Mnohí rybári si ani nevedia predstaviť jaké množstvo a jaké veľké exempláre sumcov žije v našich slovenských vodách. Niektorí šťastliví rybári sa síce môžu pochváliť krásnymi úlovkami sumcov, ale tých je veru málo. Príčina, pre ktorú rybári nemajú šťastlivú ruku pre vytiahnutie väčšieho sumca je hlavne tá, že väčšina rybárov nepozná životosprávu sumca, jeho jedálny lístok a jeho skrýše. Mylne je všeobecne rozšírený názor, že sumec sa sdržuje len v najhlbších vodách. To je jeden z hlavných neúspechov našich lovcov rybárov, ktorí chcú uloviť sumca len „na ťažko“ – na olovo.
nezadaný
22.07.2010 (8/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
O lovení sumca - hrča
Kde sa sdržuje sumec?
Z jara, keď lístky vrby dosiahly veľkosť myšieho ucha, sumec opustí svoju zimnú skrýšu, to jest skutočne najhlbšie miesto v širokom okolí a začína hľadať potravu. Sumec v zime drieme skoro celkom zahrabaný do mäkkého bahna v najväčších hlbinách.
Na jar preto sumec dobre zaberá na mníka a to bez ohľadu na jeho veľkosť. Mník musí byť tak ponúknutý, že sa pohybuje 20-30 cm nad dnom. Najlepšie je mníkov naloviť už vo februári a tieto v koši položenom do rychlej vody mať v zásobe. Miesto musí byť tienisté. Ak ideme sumca loviť na mníka, musíme najprv vodu do hĺbky premerať šnúrou. Potom pomocou veľkého štupla ponúkame mníka tak, aby tento plával vo výške 20-30 cm nad dnom. Nástraha musí sa pohybovať.
Sumec rád sa zahrabe do bahna a bez pohybu leží na postriežke, korisť nevyhľadáva, ale očakáva korisť.
Pri tom nesmieme zabudnúť, že hoci je sumec lenivý a vyhľadáva tichú vodu, predsa najdeme ho len v takej tichej vode, kde pred jeho stanovišťom sa pohybuje prúd, proti ktorému plávajú malé rybky, alebo prúd prináša hlisty, zdochlé savce a podobne.
Ak sa voda kalí a hladina vody začne stúpať, sumec opustí ihneď svoje stanovište, vyhľadá miesta, v ktorých cíti, že najde najviac potravy. Obyčajne sú to odvodňovacie jarky, menšie potoky a ústia riek, kde nachádza sumec spústu dážďoviek.
V takomto čase sa má chytať sumec výlučne na chumáč dážďoviek a tlstých červov, a to na dne. Ak voda sa stále kalí a stúpa, sumce opúšťajú dno a pohybujú sa bezprostredne pod hladinou, pri čom sa tlačia vždy bližšie k ostrovkom a brehom, kde môžu loviť žaby a vyliate savce.
V takomto čase možno ponúknuť akúkoľvek nástrahu. Najlepšie sa hodí 10 – 12 cm belica /alburnus lucidus/, alebo čík /piskoria/, ktorý musí byť nastražený na udicu tým spôsobom, že chrbetná plutva je vonku vo vzduchu, tak že každý pohyb rybky robí krúžky vo vode a pri tom člapká po hladine. Samozrejme, že pri takomto lovení musí sa rybár priblížiť k brehu celkom ticho, nehlučne, musí sa vyhýbať rýchlym pohybom a tiež dávať pozor, aby jeho tien nepadol na vodu, lebo jediné dupnutie, alebo padnutý tien na vodu stačí, aby sumec zmiznul v hlbine. Pri tomto všetkom je treba tu krajnej opatrnosti a tichosti, najväčšie úspechy som vždy dosiahnul pri takto lovení. Pri blinkerovaní je treba hodiť aspoň 20 m rychlým pohybom. Ak ponúkame, rybku, žabu, myš alebo potkana, ponúkame na hladine s hodne dlhou palicou a s krajnou tichosťou a opatrnosťou.
Pri takomto love používame 6 – metrovej palice. Takúto palicu si môžeme aj sami vyrobiť. Dolnú časť vyrobíme z hrabu alebo jasena, hornú časť s vrby. Palice treba v prvej polovici januára vyrezať a dať na povale vysušiť. Sú to výborné palice, ľahké a predstihnú aj drahé bambusové.
