Nie som veľký fanúšik zimnej rybačky a to nielen preto, že by, podľa môjho názoru, ryba mala mať šancu si aspoň v tomto období oddýchnuť od neustáleho tlaku a odpočinok od našich háčikov si rozhodne zaslúži. Moja kaprárska sezóna sa končí spravidla na sklonku novembra a začína sa až začiatkom marca.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Prvý jarný mesiac sa prehupol v kalendári a moja absencia pri vode sa už počítala na štvrťrok. Začal ma prepadať hlad. Hlad po love, po záberoch, prírode, nocovaní na čerstvom vzduchu a po tom všetkom s rybačkou spojeným. V prvom týždni musel kamarát odísť na týždennú cestu do zahraničia a ja som mal doslova na krku jeho maznáčika. Garp, niekoľko desiatok kilogramov vážiace psie stvorenie, ktoré mám v obľube, avšak vďaka jeho pudom a občasnej tvrdohlavosti je starosť o neho pomerne veľká a bolo vylúčené, že by som s ním vyrazil na plnohodnotnú výpravu.
Vôbec sa mi domov nechcelo
Nedá sa nič robiť, stráženie som prisľúbil a naplánoval už dávno. Cesty späť teda rozhodne nie je. Sľub je sľub a o tom niet debaty. Tou dobou bol spriatelený rybár zabývaný v brolly na jednej pieskovni ďaleko na juhu našej zemičky. Uraziť dvakrát sto tridsať kilometrov kvôli krátkej návšteve, debate a možnosti nechať psíka prebehnúť prebúdzajúcou sa prírodou mi zrazu prišlo ako skvelý a hlavne neodkladný nápad. Zrejme vzrušenie z výletu mi tlačilo nohu na pedál veľkou silou a ja som bol na mieste pomerne skoro. Na jazere nebol, okrem kamaráta, prakticky nikto. Len sem tam sa na priľahlej ceste objavila rodinka, ktorú pomaly silnejúce slnečné lúče vytiahli z pohodlia domova. Kochal som sa pohľadom na vodnú hladinu a so záujmom vstrebával Jirkove informácie o tom, na čo, odkiaľ a kedy prišiel prvý záber. Keď som sa dostatočne nabažil, obišiel som s Garpom celé jazero, nasadol do auta a vydal sa smer Praha. Tentoraz mi sila v nohe nejako chýbala. Čo vám budem rozprávať, vôbec sa mi domov nechcelo. V polovici nasledujúceho víkendu som spokojného psíka odovzdal jeho majiteľovi, a mohol tak vyraziť s Martinom aspoň na pár hodín k vode s feedrom. Bolo až neuveriteľné, akú radosť mi urobilo pár chytených pleskáčov a plotíc. Počas napichovania červov a plnenia kŕmidla šrotom bol termín našej vôbec prvej tohtoročnej výpravy na kapry konečne dohodnutý. Štrnásť dní ubehlo ako voda a ja som bol v priebehu piatkového dopoludnia starostlivo naložený vo svojom vozidle na ceste do zátoky, v ktorej už tradične novú sezónu každoročne začíname.
Bujaré oslavy narodenín
Voľný deň mi umožňoval starostlivo pripraviť zázemie, lovné miesto, montáže a všetko potrebné. Mal som všetko hotové a mohol len v pokoji čakať na Martina, ktorý dorazil k vode rovno z práce. Hoci som mal pred ním slušný náskok, za celý deň som neurobil záber. Po príchode Martina netrvalo ani dve hodiny od nahodenia jeho prútov a my sme mohli chvíľu slastne počúvať poctivú jazdu. Hneď z kraja to bol aj slušný úlovok. Šupináč s dĺžkou 73 centimetrov bol pre nás po dlhej zime príjemným prekvapením. Kaprík zlupol malú guľôčku slivkového probiotica, nahodeného v plytčine neďaleko od brehu. Večer príjemne plynul a jedinou chybou na kráse bol hlasný hlahol z lesa na druhej strane zátoky, kde oslavovali dvaja lovci narodeniny jedného z nich. Oslávenca poznám z minulých rokov pomerne dobre a vážim si ho, nielen kvôli jeho výnimočným úlovkom z tejto vody, ale predovšetkým pre celkové zapálenie do kaprolovu. Ak niekto odovzdal kaprom svoje srdce, je to on. Nechcem byť prehnaný moralista, ale vtedy mi to ich alkoholové opojenie a s tým spojený ruch na brehu nehral do nálady a do taktiky lovu už vôbec nie. Chápem, že štyridsať rokov na tomto svete je dôvodom k radosti, ale…
Chalani zjavne začali so žúrom už v skorých popoludňajších hodinách, a preto netrvalo dlho a so zotmením sa ich popevky a burácanie pomaly vytrácali. To je ten správny moment. Tma, ticho, len občasný zvuk prírody do noci. Tak to mám rád a to je to, čo mi celú zimu chýbalo. Pokojne užívam tieto chvíľky a postupne sa zavrtávam do spacáku. Nad ránom ma budí notoricky známy piskot rybárika, ktorého mám možnosť stretávať čoraz častejšie. Prakticky počas každej výpravy k vode. Po niekoľkých pleskáčoch sa mi počas dňa darí docieliť prvé zábery od kaprov. Sú to menšie exempláre. Po zotmení ma však po peknej jazde víta krásny lysec s niekoľkými šupinami chaoticky rozhádzanými po celom tele. Pre zaujímavosť ho aspoň zmeriam. Má 72 centimetrov a som z neho nadšený.
