Prvú časť tohto článku som v minulom čísle Slovenského RYBÁRA končil konštatovaním, že špekulujeme nad tým, či je práve na našom súčasnom mieste šanca na veľkú rybu a či sa tu v tomto období väčšie kusy vôbec zdržujú. Ako to napokon dopadlo, dočítate sa dnes.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Náš prvý a posledný záber…
Čím dlhšie našu situáciu riešime, tým viac sme v tom zamotaní. Do tejto našej rozpravy mi prichádzajú správy od kamaráta o slušných úlovkoch na nám veľmi dobre známej lokalite. Po zhruba dvanástich hodinách lovu a dlhého premýšľania sa rozhodujeme pre náhly presun. Po 160 kilometroch urazených pri ceste sem a pol dni stráveného pri prútoch teda pôjdeme ďalších 120 kilometrov na revír, kde sme niekoľko posledných víkendov minulého roka z hľadiska úspechu s kaprami vyhoreli ako papier. Čo k tomu dodať, keď musíš tak musíš a niekedy je zrejme potrebné odložiť mozog stranou. Nepochopiteľne nadšení a plní energie urážame dva kilometre s naloženými traktormi smerom k autu.
Opäť za tmy a tentoraz aj silného dažďa dorážame k vode. Skôr na jej vzdialený okraj. K rybárskym miestam je to od vozidla dobrých tristo metrov šialeným strmým zrázom, bujne zarasteným stromami a kríkmi. Lístie na zemi je nasiaknuté dažďovou vodou a každým krokom v týchto podmienkach sa pri nosení vybavenia cítim menej a menej bezpečne. Cesta sa nezaobíde bez niekoľkých menších pádov.
Konečne je to za nami a my s plechovkou Plzenského piva sedíme spotení pri nahodených prútoch. Ráno Martin zdoláva šupináča s hmotnosťou okolo ôsmich kilogramov a je to náš prvý a posledný záber pre nasledujúcich 30 hodín, počas ktorých sa pre ulovenie ďalších rýb snažíme robiť všetko možné.
Ryba je to krásna
V nedeľňajšom svitaní registrujem na príposluchu niekoľko krátkych pípnutí. Podľa charakteru zvuku ide o padák. Rozlepujem oči a zo spacáku pozorujem swinger, ktorý sa naďalej prepadá až na svoje maximum. Je mi takmer jasné, že ide o pleskáča. Tie sú tu veľké a krásne, ale v tomto momente, žiaľ, nie sú našou cieľovou rybou.
Stále trochu rozospatý vyliezam z bivaku a krkolomným terénom sa potácam k prútu. Dovíjam prevesený vlasec a chvíľu mám pocit, že na konci montáže už ani onen domnelý pleskáč dávno nie je. Vlasec je náhle napnutý a na moje prekvapenie je ťah ryby na konci udice veľmi príjemný. Za pleskáčom si už nestojím, ale že na konci zdolávačky bude na podložke ležať lysec s hmotnosťou blížiacou sa k pätnástim kilogramom, ma pri prebudení k nesmelému záberu skutočne nenapadlo. Ryba je to krásna. Pri svojej relatívne malej dĺžke rozhodne veľmi mohutná. Po jej pustení prezeráme fotky a ja som rád, že sme nakoniec skončili tu. Únava a vyčerpanie z presunu bola zabudnutá. Samozrejme, do chvíle, než sme začali pri odchode nosiť vybavenie späť k autu.
Nadišiel koniec mája a naša tradičná týždenná výprava. Jeden deň dovolenky umožňuje opäť vyraziť už počas štvrtkového večera, a tým získať trochu väčšiu šancu na výber lovných miest, ktoré počas piatkového popoludnia bývajú často silne obsadené. Martin má to šťastie a je pri vode už v stredu. Pred mojím odchodom ho nenechám vydýchnuť a jeho telefón udržujem v permanencii.
Kŕmim zhruba troma kilami boilies
Zasypávam ho mnohými otázkami a zaujíma ma každý detail. Či sa ryby ukazujú, ako je to so zábermi, či sú tam ešte iní lovci. Skrátka cestovná horúčka v plnom prúde. Pracovný týždeň je pri konci a ja okolo siedmej odchádzam z kancelárie. Nákupy, balenie, posledné prípravy a pomyselná ručička hodiniek na displeji môjho telefónu sa presúva k hodine desiatej. Dopravná situácia je teraz už veľmi slušná a pred polnocou parkujem auto v tesnej blízkosti lesa tak, aby bolo čo najmenej vidieť a nikomu neprekážalo.
Na chrbát beriem len veľkú bazénikovú podložku spolu s chladiacou taškou s potravinami a vydávam sa strmým zrázom k vode. Zdravím sa s Martinom a v okamihu prijímam informáciu o nedávnom ulovení dvoch rýb. Jednej nad desať a druhej okolo trinástich kíl. To je slušná motivácia a ja stúpam do kopca pre ďalšiu várku materiálu. Na týchto dlhších výpravách chytávame zvyčajne v tesnej blízkosti a držíme jeden spoločný kŕmny úsek.