Akonáhle hladina klesá, sumec opustí blízkosť brehov a dáva prednosť miestam, kde je 100% úkryt. V tomto čase najdeme ho pod stromami do vody padlými pod podmytými brehmi. Odtiaľto číha na korisť, rozbieha sa za korisťou bleskovou rýchlosťou a ihneď sa vracie na svoje skryté miesto.
Nástrahy musia byť vždy dobre pohyblivé.
Na čo berie sumec
Toto robí rybárom najväčšie ťažkosti, na čo momentálne „berie“ sumec najlepšie. Kým pri šťuke vždy stačí malá rybka, u sumca je to ináč. On je dosť vyberaný v jedlách. Ale všeobecne možno jeho jedálny lístok takto zaregistrovať:
N a j a r : čerstvý mník, biele raky bez panciera, živé kačky. Kačice musíme ponúkať len za čistej vody.
O d 1. j ú n a d o 15. j ú l a : chomáč hlíst, červov, pijavic, piskorie a belice.
O d k o n c a j ú l a do k o n c a a u g u -
s t a : krtonožky, chomáče hlíst, pijavice, mušle, sušená krv. Pri kalnej vode rybky, žaby skokany, skvrnitá žaba.
O d 1. s e p t e m b r a a ž d o p r v ý c h
mr a z o v : rybky, veľká žaba,myši, potkany, mihuľe, resp. gumený blinker.
Samozrejme tieto nástrahy sú len približne udané. Dobre je pri prvom chytení sumca pitvu a takto sa presvedčíme, na čo berie najlepšie sumec.
Pri ponúknutí nástrahy treba dávať na to pozor, aby sa táto žila, pohybovala. Háček netreba vôbec skrývať, lebo sumec sa odhodlá koristiť, tak dravým pohybom korisť prehltne i keď má aj tri háčky von z nástrahy.
Podotýkam, že jako športovec, lovím na jeden jednoduchý háček, lebo sa stáva to, že s viacerými hačkami sa sumec odtrhne, papulu má potom priamo hačkami zašitú, v zurivom boji sa odtrhne a potom zahynie hladom.
K loveniu sumca zásadne máme používať aspoň 0,80 imitáciu šnúru, lebo len vtedy môžeme rátať, že po dlhom čakaní a konečnom zaseknutí sa sumec vytiahne na breh a že sa neodtrhne.
Sumec nikdy nežije samotárskym životom, ale v húfoch, tak že keď zasekneme jedneho sumca, musíme sa snažiť ho čím skorej a čím bezhlučnejšie odviesť, lebo na tom isto mieste s tou istou nástrahou, môžeme chytiť ďalšieho sumca.
Železné pravidlo pri chytaní sumcov je, že sumec „berie“ len na vonkajšej zatáčke a nikdy nie na vnútornej časti aj keď vnútorná je hlboká. A ak tam sú sumce, tieto nikdy nechytneme, lebo do tichých vôd sa sumec položí len vtedy, keď má naplnený žalúdok k prasknutiu a len sumec „berie“, ktorý je hladový a poluje. V celkom tichých vodách, kde žiadný prúd neexistuje, alebo v jazerách a mŕtvych ramenách rieky, ale len pri kryštálovej čistej vode, môžeme sumca prilákať tým spôsobom, že dlhou, hákom opatrenou palicou, alebo veľkým olovom na šnúre na jednom mieste vo vzdialenosti 5-6 metrov od jedného krytu, kde sumcov tušíme, bez akéhokoľvek hluku pomútime na malom mieste bahno na dne rieky, palicu položíme a na pomútenom mieste ponúkame nástrahu. V pokusoch pokračujeme asi 10 minút a potom vyhľadávame iné miesto v blízkosti iného úkrytu sumcov. Všetko čo som hore uviedol, platí len na veľké sumce. Maličké sumce do 2 – 3 kg môžeme hravo najsť na takých miestach, kde je kryt, kde stromy ležia vo vode, kde bočný potok, alebo jarok tečie do rieky a tam ležia malé sumce na hromade, aby prepadly hladom vika každú pohýbajúcu sa nástrahu v blízkosti dna.
