Pokračujeme v rozprávaní o našej spontánnej prvej jarnej výprave. Hoci táto marcová výprava nebola o mega veľkých rybách, veľmi sa nám páčila. Dvaja rybári a kamaráti, s rôznym backgroundom, ktorí neriešili reklamu, len si užívali spoločné chvíle pri vode, točili videá a bavili sa tým, čo sa práve dialo...
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Štvrtok 28. marca, píše Matúš
Vietor neutícha, naši slovenskí kamaráti sediaci o 25 km ďalej na severnej strane už druhý deň vôbec nechytajú, člny majú na brehu, majú tam obrovské vlny. My sme na tom ešte relatívne dobre. Jedno núdzové miesto si pripravujem tesne pri brehu, kde by som v prípade potreby vedel aj nahodiť, jednu udicu tam pokladám, reku, vyskúšam. Do dvoch hodín prichádza z nového miesta nesmelý záber a z móla zdolávam rybu, ktorá sa absolútne nebráni, takže ju ľahko pritiahnem k brehu, kde mi zájde za trstinový porast. Nenechávam nič na náhodu a idem po rybu člnom. Na moje veľké prekvapenie na hladine čaká krásna ikernačka s malou hlavou a poriadne tučným bruchom. Rybu sme si parádne užili, zdokumentovali a pustili ju. Bola krásna...
Piatok 29. marca, píše Jozef
Ráno po šiestej mi prichádza opäť padák na pravý prút, nuž vyrážam hneď za rybou. Krútim, čo to ide, motor ide na plné otáčky. Prichádzam nad rybu, začínam ju pomaly dvíhať nahor. Na hladine sa ukazuje konečne opäť lepšia ryba. Po pár minútach podoberám zvláštneho šupináča s veľkou hlavou, skrivenou chrbticou a krátkym chvostom. Po množstve malých rýb, ktoré sme dovtedy zdolali, ma veľmi potešil.
Matúšovi prichádza približne po hodine jazda na pravý prút a vyráža tiež na vodu zdolávať. Netrpezlivo čakám, čo donesie na breh. Po 20 minútach sa vracia s ďalším dlhým šupináčom v člne. Krásna, zdravá ryba, bez jedinej chýbajúcej šupinky, s neporušenou tlamou tak, ako sme pri rybách z Balatonu zvyknutí. Robíme vo vode niekoľko fotiek, krátke video a rybka putuje naspäť do svojho živlu. Yes, to je ono!
Pred obedom začína fúkať znovu
dosť silný vietor, v nárazoch predpoveď hlási vyše 40 km/h, takže ostávame na brehu a čakáme, čo nám vietor prifúkne.
Popoludní okolo pol druhej mám jazdu na pravý prút, ktorá sa následne mení na padáčik. Som zvedavý, čo sa bude nachádzať na druhej strane. Keďže na vode je dobrý uragán, zdolávam rybu z brehu a až na pár opretí do prúta a výpadov priťahujem protivníka až k mólu. Tu sa začína rodeo – ryba sa mi spočiatku ťahá doprava za trstiny, následne sa mi celá vtrepe do trávy. Mám obavu, či ju vôbec zdolám a či si nevytrhne háčik z tlamy... Nakoniec sa mi ju darí podobrať a s Matúšom jasáme a tešíme sa z ďalšej peknej ryby.
Matúš má medzitým ďalšiu jazdu, a preto začína so zdolávaním. Po pár metroch si súper nachádza pod vodou prekážku a ostáva visieť na tvrdo. Vyrážame teda aj napriek vlnám za rybou člnom. Keď sa dostávame na miesto, montáž ja napevno zaseknutá. Po viacerých pokusoch vytrhávame zo dna starú tyč a okolo nej obmotaný nadväzec s guľou. Ryba tentoraz zvíťazila a my sa sklamaní vraciame na breh.
O dve hodiny ešte Matúš zdoláva ukážkového španiela/riadkača, ktorý nám opäť dvíha náladu. Tie šupiny má ako z rozprávky!
Sobota 30. marca
Ráno to opäť rozbieha Matúš a prichádza mu jazda na pravačku. Nasadáme obaja do člna, Matúš zdoláva, ja točím. Vo vetre sa dostávame nad kapra a súboj začína mohutnými výpadmi. Ryba sa nevzdáva bez boja, no napokon podlieha a ukazuje sa na hladine ďalší cenný šupináč. Kolega ho skúsene podoberá a vyťahuje bezpečne do člna. Ukladáme montáž naspäť na svoje miesto a vraciame sa na flek.
Na podložke pozorujeme a točíme pekného balatonského šupináča – je to radosť pozerať sa na také zdravé zväzové ryby. Po pár shotoch púšťame kapríka naspäť do vody.
Popoludní prichádza Matúšovi záber z rovnakého miesta, spoločne zdolávame šupináča 10+ a spokojní sa plavíme k brehu.
Pred poslednou nocou sme plní očakávaní. Stále veríme v poriadnu bombu a čakáme na prvú jazdu. Táto noc patrí Jožovi a do polnoci mu prichádza šesť záberov.
Po zotmení to začína nesmelo, padákom na mojom ľavom prúte, na ktorý zdolávam kapra z kategórie 8 – 9 kg, pokladám betón s montážou naspäť a potme sa pomaly vraciam k brehu. Mal som už vybitú 180 Ah batériu od Aďa a Lukášova nová 120-ka je tiež na 50 percentách. Ešte si iba robím pohodlie na lehátku v mojom tempeste, keď prichádza brutálna jazda na pravačku. Upaľujem teda na vodu po ďalšiu rybu – opäť ide o úzkeho šupiho z rovnakej hmotnostnej triedy. Scenár sa opakuje znova a znova...
Magická posledná noc
Pri ďalšej jazde mi prichádza padáčik aj na druhý prút. „Čo teraz? Ktorú beriem ako prvú?“ Vyberám si pravý prút, na ktorý bola jazda. Zdolávam o niečo krajšiu rybu, približne 10 kg ťažkú, púšťam ju z lode do vody a vraciam sa po ľavú udicu. Na móle iba mením prúty, skáčem do člna pokračujem v ďalšej zdolávačke. Ryba mi uteká minimálne 100 m za bóju a snažím sa k nej konečne dostať. „Dobre, už som nad ňou...“ Nasledujú pomalé hlboké výpady a ja tuším, že mi prišla naj ryba výpravy. Nad hladine sa vyvracia okrúhly pupkatý šupináč okolo metra. „Už len ho rýchlo podobrať,“ hovorím si. „Yeeeess, je taaam,“ teším sa ako malý chlapec. Konečne jedna poriadna ryba.
Do rána už zostávajú prúty bez pohnutia, avšak spím spokojne, pretože posledná noc bola pre mňa ozaj magická. V nedeľu už ostávam bez ryby, Matúš si ešte zdoláva ďalšieho rozlúčkového maľovaného španiela a pomaly balíme všetky veci, prevážame výbavu na člnoch naspäť k autám.
Máme opäť na čo spomínať...
Čaute všetci a nech to jazdí!
Jozef KISANTAL a Matúš BUČKO
PrihlásenieRegistrácia 