Tentoraz sa však rozhodujeme pre väčší rozstup predovšetkým kvôli sťaženým podmienkam na brehu v dôsledku neobvykle nízkej hladiny toku, a tak zaujímam miesto po prúde vzdialenom od Martina približne 80 metrov. Moje udice letia do vody okolo štvrtej s prvým vtáčím spevom. Kŕmim zhruba troma kilami boilies. Pelety pre túto chvíľu vynechávam. V zásobe mám zhruba päťdesiat kíl guľôčok, z čoho väčšinu tvoria Signal. Dvadsaťkilové vrece s peletami zaiste tiež príde časom k slovu. Prezliekam prepotený odev a vyčerpaný zaspávam.
Stretávam sa s pochopením
Okolo deviatej ma budí prvý záber. Slušná jazda a pekný tmavý kapor odhadom s ôsmimi kilami hmotnosti. Prehadzujem oba prúty a kobrujem dve kilá guľôčok. Ešte chvíľku dospávam a k ďalšiemu prebudeniu mi pomáha teplý bylinkový čaj. Volanie prírody je neúprosné a ja sa vydávam do príkreho svahu. Nie som snáď ani v štvrtine kopca a vtom počujem zvuk motora, blížiaceho sa k môjmu stanovišťu. Už tak trochu tuším ktorá bije, mením smer a vydávam sa späť k bivaku. Posledné desiatky metrov radšej dobieham, lebo viem, že pasažieri bieleho člna s národnou vlajkou tu bývajú mnohokrát nekompromisní. Na mieste pomáham pridržať čln na kamenistom brehu a vidím tvár v zelenom mundúre, ktorá mi z týchto miest zatiaľ nie je známa. Sympatický chlapík s odznakom prezerá mojou povolenku a v krátkej debate si objasňujú, prečo som vo chvíli kontroly nebol pri prútoch. Stretávam sa s pochopením a v okamihu vidím zas len mohutný vír za silným motorom.
Čas pri vode plynie a nám sa darí odchytávať množstvo kaprov. Ich veľkosť je rôzna. Od kapríkov okolo šesťdesiat centimetrov až po ryby nad osemdesiat s hmotnosťou desať až trinásť kíl. V tomto duchu sa rybačka odvíja zhruba štyri dni. Záberov je stále požehnane, ale nami vysnívané ryby nad pätnásť a viac kilogramov neprichádzajú. Meníme taktiku, nástrahy, lovné miesta, hĺbky, ale stále sú výsledky v podstate rovnaké.
Je to pekný bojovný lysec
Pôvodný plán bol taký, že ak do troch alebo štyroch dní nepríde výraznejší úlovok, budeme sa sťahovať. Teraz však situáciu stále prehodnocujeme a ani podľa informácií našich známych, loviacich niekoľko kilometrov nad nami sa nedejú nikde žiadne zázraky. Ba naopak, sú na tom s úlovkami podstatne horšie. Zvažujeme aj presun na celkom iný revír, ale s každým večerom stráveným s kalíškom červeného vína a pohľadom na evidentne živú vodu nie sme k odchodu stále odhodlaní a rozhodujeme sa ešte vydržať. Veľké kapry o sebe, najmä v noci, dávajú vedieť a my vieme, že tu sú alebo tadiaľ minimálne plávajú.
Nasledujúce ráno prichádza Martin na kus reči s hrnčekom čerstvo uvarenej kávy. Dlho však neposedí, lebo ho hlásič núti bežať lesom späť ku svojim prútom. Vydávam sa v závese za ním, zvedavý, aký bude výsledok. Stávam sa svedkom zhruba desaťminútovej zdolávačky a ryba sa zdá byť slušná. Beriem do ruky Martinov aparát a točím krátke video. Na displeji vidím, ako sa ryba pomaly približuje ku hladine. Je to pekný bojovný lysec. Finále tohto súboja sa mi nedarí natočiť, keďže sa rozoznieva pre zmenu môj príposluch. Preskakujem korene a popadané konáre a uháňam späť k bivaku. Vezmem prút a mám pocit, ako by som bol zakliesnený v prekážke. Vlasec sa takmer nepohne a v jednej chvíli mi pripadá, že ryba stojí na mieste.
Ďalší priebeh zdolávania naznačuje, že kapor bude skutočne z tej lepšej hmotnostnej kategórie. V podberáku jeho dĺžku odhadujem na osemdesiat centimetrov a fakt je ten, že jeho postava je slušne zaguľatená, zrejme pred trením. Skladám ramená podberáka a nesiem rybu na podložku. Už pri zdvihnutí kapra nad hladinu mi bolo jasné, že má celkom iste cez 15 kíl. Podrobné váženie a meranie následne ukazuje mieru 82 centimetrov s hmotnosťou ľahko nad 17 kilogramov, čím sa kaprík stáva v súčasnosti mojím najťažším uloveným lyscom. Radosť je veľká a elán k lovu zase o niečo väčší. V ten deň mi ešte prichádzajú ryby okolo desiatich a jedenástich kilogramov, z toho jeden veľmi pekný lysec. Úspešný deň završuje fľaša červeného vína a dohovárame sa, že tu už zotrváme až do konca výpravy. Pri vode vydržíme do polovice víkendu, nielen kvôli nedostatku krmiva a v sobotu výpravu predčasne ukončujeme. Iniciujem presun na chatu, kde sa v tom čase schádza celá moja rodina a ja si ju užívam v blízkosti môjho nového grilu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