Nehodlám nič meniť
Naša ďalšia výprava sa začína pred veľkonočným víkendom. Predpoveď počasia je všelijaká a všetko skôr naznačuje tomu, že nižšie teploty by mohli odradiť menej odolných rybárov a dáva nám zase väčšiu nádej na pokojne strávený čas. Cieľom našej výpravy sa tentoraz stáva zátoka, ktorú Martin už skôr navštívil. Pre mňa je to však pomerne nová lokalita a súčasne aj ďalšia výzva. Tentoraz som ja ten posledný, kto k vode doráža. Martin je už od skorého popoludnia zabývaný na mieste, ktoré mu typovo prišlo na túto ročnú dobu z hľadiska rybolovu ideálne. Zjazdná cesta do cieľa sa končí, bohužiaľ, niekoľko kilometrov pred ním a ja čakám s vecami nanosenými ku brehu na Martina, ktorý musí opustiť bivak s kompletným vybavením a zájsť po mňa po vode na člne. Podľa jeho informácií je však zátoka bez živej duše a strach o vybavenie teda nie je nutný. Do niekoľkých hodín mám postavený svoj príbytok aj ja a prvý hod vykonávam prakticky naslepo. Ráno, konečne za svetla, skúmam terén, hĺbku a vôbec všetky okolité podmienky na tomto mieste. Člnom vchádzam až takmer na koniec zátoky, kde je hĺbka iba okolo dvoch metrov. Chvíľku mám pocit, že toto by bolo azda lepšie miesto na jarné chytanie, avšak na nami už obývanom stanovišti je rozloženie hĺbok pomerne variabilné, a preto nehodlám nič meniť a zostávam tam, kde môj bivak už stojí.
Čas v zátoke neľutujem
Nebudem vás zaťažovať zdĺhavými podrobnosťami. Do konca výpravy sa nám podarilo uloviť niekoľko kaprov, avšak žiaden nepresiahol výrazne dĺžku 70 centimetrov. Počasie bolo ako na hojdačke a pri nedeľňajšom balení nás zastihla mohutné chumelica a v jeden moment sme my dvaja a naše veci vyzerali skôr ako snehuliaci. Tento predĺžený víkend však rozhodne stál za to a čas v zátoke neľutujem. V budúcnosti ju hodlám určite znova navštíviť. Po ďalších dvoch týždňoch je opäť čas na pravidelný prídel kaprieho dobrodružstva a my vyrážame ďaleko od nášho rodného mesta. Cieľom sa stáva stará pieskovňa s priezračnou vodou, obrovskou rozlohou a veľkými obmedzeniami z hľadiska rybolovu. Výpravu na tento revír máme v pláne už niekoľko rokov. Prakticky len kvôli tomuto jazeru sme si zaobstarali vozíky, aby sme sa pohodlnejšie mohli dostať s kompletným vybavením na miesta nami vopred vytypované. Použitie akéhokoľvek plavidla je tu totiž zakázané.
V piatok som, bohužiaľ, dovolenku nemal, ale snáď nám to vynahradí voľný sviatočný pondelok. Na vodu dorážame v neskorých nočných hodinách a je tu prvá skúška vozíka. Pár sto metrov s plne naloženým traktorom absolvujem pomerne s ľahkosťou a úsmevom na perách. Po čase však madlá v mojich rukách začínajú oťažievať. Tomu nepridáva ani prekliato ťažký batoh na mojom unavenom chrbte. Hoci sa snažím veci na vozíku všemožne preukladať a lepšie rozložiť hmotnosť, po ujdenom kilometri cesty už zastavujem o sto metrov, prskám ako škrečok a pochybujem o našom zdravom rozume pri rozhodnutí ísť práve sem za týchto podmienok.
To je dobré znamenie
Nakoniec však zatínam zuby a takmer dva kilometre chôdze s plnou poľnou sú konečne za nami. V šere noci pripravujeme prúty, mapujeme dno, aspoň olovom a zapichujeme k ležadlám dáždniky. S bivakom a vôbec samotným nocovaním je to tu z hľadiska tunajších ustanovení a charakteru krajiny v CHKO pomerne komplikované. Porybní sú tu vraj dosť svojrázni v posudzovaní niektorých skutočností, snažíme sa teda rybárskemu poriadku maximálne vyhovieť a zbytočne neprovokovať.
Prísť takto z jari o povolenku by bola hlúposť a my nechceme riskovať. Vo chvíli, keď máme všetko pripravené, sa noc mení v úsvit a naše montáže letia do vody. Netrvá dlho a ja vyťahujem prvého kapra. Je skutočne maličký, ale za skorý kontakt s rybou som vďačný. V okamihu Martin kontruje pekným kapríkom s dĺžkou cez 70 centimetrov. To je dobré znamenie. Počas dňa starostlivejšie mapujeme lovné miesta a premýšľame nad ďalšou taktikou rybolovu. Pri prieskume revíru ďalekohľadom zisťujeme, že na ploche jazera, ktorá je v našom zornom poli, takmer nikto neloví až na jedného rybára schovaného pod dáždnikom v kroví ďaleko od nás. Voda je tu krásne čistá s modrozeleným nádychom. Zábery sa množia a sme spokojní, že sme konečne tu. Je tu pokoj a okolitá príroda pôsobí neuveriteľne pozitívnym dojmom.
Napriek tomu nás chvíľkami chytá skepsa z veľkosti lovených rýb. V minulosti sme na tejto pieskovni videli húfy kŕmiacich sa kaprov hmotnostne suverénne cez desať až dvanásť kíl a informácie o úlovkoch rýb okolo pätnásť až osemnásť kilogramov z tejto vody sme tiež mali. Ryby sme však pozorovali neskôr v lete, v úplne iných partiách jazera. Špekulujeme nad tým, či je práve na našom súčasnom mieste šance na veľkú rybu a či sa tu v tomto období väčšie kusy vôbec zdržujú.
Pokračovanie na budúce…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