Vybranie zaseknutého sumca
Po zaseknutí po okamžiku neistoty, či sme náhodou nezasekli koreň alebo kameň, nasleduje okamžitý bleskorýchly útek prúdom dolu a smerom do prostriedku rieky. Musíme sa snažiť podľa sily nášho výzbroja čím menej šnúry uvolniť, lebo pozdejšie vyčerpaný sumec sa snaží utekať do stromov vo vode ležiacich, a to by znamenalo istú stratu sumca a tiež veľkého kusu šnúry. Keď po 20-30,ev. po 40 metroch silným brzdením ho zastavíme /brzdiť treba od prvého okamžiku a podľa možnosti treba spolu bežať so sumcom na brehu, alebo keď sedíme v člnku, tak s člnkom treba najväčšou rýchlosťou veslovať so sumcom. U každej inej velkej ryby sa snažíme zaseknutú rybu unaviť v čím väčšej vzdialenosti od nás, ale u sumca je to opačne. Čím menej šnúry vypustíme, tým bližšie držíme sumca u seba, tým viac nádeje máme, že môžeme zabrániť úteku do stromov a prekážok a zaseknutého sumca dostať na breh.
Keď je v úteku smerom dolu zastavený, obráti sa sumec proti prúdu a nasleduje skoro stejný útek proti prúdu a potom začne sumec kličkovat. Náhle veľkou silou, vrazí do bahna, kde sa pevne zachytí a chvostom bije napnutú šnúru, chtiac vytrhať háček z papule. Vtedy musíme nechať síce šnúru napnutú, aby háček nevypadol z rany následkom stáleho silného trhnutia, ev.zväčšenej, ale predsa podľe možnosti zoslabime ťah a len keď sumec prestal biť na šnúre , zosilnime náhle ťah , ev. to aj opakujeme a sumec už aj reaguje novým bleskovým útekom.
Keď sumec javí prvé náznaky vyčerpania, začína úteky vo smere krytov a keď aj tomu môžeme zabrániť bez nehody, tak po dlhom, niekedy aj po viachodinovom vyčerpávajúcom boji, konečnó vyzdvihneme jeho papuľu z vody a vtedy sumec sa prevráti na brucho a nechá sa ako mrtvý kus dreva pritiahnuť k brehu, kde zaseknutý gáfom, alebo silným hmatom do spodnej čeľusti ho zaistíme a vytiahneme na breh.
Starý sumec čerstve je úplne nepoužívateľný, ale keď stiahneme kožu a vyberieme kosti a osolené necháme sumcové mäso stáť v ľadničke aspoň 48 hodín, potom stratí charakteristický rybí pach a jeho mäso je rovnocenné pstruhu. Malé sumčeky do 5kg sú aj hned použivatelné.
Ešte sa musím zmieniť o jednom spôsobe športového lovu sumca, ktorý je najúspešnejší a najzaujímavejší, ale ktorý je rezervovaný len pre majstrov rybárskeho športu, t.j. „kuťogovanie“.
Pri kuťogovaní rybár sedí v člnku, ktorý je pomalým prúdom unášaný, sedí tvárou smerom k prúdu. Vpredu člnku je na ľavú stranu vystrčená udica, ktorá má voľnú šnúru, len tak krátku, aby na háčku trepotajúcej piskorie bola na hladine, v pravej ruke drží prút, ktorým vlečie za sebou v rôznych vzdialenostiach a v rôznych hĺbkach mihuľe, alebo veľké žaby, v ľavej ruke drží nástroj, ktorým priláka sumcov k sebe. Nástroj pozostáva z drevenej lyžice alebo z obyčajného vínového poháru. Tento je primontovaný na drevenom držiaku a týmto sa z času na čas udre do vody tak, že vodorovne pretiahnutý pohár vydá zvláštny hlas. Tento hlas sa podobá hlasu sumca, keď sa tento zmocní koristi.
Keď je toto dokonale prevedené, tak všetci sumci plávajú k člnku súc pomýlení, že iní sumci koristia.
Sumec takto rýchle zaberá. Pred válkou na Bodrogu a Tise zabral sumec behom 4 hodín i 40-60 razy. Tento spôsob lovenia je však podmienený nočným časom, čo je v rozpore so zákonom.
V krátkosti som len uviedol moje skromné poznatky za 40 – ročnej praxe.
Dr. Zoltán Gross
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
