No nieee...! Dva dni voľna v takom naplnenom pracovnom týždni, to by sa malo využiť, hovorím si pri ceste z práce a premýšľam, kedy a kam na ryby. Na prípravu mám len deň, takže ešte skôr ako si to namierim k domovu, zájdem nakúpiť potrebné drobnosti - ako „mňamku“ pre mňa a pre ryby.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Jarná sezóna bola pre mňa veľmi úspešná; počas nej mi veľa veľkých rýb prinieslo expres boilies od Mikbaits. Nemám čas nič vymýšľať, cez deň bude okolo 5-tich stupňov, večer k nule, proste vsadím na 12 mm expresky Ananás N-BA a jedno vrecúško med s orechom. V mraziaku mi ešte pár guľôčok zo sezóny zostalo, a tak som do studenej vody našiel ešte vhodné boilies Ultra Red Fish s Tutti Frutti. Veď čo keby, hovorím si.
Na tri prúty
Dolaďujem pár drobností s kolegom, ktorý s mojím návrhom pravdepodobne poslednej minuloročnrj výpravy ihneď súhlasil a už sa teším, ako ráno vyrazíme na jednu súkromnú pieskovňu v stredných Čechách. Lokalitu sme zvolili preto, že sme sa sem chceli cez rok pozrieť, ale z dôvodu obsadenosti sa nám nepodarilo aj chytať.
Pri objednávaní miesta zisťujem, že budeme na revíre s najväčšou pravdepodobnosťou sami a pri týchto teplotách by sme mohli trafiť nejakého toho miestneho krásavca blížiaceho sa k 20 kilogramom.
Je ráno okolo siedmej hodiny a ja beriem rovnako natešeného kolegu Lukáša spolu s jeho vecami do auta. O hodinu neskôr už skladáme veci do loďky a mierime si to s ňou na vybrané miesto. Slniečko začína pomaly vykukovať, čo sľubuje jeden z posledných pekných dní. Keďže na tomto revíre môžeme chytať na tri prúty a tzv. nonstop, skúšame najprv naše prúty rozhodiť tak, aby sme pokryli všetky hĺbky a miesta, ktoré sa pred nami vyskytujú.
To, že tohtoročné počasie bolo naozaj bláznivé, dokumentuje napríklad fakt, že pri prvých pár lúčoch slniečka a pri teplote cca 6 °C, sa začali kapry ukazovať na hladine. Aj preto sa rozhodujeme dva prúty skúsiť zaviesť na plytčinu. Ostatnými štyrmi prútmi pokrývame postupne hĺbku od 4 do 6 metrov, teda jedny z najhlbších miest na tejto lokalite.
Prvý záber, niekedy okolo štvrtej popoludní, prichádza z hĺbky cca 4 metre, asi 20 metrov od brehu. Je to kaprík lysec okolo 60 centimetrov, ktorý neodolal jednej 12 mm guľôčke ananásu vyváženej plávajúcou guľôčkou od CC Moore. Keďže počas veľmi krátkeho času sa hlási ďalšia jazda z toho istého miesta a na tú istú nástrahu, volím rovnakú nástrahu aj na prút, ktorý je v najväčšej hĺbke, teda v 6-tich metroch.
Som kráľom lovu
Do večera ale už, bohužiaľ, nemám ani jeden záber, pretože slniečko sa rýchlo stratilo a teplota sa začala razantne meniť. Z nejakých 10 stupňov je razom okolo ôsmej večer mínus 1 a my musíme zvýšiť svoje vrstvy bielizne, aby sme predsa len ešte vydržali vonku a nemuseli už do spacákov. Rozprávame sa o všetkom možnom, čistíme si hlavy rôznymi spomienkami na tohtoročnú celkom úspešnú sezónu a plánujeme čo ďalej.
Mali sme už pár miest vytypovaných, a tak sme skôr špekulovali nad tým, čo sme tento rok urobili zle, aby sme cez zimu na týchto veciach zapracovali a boli na prvé dni bez snehu a ľadu pripravení...
Čas uteká ako voda, hviezdy nám dávajú najavo, že nám rozhodne dnes zasvietia, ale nezahrejú a my sme stále bez záberu. Pôjdeme si ľahnúť, dnes nás isto iste nechajú vyspať, hovorím kamarátovi a pomaly sa chystáme do postelí. Bunda, mikina... a zrazu: píííííííííípppp - kontáááákt...
Pridvihujem prút, cítim odpor, chvíľa pre môj adrenalín je tu. Počas okamihu som sa stal doterajším kráľom lovu, keď sa na podložke ocitol asi 8-kilový a 73 cm dlhý kaprík. Šup späť a pozdravuj ocka.
Akosi veľa šťastia...
Bez mikiny a bundy mi za tých niekoľko pár minút ostala naozaj zima. Teplota ešte viac klesá, odhadujem, okolo -3 až -5 stupňov. Prehadzujem nástrahu, ktorou je 12 mm expreska, tento krát s príchuťou tutti frutti s plávajúcim boilies od CC Moore - hruška a idem spať.
Kamarát Kotas, vášnivý to fajčiar, si dáva poslednú zdravotnú na dobrú noc a ja? Ani som nestačil do spacáku strčiť jednu nohu a ďalší záber. Nejako veľa šťastia za takú chvíľočku, hovorím si.
Z hĺbky ťahám ďalšieho kapríka, ktorého odhadujem na pokrvného brata toho predchádzajúceho. Ani som sa veľmi nepomýlil: 71 cm. Púšťam kapríka do ľadovej vody a so slovami, takto nejako si to predstavujem, odchádzam späť do bivaku. Keď ma však po piatich minútach vyťahuje zo spacáku ďalší záber na Lukášove prúty a medzi ťahaním registrujem opätovný záber aj ja, začínam si pripadať ako v raji. Teplota očividne zapôsobila na ryby pozitívne a tie ako divé zbierali potravu.
Aby som to príliš nepredlžoval: Na našej poslednej výprave roku 2009 sme počas jedného dňa urobili 23 záberov a na podložku sa pozrelo 19 rýb. Najväčšieho kapra sme mali česť vidieť druhý deň ráno, keď mi z hĺbky zabral 17,5 kg kapor s dĺžkou 93 cm. Domov sme aj vďaka tomuto velikánovi išli unavení, ale šťastní, že sa posledná výprava v roku podarila.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
