybárov na seba nenechala dlho čakať. Zopár odpadkov na zemi a cigaretových ohorkov dávali tušiť, že už sem nechodím iba ja. S pokorou k matke prírode som to, čo sem nepatrí, pozbieral. Dnes som sa rozhodol pre poslednú vychádzku na toto miesto. Nielen pre prítomnosť iných kolegov. Začali mi totiž akosi chýbať feedrové prúty. Aj ryby z tohto miesta postupne odchádzali inde. Stratili tu pokoj a určite si našli iné útočisko.
Prvý záber tesne po zotmení som pokazil. Kapor bol šikovnejší ako ja. Vďaka bezpečnej montáži som si bol istý, že sa nebude dlho trápiť s odtrhnutou koncovou udicou. Druhú rybu som už úspešne podobral. Nádherný tučný lysec bol dokonalou „čerešničkou“ na záver.
Trvalé zážitky a skúsenosti
Ani som si neuvedomil, že posledných niekoľko týždňov som sa venoval spadnutému stromu. Ryby z toho miesta som úspešne lovil dovtedy, kým tam mali pokoj. Získal som množstvo skúseností a poznatkov. Podľa jednotlivých záberov som si mohol doslova nastavovať hodinky. Vedel som s presnosťou na niekoľko minút, kedy ryba zaberie. Bolo to zaujímavé zistenie. Ryby na tomto mieste sa niekedy kŕmili, inokedy tu len tak oddychovali. Mal som možnosť pozorovať ich správanie, keď som v tichosti a v splynutí s okolitou prírodou pozoroval ich pokojné plávanie v čistej vode pod vetvami starého stromu. Všetko dobré sa však raz skončí. Zážitky, ktoré som na tomto mieste získal a obrovské skúsenosti mi teraz už nikto nikdy nevezme.
Z tohto miesta som stihol pripraviť aj krátky film pre rybárov, ktorí by chceli skúsiť niečo podobné. Nájdete ho na YouTube kanáli Method Feeder Fans.
O pár dní nato už sedím na obvyklom mieste a hľadím na feedrové špičky. Opäť všetko funguje ako má. Ryby berú s dôverou a ja si to užívam. V kútiku duše však túžim po podobnej skúsenosti a verím, že si ju v krátkej budúcnosti zopakujem. Možno na inom mieste, pri inej prekážke.
Marián VRBA
Method Feeder Fans
PrihlásenieRegistrácia 
