A zase sme tu: Taliansko, rieka Pád. Povedal by som, naše strašidlo. Počas tých pár ciest sem, som nevidel ani náznak dobrej ryby. Tak sme menili miesto, troška vyššie a troška naľavo. S Richardom máme len jediný plán, niečo nad 150 cm a už budeme spokojní. Avšak prvý pohľad na vodu o tejto možnosti veľmi nehovorí.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2019.
Nedávno tu boli dažde a voda akurát kulminuje, pričom nie je úplne zakalená, len tak troška. Teplota vody spadla o 3 stupne Celzia, alebo aspoň toto tvrdí náš hostiteľ a dokonca pridáva, že ryby sú asi v nerese. Dodnes neviem, prečo sme sa po týchto všetkých informáciách ihneď nevrátili domov. Je to asi vytrvalosť a tá tvrdá hlava, že však my niečo z tej vody vyčarujeme.
Jazdu sme si užívali
Neostáva nám iné a našu loď dávame na vodu. Na túto výpravu sme si zobrali Finval Rangy 510 s 30-koňovým Suzuki. Moja zostala v servise, ale čo vám poviem, asi to zlá zmena nie je. Test lode ukáže jej chyby. Hňeď prvá jazda ukázala, že pod sebou máme klenot. So slabším motorom dávala lepšiu rýchlosť ako tá moja „originál“. Takže jazdu sme si užívali, pričom sme pozorovali čo a kde by sme mohli chytať. To bol ten bod, kde sme sa nevedeli rozhodnúť, dobrých miest bolo všade veľa. Nakoniec sme si vyhliadli úsek na nočnú vláčku.Po krátkom oddychu a počkaní na západ slnka začíname našu nočnú akciu pomalým splavovaním cca 10 metrov od brehu. Noc je tichá, plná nenažratých komárov. Dlhé 4 hodiny sme ledva počuli nejakú aktivitu, takže sme sa rozhodli zaľahnúť. Krásna tôňa s pomalou vodou, normálne stvorená na nočný pokoj. Len sumce o tom nevedeli a zhruba hodinu pred východom slnka sa nám však okolo lode na chvíľku rozbehli, to bol rachot. Na povrch vytlačené cefalá a buchot sumcov. Kým sme sa však dali dokopy, už boli preč. Zase nás poťahali za nos, ale my si na ne počkáme.
Bordel na dne nič dobrého neveští
Smerom späť do campu si však skenujeme terén už aj sonarom. Pomalým tempom hľadáme nejaký ten dobrý bod, kde by sme to mohli skúsiť. Ja mám zrak zahĺbený priamo do sonaru. Richard sa však obzerá dookola, hľadajúc niečo zaujímave aj na voľné oko. Týmto štýlom sme sa dostali za kamennú hrádzu, kde to z 2 m vody spadlo do krásnych 7 metrov. Biele ryby sa cítili očividne dobre, čo asi spôsoboval fakt, že voda mala až o 2 stupne viac. Z bočných, aktuálne zatopených lesov, sa práve sem vlieva späť oteplená voda. Na obrázku vidno celkom zaujímavú aktivitu tam dole, ale množstvo popadaných stromov a bordelu zase nič dobrého neveští. Richard s výkrikom „zbabelý národ nemá nárok na vlastný domov“ vpáli svoj vobler hneď do vtoku z lesa. Po takej výzve to nemôžem nechať len tak, namontujem už dobre známeho Horneta, ktorý má ponor presne do vhodnej hĺbky. Z lesa ho priťahujem do hrany a cítim, ako mi klepe po všelijakom bordeli a zrazu nič… dostal sa z plytšej časti a asi už ťahám tam nad konármi v hrane, kde môže číhať nejaký ten fúzač. Túto informáciu dávam na vedomie Ričimu, ktorý v snahe čo najrýchlejšie preloviť hlavne tie plytšie časti, sa sústreďuje viac na plytšiu časť. Hádžem zas, dosť ďaleko do stromov ba aj zubami zaškrípem, či to je dobrý nápad orať dno tak 15 m medzi stromami. Mám už známe ťukance od všeličoho možného, kým sa dostanem do hrany, lebo tam po slabých pár otáčkach mi skoro až rameno odtrhne záber sumca. Zľaknutá ryba sa vyberie práve tam, kde nemá ísť, hore, plytko a do stromov, pričom križuje Ričiho šnúru.
Zaujímavé je zdolávanie sumca
Po pár sekundách neostáva nič iné, rybe dávam voľnobeh, nech ide kde chce, my odkotvíme loď, vymotáme šnúru a hybaj za ním. Zaujímavé je zdolávanie sumca. Keď mu povolíme šnúru viac navoľno, tak sa mu už do stromov až tak nechce. Ten môj, potom, čo si obtočil šnúru okolo 2 stromov, sa vrátil späť do čistej časti a zaľahol. Nám to trvalo cca 5 minút, kým sme sa z toho celého vymotali a dostali sme sa nad neho a až vtedy som mu dal ozajstný zdvih.
To už viem, že keď rybu zo dna zdvihnem, nemá to rada, no a táto sa teraz rozbehla pre štastie už do hlbšej časti a drží sa dna. Niektoré veci mám experimentálne, takže rybe nedávam plnú páku a ani s loďou nie som úplne zohratý, neviem čo si z nej môžem dovoliť. Začína sa dlhých 10 minút, počas ktorých sa nič nedeje, ryba ťahá a ja jej nedovolím si sadnúť na dno. To je všetko. Na hrádzi sa nejaký Talian zastavuje na aute a reve na nás, rozumiem mu akurát nič. Ale smeje sa a kýva keď odchádza, myslím, že nám fandil.
Po tých 10 minútach sa už očividne krehká rovnováha láme, lebo sumca už pozorujeme vyššie a začína púšťať bublinky. Už dlhšie vieme, že bude krásny a prvá otočka na hladine to potvrdzuje. Je to 2 m+! Už len vydržať do poslednej chvíľky a bude to tam, môj dokopy tretí výjazd na Pád, rieka sa so mnou už asi zmierila a dáva svoj klenot. Po posledných kolesách na hladine ju Riči poťukáva po hlave, ale už je pokojná. Dávame ju do lode a hľadáme pláž na fotenie.
Sú tu ryby, Pád aj okrem obrovského množstva rýb má aj svoje prírodné čaro a to v tvare nekonečných piesočnatých pláží. Ale my z toho teraz akurát vídíme len konce stromov a podobne. Trocha nižšie, nie viac ako 5 minút jazdy však také miesto nachádzame a tu si spravíme fotenie tejto prekrásnej ryby. Nečakal som ju, hlavne nie v takom krátkom čase. Potom, čo už ryba odpláva, dávame si krátku pauzu a sumár, kde ryby hľadať a zhruba aký spôsob bude fungovať. Ja už svoju rybu mám, dáva mi to ten potrebný duševný pokoj, Richardovi zase adrenalín, že aj on chce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
